Ako hodnotíte aktuálny stav verejných knižníc na Slovensku?
Patrím ku generácii, ktorá ešte stále považuje čítanie kníh za najautentickejší spôsob pochopenia literárneho diela. Pretočiť list a tešiť sa ďalšiu stranu je skvelý pocit. Zároveň tento sentiment mizne s príchodom nových generácií a digitálnych médií. Knihy dnes nahrádzajú audioknihy a ich digitálne podoby. Súčasná stratégia rozvoja knihovníctva je preto postavená na budovaní knižníc ako moderných komunitných a kultúrnych centier. Mojou prioritou je rozširovanie služieb, ktoré prinášajú nové médiá a návrat k čítaniu. Mladá generácia by mala viac držať v rukách tlačenú formu knihy, aby dokázala naplno vnímať a chápať aj iný svet, ako je ten čisto digitálny.
V digitálnej ére rastie dopyt po e-knihách. Aké konkrétne kroky ministerstvo podnikne na zabezpečenie, že knižnice v regiónoch budú mať rovnaké podmienky ako v meste, keď podľa štatistík z roku 2022 len 60 % knižníc na Slovensku poskytuje prístup na WiFi?
Som si vedomá limitov, ktoré Slovensko v oblasti výdavkovej časti kultúrneho rozpočtu má, sektor knižníc nevynímajúc. To nás núti zlepšovať stav slovenských knižníc postupne, vrátane lepšieho pripojenia k internetu. Túto službu plníme postupne najmä v našich erbových inštitúciách akými sú Slovenská národná knižnica, Univerzitná knižnica v Bratislave či štátne vedecké knižnice v Banskej Bystrici, Prešove a Košiciach.
Aké konkrétne investície či reformy plánuje ministerstvo v oblasti divadiel, múzeí a galérií, aby sa ich infraštruktúra modernizovala a návštevnosť vzrástla, najmä mimo Bratislavy?
Ministerstvo kultúry nezodpovedá za všetky divadlá a múzeá na Slovensku z hľadiska ich prevádzky a fungovania. Systém je rozdelený medzi štátne inštitúcie a organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti vyšších územných celkov, miest a obcí. Niektoré divadlá, múzeá a galérie sú dokonca výhradne v súkromných rukách. Táto informácia je podstatná pre pochopenie rozsahu kompetencií aj možností rezortu kultúry, kde a akým spôsobom môže reálne pomôcť zlepšovať stav kultúrnej infraštruktúry.
Divadlá, galérie a múzeá, ktoré sú financované štátom, majú svoju právnu subjektivitu s autonómnym rozhodovaním. Ako ministerka nezasahujem do dramaturgického plánu. To, či opera Slovenského národného divadla ponúkne divákom v roku 2026 napríklad Nabucco, Svätopluka alebo Predanú nevestu je výhradne v jej kompetencii. Ministerstvo v súlade s rozpočtovými pravidlami schvaľuje ročný rozpočet, ale samotné využitie finančných prostriedkov v oblasti nosných kultúrnych činností je len v kompetencii daného subjektu. Ak manažment vyhodnotí, že tento rok bude menej činoherných premiér a viac peňazí pôjde napríklad do marketingu na pritiahnutie väčšieho množstva divákov, je to v ich kompetencii. Ak sa rozhodnú pre viac premiér s vyššími nákladmi na kostýmy a scénu, je to v poriadku.
Ako reagujete na výhrady, že rezort kultúry, aj pod vaším vedením, nezabezpečuje dostatočnú stabilitu a predvídateľnosť financovania pre knižnice, divadlá, múzeá či pamiatky?
Tieto výhrady súvisia s tým, že ľudia presne nevedia za aké oblasti kultúry a ktoré konkrétne inštitúcie zodpovedá priamo Ministerstvo kultúry SR. Ako som už spomenula, rezort kultúry nefinancuje a neprevádzkuje všetky divadlá, múzeá a galérie na Slovensku. Veľká časť financií na regionálnu kultúru ide z verejných zdrojov Fondu na podporu umenia (FPU) alebo Fondu na podporu kultúry národnostných menšín (KULTMINOR). Pred niekoľkými týždňami sme mali s ministerstvom financií sériu veľmi tvrdých rokovaní ku konsolidačnému balíku. Pôvodne plánované škrty v objeme takmer 20 mil. eur sme zredukovali o polovicu. To je suma, ktorá nám budúci rok bude v kultúre reálne chýbať. V súčasnosti však robíme kroky, aby táto redukcia zdrojov neohrozila fungovanie našich kultúrnych ustanovizní. Konsolidácia je vynútený stav, ktorý je spôsobený nezodpovedným riadením verejných financií v uplynulom období. Nás tento stav vôbec neteší, ale opatrenia na ozdravenie chodu rezortu kultúry sa robia priebežne už 24 mesiacov.
