Ďalší podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) potvrdil, že Jánovi Ferenčákovi, ktorý je aktuálne v parlamente z postu šéfa európskeho výboru odvolávaný, ponúkli návrhy riešení v prípade jeho skončenia na tejto pozícii. Podľa Gašparových slov ich však Ferenčák odmietol.
„Chceme sa pokúsiť udržať pána Ferenčáka v našom hodnotovom svete, riešenie sme mu predstavili a zatiaľ nesúhlasil. No hovoríme o možných zmenách vo výboroch,” objasnil Gašpar. Nahradiť by ho mal Peter Kmec, ktorý bol nedávno odvolaný z postu podpredsedu vlády. Ferenčák deklaroval, že ak bude odvolaný, odíde z poslaneckého klubu strany Hlas.
Opozičná poslankyňa Zuzana Števulová (PS) v tejto súvislosti konštatovala, že vládna koalícia venuje všetku svoju energiu vlastným problémom než problémom krajiny.
Diskusia o Úrade na ochranu oznamovateľov
V diskusii sa z veľkej časti dotkli aj témy návrhu zákona na transformáciu Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO) na nový Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti, o ktorom sa aktuálne rokuje v parlamente. Gašpar tvrdil, že zrušenie ÚOO je pre voličov Smeru vecnou témou, podľa Števulovej to nie je v záujme Slovenska. Takisto je podľa nej návrh zákona v rozpore s Ústavou SR a právom Európskej únie.
Žiga a Števulová sa zároveň zhodli, že o tomto návrhu zákona sa v parlamente diskutuje už pridlho. Podľa Žigu je ÚOO nefunkčný, politicky zafarbený a účelový. V parlamente sa podľa neho však príliš dlho rieši pre obštrukcie opozície. Poznamenal, že keby tak nerobila, mohli prejsť aj iné návrhy zákonov.
Aj samotní oznamovatelia sa podľa jeho slov sťažujú, že úrad nekoná tak, ako by mal, a poskytuje účelovú ochranu niektorým ľuďom. Podpredseda KDH Viliam Karas poznamenal, že pri rušení ÚOO absentuje štátnickosť a nadhľad. Takisto boli podľa neho porušené pravidlá skráteného legislatívneho konania.
Podpredseda KDH Viliam Karas poznamenal, že pri rušení ÚOO absentuje štátnickosť a nadhľad. Takisto boli podľa neho porušené pravidlá skráteného legislatívneho konania.
Benešove dekréty
Všetci zúčastnení tiež odmietli nedávne spochybnenie 143 Benešových dekrétov. Podľa PS a Števulovej nespochybňujú samotné dekréty, ale to, že sú majetkové vysporiadania nefunkčné a vyhasnuté.
Množstvo pozemkov bolo podľa poslankyne vyvlastnených najmä na juhu Slovenska, spomenula postupy od roku 2017 pre stavby rýchlostných ciest, kedy s majiteľmi pozemkov zachádzali neférovo. Konfiškácia prebehla podľa Števulovej aj v roku 2019 na 600 pozemkoch. Nadhodili tak v strane PS pochybnosti, či Slovenský pozemkový fond postupuje zákonne.
V relácii Politika 24 v spravodajskej televízii JOJ 24 europoslanec za PS a bývalý predseda úradníckej vlády Ľudovít Ódor uviedol, že Progresívne Slovensko nechce otvárať Benešove dekréty, naopak, chce ich zatvárať, aby neboli využívané na zakladanie nových právnych skutočností.
„Úplne by stačilo, aby niektoré úrady prestali otvárať tieto veci," vravel s tým, že by stačilo prestať konfiškovať pôdu alebo lesy na základe týchto desaťročia starých dokumentov. „Minulosť nechajme minulosťou. Nechoďme do nej, lebo by sme otvorili Pandorinu skrinku," dodal.
Skonštatoval tiež, že z rozhovorov s obyvateľstvom na juhu Slovenska vie, že ide o problém pre ľudí, no nie je podľa neho potrebné robiť z tejto témy strašiaka. Problém sa podľa neho týka nielen obyvateľov z maďarskej menšiny, ale napríklad aj niektorých slovenských firiem. Na margo toho, že stále jestvuje staršie uznesenie o tom, že Benešove dekréty sú vyhasnuté, Ódor uviedol, že problémom je to, že sa stále využívajú. „Je to otázka na právnikov, ako sa dá urobiť právna bodka," vravel.
Čítajte viac Danko vyzval PS upustiť od témy Benešových dekrétov. Inak si dá spraviť právnu analýzu. Kritika prišla aj z KDH
Tému Benešových dekrétov otvorilo opozičné hnutie PS prednedávnom, jeho predseda Michal Šimečka zdôraznil, že ich nechcú rušiť, no chcú praktické veci, napríklad aby Maďari na Slovensku neboli odsúvaní na druhú koľaj, aby sa na nich neuplatňovala kolektívna vina, aby vláda podporovala ich národnostné vzdelávacie, kultúrne aj športové inštitúcie.
„Benešove dekréty sú súčasťou nášho právneho poriadku, nikto ich nechce zrušiť, ale sú vyhasnuté a nemali by sa používať na zakladanie nových právnych skutočností. My chceme, aby štátne orgány tento princíp konečne rešpektovali,“ uviedol vtedy Šimečka s tým, že aj dnes, v 21. storočí, možno kvôli úradnej zlovôli a odvolaniu sa na dekréty nanovo prísť o vlastný pozemok.
Vláda reagovala na nedávnom výjazdovom rokovaní v okrese Svidník prijatím uznesenia o nedotknuteľnosti povojnových dokumentov k usporiadaniu pomerov po II. svetovej vojne na Slovensku. „Vláda SR vyjadruje znepokojenie nad výzvami podnecujúcimi k otváraniu tzv. Benešových dekrétov, ktoré vyvolávajú zbytočné napätie, nedorozumenie a polarizáciu spoločnosti. Zároveň dôrazne odmieta snahy o politizáciu tejto kapitoly európskych dejín. Právne akty k usporiadaniu pomerov po II. svetovej vojne vo vtedajšom Československu, súhrnne označované ako Benešove dekréty, je potrebné vnímať v kontexte povojnového usporiadania Európy určeného spojencami protifašistickej koalície,“ píše sa v jej uznesení.
Schválený materiál sa odvoláva na prijaté uznesenie Národnej rady z 20. septembra 2007 o nedotknuteľnosti povojnových dokumentov k usporiadaniu pomerov po II. svetovej vojne na Slovensku. Vláda zdôrazňuje, že právne akty reprezentatívnych orgánov Československej republiky a Slovenskej národnej rady k usporiadaniu pomerov po vojne sú súčasťou právneho poriadku SR, otázku Benešových dekrétov považuje za uzatvorenú.
