Nové priame vlakové spojenie Bratislava – Budapešť – Praha je viac, ako len vzájomná spolupráca troch blízkych krajín. Slovenským cestovateľom prinesie lepšiu dostupnosť bez nutnosti prestupov, čo je nielen rýchlejšie ale aj pohodlnejšie. Linka, ktorá bude od 14. decembra premávať raz za deň, skracuje čas cesty a zvyšuje predvídateľnosť pre pravidelných cestujúcich, či už ide o pracujúcich, študentov alebo turistov.
Podľa Rastislava Glasa, riaditeľa stratégie eurofondov Železničnej spoločnosti Slovenskej republiky (ZSSK), má byť cestovanie vlakom postavené na troch pilieroch – primeranom cestovnom čase, cene a vysokej kvalite. Súprava zložená z deviatich vozňov ich má spĺňať všetky.
Comfort Jet má byť podľa riaditeľa ŽSR Bednárika výnimočným spojením krajín, ale aj výrobcov vlakov. Je totiž vyrobený na mieru a spolupracovali na ňom najväčší výrobcovia Siemens Mobility aŠkoda Group.
Zároveň zdôraznil, že hoci je trasa aktuálne pre európske mestá, chystá sa aj lokálne rozšírenie na trase Košice – Žilina – Bratislava. „ZSSK plánuje do budúcna nasadiť moderné súpravy aj na vnútroštátnu linku z Košíc do Bratislavy, aby sme rovnaký komfort priniesli aj cestujúcim zo Slovenska,” dodal.
Diaľkové vlaky však nebudú končiť iba v spomínaných mestách, ale desať spojov bude jazdiť z Berlína do Prahy, Bratislavy a Budapešti. V Nemecku linku obslúžia Railjety. Nemecká súprava bude mať menšie kapacity, no vybavenie je rovnaké. Pôjde o najrýchlejšie spojenie medzi troma hlavnými mestami a Berlínom. Jiří Ješeta, člen predstavenstva Českých dráh zároveň doplnil, že presuny ich vlakmi sa od mája budúceho roka predĺžia nielen do susedného Rakúska, ale aj až do dánskej Kodane.
Vozne Comfort Jet-u majú 555 miest z toho 99 je v prvej triede a 18 vo vozni s občerstvením. Okrem reštauračnej časti sú vybavené klimatizáciou, detským kútikom s kinom, palubným portálom, ale sľubujú aj kvalitné Wi-Fi pripojenie vrátane okien prepúšťajúcimi signál. Samozrejmosťou je bezbariérovosť a miesta pre vozíčkarov – čo by mal byť už dávno štandard v každom vlaku. Výhodou je 12 miest pre bicykle či prebaľovací pult.
Vlak pôjde rýchlosťou 140 km/ h na slovenských koľajách, v Česku zrýchli na 160 km / h keďže ich trate sú v lepšom stave a umožňujú vyššiu rýchlosť. Generálny riaditeľ Bednárik prízvukoval, že sa podarilo vytvoriť produkt, ktorý spája a nerozdeľuje, hoci na rýchlosť 200 km / h si budeme musieť počkať pár rokov, kým neskončí modernizácia. Podľa jeho slov je dôležité práve pohodlie vlaku, nie rýchlosť.
Vlakom namiesto lietadla?
Úroveň vlakov s komfortom hodným 21. storočia, ktorý väčšine domácich vlakov chýba, by mohol prilákať ešte viac cestujúcich a zlepšiť povesť železníc. László Reich, námestník maďarského dopravcu MÁV, považuje železnicu sa spôsob cestovania budúcnosti. Potvrdil, že od Budapešti po Prahu sú schopní konkurovať lietadlám, keďže vlaky sú najmenej emisnou záťažou spomedzi všetkých druhov dopráv.
Uľahčenie cestovania medzi troma kľúčovými hlavnými mestami zvyšuje atraktivitu železničnej dopravy a môže postupne zmeniť preferencie ľudí smerom od áut k hromadnej preprave vlakmi. Súprava sa stane alternatívou k bežným IC vlakom.
Podľa dát prepravili vlani 500-tisíc cestujúcich, pričom už teraz pred záverom roka, túto hranicu prekročili. Reich tak potvrdil, že o cestovanie vlakmi je stále vyšší záujem. Najmä na Slovensku trpíme preťažením ciest a diaľnic, čo by mohol dostupný a pohodlný spoj za hranice čiastočne vyriešiť. Pre Bratislavu, Budapešť aj Prahu ide o významný krok k plnohodnotnej medzinárodnej dopravnej sieti.
„Železnica je pre Stredoeurópanov tradičnou aj pokrokovou formou dopravy. Spojenie medzi našimi krajinami funguje nepretržite od čias Rakúsko-Uhorskej monarchie a zároveň je vizionárska – spôsob, akým ľudia v tomto regióne využívajú mobilitu, môže byť vzorom na celoeurópskej úrovni,” vyzdvihol Reich vysoké množstvo cestujúcich nielen na Slovensku.
Prínos nadnárodnej spojnice rýchlym vlakom vyzdvihol aj Michal Ryšavý, zástupca Veľvyslanectva ČR na Slovensku. Podľa slov diplomata prináša obyčajným ľuďom vylepšenie dopravy, a tým pádom aj života tak u nás, ako v Česku.