Napr. personálny audit nám ukázal, že viaceré pracovné pozície v rezorte boli duplicitné a ľudské zdroje sa nevyužívali zmysluplne. Bohužiaľ, ministerky kultúry predchádzajúcich vlád to buď nevideli alebo nechceli vidieť, takže tieto ťažké a nepopulárne rozhodnutia musím urobiť teraz ja. Chápem, že mi to nepridáva na popularite, ale moje kroky sú presne o tom, na čo sa pýtate, o predvídateľnosti financovania kultúrnych ustanovizní a ochrane kultúrneho dedičstva. Nemusíme prepúšťať úradníkov, ktorí robia podporné činnosti. O to menej peňazí však následne ostane na skutočnú kultúru pre SND, alebo Slovenskú filharmóniu. Myslíte si, že je to dobrý nápad? Ja nie.
Keby sme zbilancovali tento rok, čo sa vám podarilo a kde vidíte najväčšie nedostatky?
Podarilo sa nám nastaviť udržateľné financovanie rezortu a parametre spravodlivého financovania kultúry na Slovensku. Keď opadnú politické emócie a znova nastane čas kritického myslenia, verejnosť ocení, že sme napríklad odstrihli od štátnych dotácií mnohých ľudí, občianske združenia a firmy, ktoré si z kultúry urobili doslova trvalú živnosť. Netvrdím, že na dotácie nemajú žiadny nárok. Som však presvedčená, že sa musia postaviť do rady tak, ako všetci smrteľníci. Bez privilégií.
V súčasnosti sa snažíme presadiť viac peňazí na kultúru do regiónov v spolupráci so samosprávami. Tiež riešime po prvý raz v dejinách samostatného Slovenska problematiku štátnych centrálnych depozitárov, aby sme nemuseli archeologické a kultúrne artefakty mimoriadneho významu skladovať v plesnivých pivniciach, ale naopak, v moderných a reprezentatívnych priestoroch. Bohužiaľ, veľa času sme nútení stráviť riešením dedičstva, ktoré sa za predchádzajúcich ministrov ignorovalo, alebo riešilo zle, ako napríklad zbabraná rekonštrukcia hradu Krásna Hôrka, záchrana Románskeho paláca na Spišskom hrade a ďalšie dôležité aktivity na záchranu národného kultúrneho dedičstva.
Za najväčší nedostatok môjho pôsobenia na Ministerstve kultúry považujem, že som si naivne myslela, že verejnosť dokáže organicky oddeliť politický marketing od reality. Perfektným príkladom masovej hystérie je údajná Donatellova busta z Levoče. Vďaka protokolárnemu postupu a medzinárodnej expertíze sa zistilo, že ide o falzifikát. Predišli sme obrovskej potenciálnej medzinárodnej blamáži, čo sa v minulosti napr. s originálnou Berniniho bustou žiaľ nepodarilo. Sarkastická a zavádzajúca interpretácia viacerých médií bola úplne zbytočná a kontraproduktívna.
Podľa kritikov rezort pôsobí nejasne v prioritách či transparentnosti rozhodnutí. Ako sa postavíte k tomu, že kultúrna obec vníma ministerstvo skôr ako byrokratickú prekážku než partnera?
Podľa kritikov „ničím slovenskú kultúru“. A keď sa ich opýtate na konkrétny prípad ako, odpoveďou je, že som odvolala p. Kusú a p. Drličku – dvoch „úplne nenahraditeľných ľudí v slovenskej kultúre“. Táto kritika je účelová, je vytrhávaná z kontextu. Zároveň je plná absurdít, ktoré si vzájomne odporujú. Ministerstvo je partnerom, ale zároveň aj potrebnou byrokratickou prekážkou pre subjekty v kultúre. Povinnosťou rezortu je kontrola účelovosti vynakladania peňazí daňových poplatníkov podľa platných zákonov. Ak niekomu stúpime na otlak a poukážeme na nehospodárnosť vynakladania verejných financií, je prirodzené, že ide do protiútoku. Väčšinou sú to invektívy na moju osobu a mojich spolupracovníkov. Držíme sa platného právneho poriadku a dodržujeme zákonom stanovené postupy – aj pri nepríjemných kontrolách. A to je najvyššia forma transparentnosti, akú dnes môžem ponúknuť.
