V úvode tohto roka podpredseda Národnej rady Andrej Danko (SNS) symbolicky odobril výstavbu športoviska zameraného na olympijské športy, Olympic Areny v Šamoríne. Pri tej príležitosti spomenul, že v priebehu roka by rád poklepal ešte veľa základových kameňov hál, aby sa postavili ďalšie športové stánky pre vrcholových športovcov.
So športovým zázemím má krajina dlhodobý problém, naše talenty sa nemajú kde rozvíjať. Stav tejto infraštruktúry sa ale napriek slovám Danka ani na záver roka nijak nezlepšil. Krajina potrebuje takto kvalitne vybavené športovisko, o tom niet pochýb. Investícia do masívnej haly ale prichádza v čase, keď množstvo inštitúcií upozorňuje na podfinancovanie, chátrajú už postavené športové haly a šport nemá poriadny základ.
Podoba arény je známa, navrhlo ju štúdio Becker architekti. Nachádzať sa bude v súkromnom areáli X-bionic Sphere v Šamoríne.
V hale má nájsť zastúpenie 15 olympijských disciplín – loptové športy (basketbal, volejbal, hádzaná, tenis, či florbal), šerm, vzpieranie, lezenie či zápasenie, teda bude vybavená pre tréning viacerých druhov športov. Kapacitne má poňať 5-tisíc divákov a Danko v úvode sľuboval, že bude slúžiť širokej verejnosti, nielen štátnym udalostiam. Súčasťou má byť aj zázemie pre tréningy, či inštruktorov.
Danko však spájal projekt s rozšírením športových možností krajiny, ale aj s tým, že hala sa bude môcť zapojiť do pomoci hostiteľovi letných olympijských hier 2036 až 2040 – o jeho post by sa malo uchádzať Maďarsko. To potvrdil aj vtedajší minister cestovného ruchu a športu Dušan Keketi (nom. SNS), podľa ktorého tak nejde o nepovolenú štátnu pomoc. Maďari si údajne za týmto účelom chceli prenajať aj ďalšie športoviská.
Miroslav Krištofovič, člen predstavenstva X-Bionic Sphere a konateľ Olympic Arena pre Pravdu povedal, že projekt je v súlade s vládnou koncepciou rozvoja športu 2030 a národnej športovej infraštruktúry a preto naň vláda odobrila príspevok. Dôvodom je tiež podľa neho fakt, že krajina nemá halu pre významné medzinárodné športové podujatia s dostatočnou kapacitou.
Aktuálne účastníci zámeru podpísali zmluvu o dielo, čo znamená nezvratnú realizáciu Olympic Areny. Posun k výberu zhotoviteľa nastal v septembri tohto roka. Tender bol vyhlásený od januára a vyhrala ho žilinská firma ODU trade. Zmluva sa podpisuje preto, aby mohol projekt začať – teda získať peniaze, či stavebné povolenia.
Za návrhom Olympic Arena stoja Becker architekti. Hala so štyrmi podlažiami vyplní zarastenú voľnú časť pozemku. Bude mať jedno hlavné a dve tréningové ihriská, tie budú vzájomne prepojené. Stavba má mať priestory aj pre výstavy či koncerty. Postavená bude v areáli súkromného X-Bionic Sphere, ako rozšírenie Slovenského olympijského tréningového centra, ktorá má už teraz plochu nad milión m2.
Komplex už teraz poskytuje tréningové priestory pre 27 medailových športov, jazdiareň a tiež sú v ňom kongresové sály a ubytovanie. Spoluvlastní ho developerská skupina J&T, ktorá je spojená s bratmi Tkáčovcami.
Zmena plánu
Podľa harmonogramu sa projekt musí dokončiť do konca roka 2026. V opačnom prípade príde staviteľ o zdroje. V zmluve o dielo sa tiež uvádza, že suma za halu sa už nesmie meniť a príspevok musí byť použitý presne na ňu.
Štát tiež môže kontrolovať ako sa peniaze využívajú a zhotoviteľ bude musieť výdavky dôveryhodne preukázať. Celková cena projektu je odhadovaná na 31 miliónov eur, no z toho takmer 25 miliónov pokryje Slovensko vo forme dotácie. Odobrila to vláda ešte v novembri 2024.
