Tomáša sme zastihli v sále, kde sa konala recepcia. S kolegami prechádzal posledné detaily, aby na stoloch nič nechýbalo. Predsa len, na starosti mal stovku pozvaných a po audiencii u pápeža Leva XIV. vo Vatikáne prišiel aj slovenský prezident. „Rozhovor? Jasné, môžeme, ale mám len chvíľu,“ prikývol na ponuku a vzal nás o podlažie nižšie priamo do kuchyne.
Na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Ríme pôsobí ako zamestnanec ministerstva zahraničných vecí už ôsmy rok a rotácia sa mu pomaly končí. V minulosti varil aj na ambasáde v Moskve, no jeho jedlá ochutnali aj v New Yorku, Osle, Viedni či Skopje. Na Slovensko, kde ho už čaká manželka s talianskymi koreňmi, sa vracia koncom januára.
Varil pre Busha aj Merkelovú
Tomáš hovorí, že aj kuchyňa má svoje pravidlá, a či už varí pre „bežných ľudí“, diplomatov, alebo svetových lídrov, treba ich dodržiavať. „Ak ste s dobrým kolektívom a kolegami, tak sa to dá,“ vyzdvihol. Rozdiel je podľa neho len v tom, že v prípade politikov sú súčasťou aj bezpečnostné kontroly. Medzi personál vtedy prídu hygienici a z jedál odoberajú vzorky.
Počas svojej kariéry jeho jedlá ochutnalo viacero mien vrcholovej politiky. Pre bývalú nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú napríklad pripravoval balotínku z prepelice. „Ako predjedlo bol marinovaný pstruh, vínové želé, a samozrejme, kaviár. Bola k tomu ešte smrčková omáčka,“ zalovil v pamäti.
Pre delegáciu amerického exprezident Georgea Busha a ruského vodcu Vladimira Putina počas summitu v Bratislave zase pripravoval bufet so slovenskými jedlami. „Varila sa kačka, pirohy. Chceli podávať niečo typicky slovenské,“ opísal menu. „Prebieha to veľmi rýchlo. Prídete, chystáte, dôjde delegácia. Nemáte šancu sa s nimi stretnúť,“ priblížil. Jeho kuchyňu ochutnal aj šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov.
Čo chutí politikom
Pred prípravou recepcie alebo večery na veľvyslanectve vždy dostanú inštrukcie, ktoré jedlá vynechať, či sa bude podávať kompletne slovenské menu alebo kombinované.
„Hostia radi ochutnávajú. Slovenská kuchyňa je pre nich neznáma, talianska kuchyňa je síce číslo jeden vo svete, no keď ochutnávajú pirohy, je to pre nich nové. Majú napríklad radi bryndzové halušky. Syr bryndza je trošku podobný s ich ovčím syrom pecorino,“ pokračoval.
Pri príprave jedál na ambasáde má však priestor aj na kreativitu a napokon aj hlavné slovo. „Dostanem len informáciu, čo by chceli – či slovenské jedlá, taliansku kuchyňu, alebo mix. Menu skladám ja. Je to na mne, čo navrhnem a pripravím,“ vysvetlil. Dochádza však aj k situáciám, kedy dostanú inštrukcie, čo by mali zapracovať do menu. Momentálne sú to napríklad bezlepkové jedlá a myslí sa aj na ľudí s intoleranciami.
A čo aktuálna hlava štátu? Prezident Peter Pellegrini podľa Tomáša zje všetko. „Myslím, že mu chutilo všetko, keď tu bol. Nemal problém s ničím. Viem, že má veľmi rád bryndzovú nátierku a aj talianske jedlá ako sú lasagne či syr burrata (vyzerá, ako mozzarella s krémovým stredom, poz. red.),“ prezradil.
Od rána na nohách
Hoci sa recepcia na ambasáde po adventom koncerte konala až večer, Tomáš bol na nohách už od siedmej hodiny ráno a časť príprav začal s kolegami už v stredu. „Ak by som pripravoval obed, musel by som tu byť oveľa skôr.,“ podotkol. Čas mu „zhltne“ aj nákup surovín, ktoré vyberá sám.
Vianočnú atmosféru nebolo cítiť len v priestoroch veľvyslanectva, ale aj na tanieroch. Nechýbali ani vianočný zemiakový šalát či kapustnica. Tomáš hovorí, že núdzu nemá ani o pochvaly. Svedčí o tom aj útržok debaty, ktorú zachytíme neskôr v dave hostí.
„Viete, kde majú najlepšie talianske tiramisu? Tu – na slovenskej ambasáde v Ríme. Mám ho už po niekoľkýkrát a je najlepšie, aké som kedy jedla,“ začujeme.
Nie sú to len slávnostné recepcie pre delegácie, ktoré má na starosti. Pripravuje aj obedy či večere pre veľvyslankyňu Karlu Wursterovú a jej hostí z iných ambasád v Taliansku. „Vtedy je to komplet menu. Od predjedla po dezert, polievka sa podáva podľa toho, či ide o obed alebo večeru,“ vysvetlil. „Väčšinou sa vždy všetko zje, zostáva len zelený šalát, mäso nie,“ dodal.
Rozhovor vznikol v spolupráci s redaktorkou Nového Času Zuzanou Šišovskou.