Ako bude ministerstvo monitorovať a vyhodnocovať dopad investícií do objektov mimoriadneho významu?
Účelne a hospodárne. Tak, ako nám prikazuje zákon. Ak dnes hovorím, že rekonštrukcia Krásnej Hôrky je zbabraný projekt, nemám problém byť primerane a objektívne kritická aj k iným projektom na rezorte kultúry. Bez ohľadu na to, či ich riešili bývalé garnitúry, alebo tá naša…
Aké sú kritériá pri výbere pamiatok, ktoré ministerstvo podporí?
Budúci rok sa chceme pohnúť významne dopredu s rekonštrukciou historickej budovy Slovenského národného divadla v Bratislave. Tento objekt má pre našu národnú kultúrnu identitu veľký význam. Ak sa pýtate na dotačnú schému podpory pamiatok, tak tam kritériá nastavujeme tak, aby sme postupne podporili účelne tie kultúrne pamiatky, ktoré sú už pred dokončením. Verejné zdroje pôjdu efektívne do tých objektov, ktoré majú reálnu šancu byť dokončené v dohľadnej dobe. Rovnako podporíme objekty, ktoré sú v havarijnom stave.
Plánujete podporiť participáciu miestnych komunít, napr. dobrovoľníkov, občianskych združení v procese záchrany kultúrneho dedičstva?
Áno, jednoznačne. Toto je dobrý projekt, ktorý treba dlhodobo podporovať bez ohľadu na meniace sa vlády alebo ministrov.
Aký je súčasný stav ukladania artefaktov národného významu, ktoré sú uložené v nevhodných priestoroch ?
O národnom depozitári sa hovorí už desaťročia. Tento rok sme projekt významne posunuli dopredu. Máme v majetku vlastný pozemok na východe Slovenska, kde pripravujeme výstavbu prvého z troch centrálnych štátnych depozitárov Slovenskej republiky. Momentálne riešime projektovú prípravu a spôsob financovania výstavby depozitára pre východné Slovensko. Verím, že na konci budúceho roka budeme mať prvý moderný centrálny depozitár postavený a skolaudovaný.
Plánujete vytvoriť funkčný a dôstojný „národný depozitár“ alebo sieť depozitárov, ktorá by tieto artefakty chránila?
V súčasnosti máme v rezorte sieť depozitárov, kde sú naše artefakty uložené. Mnohé z nich sú však pre dané zbierkové predmety nevhodné. Preto chceme zbierky centralizovať v moderných priestoroch centrálnych štátnych depozitárov. Je to určite ekonomickejšie rozhodnutie, ako prevádzkovať veľa menších depozitárov. Ušetrí sa tak množstvo nákladov na prevádzku budov a zvýši sa užívateľský komfort pre našich odborných pracovníkov v oblasti uchovávania a reštaurovania zbierkových predmetov.
Ktoré kultúrne inštitúcie považujete za najprioritnejšie pre rozvoj?
Ako ministerka kultúry nemôžem nikoho uprednostňovať. Moje rozhodnutia sa nemôžu odvíjať od toho, či mám radšej Fullu alebo Suchoňa. Prioritou sú všetky organizácie spadajúce pod rezort kultúry.
V súvislosti s výberom riaditeľov týchto organizácií sa objavujú pochybnosti o transparentnosti výberových procesov. Ako garantujete, že vedenie týchto inštitúcií bude odborné, nezávislé a budú slúžiť kultúre, nie politickým záujmom?