Zvyšok zafinancuje súkromný investor. Projekt je teda kombináciou verejného a súkromného partnerstva, no je jasné, že štát ťahá za kratší koniec – zaplatí z neho totiž väčšinu. Za investíciou do haly stojí spoločnosť Olympic Arena, ktorá vznikla len pre tento účel. Založil ju Slovenský olympijský a športový výbor (SOŠV) v spolupráci so Sport Event a Slovenskou olympijskou marketingovou spoločnosťou. Členom je aj X-Bionic Sphere.
Model financovanie má sivú zónu, keďže nejde o typické PPP. Arénu nepostaví súkromník s tým, že štát mu ju bude splácať a následne sa stane jej majiteľom. Má v ňom väčšinový podiel, no stále je na pozemku súkromníka a ten je súčasťou združenia. Nedá sa tak hovoriť o optimálnej investícii pre krajinu.
Foto: SOŠV
„Olympic aréna investuje viac ako 11 miliónov eur na zabezpečenie výstavby a zaviazala sa zabezpečovať prevádzku športovej haly na účely športu. V PPP by štát splácal celú cenu obstarania,” objasnil Krištofovič.
Ešte v marci tohto roka žiadali poslanci národnej rady za stranu SaS Alojz Hlina a Marián Viskupič o zastavenie výstavby. „Za 20 miliónov sa dá spraviť možno 12, možno 13, možno 14 dedinských telocviční," zdôraznil v tom čase Viskupič.
Pre Pravdu však Krištofovič oponoval, že rekonštrukcia a výstavba športovej infraštruktúry v regiónoch je v kompetencii Fondu na podporu športu, každoročne na to inštitúcia vyčlení 60 miliónov eur. „Do dnešného dňa už realizoval projekty v hodnote viac ako 230 miliónov eur,” dodal. Aréna tak podľa člena predstavenstva nemá brať z rozpočtu lokálnym halám, ako naznačil Viskupič.
Čítajte viac Liberáli vyzývajú Huliaka, aby zastavil 20-miliónovú investíciu na olympijskú halu v Šamoríne
Doplatí na halu štát?
Halu bude prevádzkovať a platiť za jej chod združenie Olympic aréna. „Je to spoločnosť, v ktorej 70 percentný podiel vlastní SOŠV cez dcérsku spoločnosť Sport Event a 30 percent spoločnosť X- Bionic sphere,” vysvetlil Krištofovič.
Podľa konateľa tak bude majiteľom väčšieho podielu štát. Nie je však jasné, ako ju bude môcť využívať bežní návštevníci. Hrozí, že by sa Olympic Arena mohla stať priestorom pre reprezentantov a súkromné akcie, nie pre širokú športovú verejnosť. Navyše, práve údržba takto veľkých hál je drahá, na čo by Slovensko mohlo doplatiť.
Komplikáciou nie je iba využitie budovy, ale aj – podľa Richarda Ďurana z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) – fakt, že takto drahé projekty málokedy dodržia rozpočet a náklady sa v realite navýšia. „Skúsenosti s projektmi ako výstavba národného futbalového štadióna, stavba tunelov či diaľnic nám dáva jasný odkaz, na základe ktorého je viac než realistické očakávať, že náklady na realizáciu tejto výstavby budú nakoniec vyššie,“ vymenoval Ďurana.
Vybudovanie samotného športového areálu X-Bionic Sphere v Šamoríne stálo podnikateľa Maria Hoffmanna 300 miliónov eur. Počas posledných piatich rokov fungovania však média upozornili na to, že komplex nie je tak ziskový, ako sa javí. Športovisko s voľnočasovým zázemím vykázalo finančné straty od 11 do 15 miliónov eur, celkovo sa sumy vyšplhali až na 65 miliónov eur. Aby komplex prežil, po pandémii sa stal polovičným partnerom Juraj Krivjanský, čím vzniklo napojenie na finančnú skupinu J&T.