Za najdôležitejšie kritérium považujem schopnosť človeka porozumieť inštitúcii z hľadiska jej procesov a manažérske zručnosti v oblasti ekonomiky a riadenia ľudských zdrojov. Nadnesene – nikto nepotrebuje na týchto pozíciách milovníka Verdiho, ktorý v živote nevidel faktúru a je presvedčený, že dobropis je epické literárne dielo. Tento model sa osvedčil v iných rezortoch, tak prečo nie v kultúre? Zaužívané klišé, že vyštudovaná kulturologička musí byť „manažérom roka“ v kultúrnej inštitúcii je rovnako nesprávna, ako je mylné si myslieť, že iba lekár dokáže riadiť univerzitnú nemocnicu. Otázka garancie nezávislosti inštitúcií je úplne jasná, osobne nemám najmenšiu ambíciu zasahovať do akéhokoľvek umeleckého repertoára a ani do dramaturgie výstav alebo expozícií. Táto predstava vôbec nezodpovedá realite.
Aké konkrétne kroky plánujete, aby sa vyvážila kultúra medzi hlavným mestom a regiónmi. Či už v podobe kultúrnych centier, dotácií alebo partnerstiev?
Na konkrétne kroky potrebujete presnú a adresnú spätnú väzbu od samospráv. Primátori a starostovia majú najlepší prehľad o tom, čo sa v ich regióne deje a čo treba zlepšiť? Celoplošná pomoc kultúre sa uskutočňuje jednak na báze štátom zriaďovanej a podporovanej kultúry, ako aj na báze kultúrnych inštitúcií zriaďovaných územnou samosprávou. K tomu treba priradiť ešte tzv. nezávislú kultúrnu obec, teda jednotlivcov a inštitúcie, ktoré nie sú zriaďované orgánmi verejnej moci. So všetkými diskutujeme. Ani jednému subjektu som neodmietla pomoc, pokiaľ to bolo v mojej kompetencii a rezort na to mal zákonné možnosti. Úlohou Ministerstva kultúry je v prvom rade nastaviť systémový rámec pre fungovanie štátom zriadených inštitúcií a vytvárať priaznivé legislatívne a finančné prostredie pre všetky formy subjektov pôsobiacich v kultúre.
Z regiónov sa ozývajú hlasy, že rozhodovania v kultúre je stále z Bratislavy a že systém dotácií či rozhodnutí rezortu kultúry uprednostňuje hlavné mesto.
Toto je otázka, ktorá trápi slovenskú spoločnosť aj v iných oblastiach nášho života. Bratislavu treba vnímať nielen ako hlavné mesto nášho štátu, ale aj ako prirodzené kultúrne centrum Slovenska. Preto je v poriadku, ak disponuje najväčším počtom kultúrnych inštitúcií aj počtom kultúrnych podujatí a najväčšou koncentráciou umelcov. Som však presvedčená, že vynútený „bratislavocentrizmus“ by nemal v kultúre existovať. Dotačné schémy rezortu kultúry, ale aj nezávislých verejnoprávnych fondov pracujú na princípe rovnosti príležitostí. Verejné zdroje na kultúru sa musia rovnomerne rozdeľovať pre všetkých.
Akou fázou prechádza nová koncepcia rozvoja Fondu na podporu umenia?
Fond prešiel výraznou transformáciou a prestal byť tzv. bankomatom pre vybrané skupiny a organizácie. Nové zásady podpornej činnosti prinášajú do systému prerozdeľovania verejných zdrojov spravodlivosť. Hlavným cieľom je podpora umenia, nie dlhodobé financovanie vybraných skupín. Fond je dnes funkčný, na plný výkon pracuje administratíva, komisie aj rada. Súčasne tento proces kontroluje dozorná komisia. Môžeme hovoriť o novej koncepciou, osobne to nazývam návratom k elementárnej spravodlivosti v slovenskej kultúre.
Ako plánujete podporiť domácu kinematografiu, aby bola medzinárodne konkurencieschopná?
Na túto činnosť je určený Audiovizuálny fond. Zhodou okolností, práve v tomto období bola uzatvorená výzva číslo 8/2025 na predkladanie žiadostí o poskytnutie finančných prostriedkov v dvoch podprogramoch. Jedným je produkcia audiovizuálnych diel študentov vysokých škôl so zameraním na filmové umenie a druhým verejné kultúrne podujatia s účasťou audiovizuálnych diel v SR.
Je ťažké odhadnúť, či aj vďaka týmto dotačným schémam bude mať Slovensko zajtra nového Franca Zeffirelliho. Môžem ale dúfať, že týmito peniazmi podporíme práve výnimočný slovenský talent, ktorý raz v budúcnosti môže dostať napr. cenu Akadémie a stáť na pódiu s Oscarom v ruke.
Predstavitelia šiestich krajov vyzvali vedenie Fondu na podporu umenia, aby ďalšie zmeny na rok 2026 prediskutovali s nimi a kultúrnou scénou. Ako reagujete na výhrady, že prístup k fondom je selektívny a menej transparentný?
Ak je prístup k fondom selektívny a menej transparentný, tak potom sa treba obrátiť na predchádzajúce vedenie rezortu, pretože ešte pred rokom ho plne ovládali ich nominanti. Fond pracuje v novom právnom aj personálnom nastavení v plnom tempe a výsledky spravodlivejšej podpornej činnosti sú už viditeľné. S predstaviteľmi vyšších územných celkov aj samospráv zástupcovia fondu diskutujú a počúvajú ich pripomienky. Úlohou kultúry je spájať a vytvárať hodnoty. V tomto budeme pokračovať.
Ako sa ministerstvo pripravuje na to, aby kultúrne inštitúcie prekonali potenciálne negatívne dôsledky konsolidácie, ako je napríklad strata autonómie, znižovanie rozpočtov alebo centralizácia rozhodovania?
Konsolidácia verejných financií je nástroj, ktorý nám ukazuje v akom stave sa nachádzajú jednotlivé organizácie v priamej pôsobnosti Ministerstva kultúry SR. Menej peňazí určených štátnym rozpočtom pre rok 2026 vyžaduje, aby sme dôsledne pristupovali k rezortným organizáciám. Musíme hľadať rezervy v ich investičných a prevádzkových nákladoch. S pochopením a dávkou empatie. Preto pripravujeme projekt, ktorý pomôže organizáciám ušetriť finančné náklady pomocou zdieľaných podporných služieb.
Držím sa zásady, že autonómia v kultúrnej alebo umeleckej činnosti je nedotknuteľná. Sme demokratická spoločnosť, ktorá si ctí princípy slobodného umeleckého vyjadrovania a umeleckej tvorby. Samozrejme v medziach platných zákonov, finančných možností a tiež obyčajnej ľudskej slušnosti.
Ako hodnotíte vzťah medzi kultúrou a politikou. Aké sú riziká toho, že kultúra sa stane nástrojom politiky namiesto platformy pre slobodné umelecké vyjadrenie?
Verím v slobodu slova a v právo slobodne vyjadriť svoj názor. Umelci sú kategória ľudí, ktorí pracujú s verejnosťou, a ktorí svoj občiansky postoj aj častokrát verejne vyjadrujú. Zároveň majú veľkú zodpovednosť, pretože pracujú s emóciami. Pokiaľ city nadradíme zdravému rozumu a konštruktívnemu dialóg , je to začiatok konca fungujúcej spoločnosti. Kde končia pravidlá, nastáva anarchia. Predražené letenky, falošná busta Donatella alebo fiktívne turnikety v Čičmanoch – to je daň za moju naivnú vieru, že politika je v prvom rade služba verejnosti, kde podlosť a zákernosť nemá miesto. Sloboda prejavu je súčasťou demokracie a do nášho života neodmysliteľne patrí. Každá sloboda však končí v momente, ak sa ňou zámerne pošliapavajú ľudské a občianske práva iných ľudí a likviduje sa ľudská dôstojnosť.
V minulosti boli verejné protesty proti vášmu pôsobeniu. Kultúrna obec vás kritizuje za to, že rezort nerobí dosť pre zachovanie nezávislosti kultúrnej scény. Ako reagujete na túto výhradu a čo konkrétne robíte, aby ste obnovili dôveru medzi ministerstvom a kultúrnou komunitou?
Ak je výška dotácie jediným kritériom kvalitnej nezávislej scény, tak potom si píšeme kultúrny nekrológ. Ak si chceme zachovať aspoň trocha zdravého rozumu v záplave vášní, potrebujeme otvorený dialóg bez politickej príchute. Moje dvere sú pre každého, kto má ozajstný záujem o spoluprácu, otvorené. Je to moja úprimná ponuka, ktorou deklarujem ochotu zmysluplne diskutovať o problémoch v kultúre a pokúsiť sa nájsť najlepšie riešenia.
