Od apríla do konca októbra 2025 sa z nej do štátneho rozpočtu vybralo 283 miliónov eur. Ako povedala Silvia Hallová zo spoločnosti Grant Thornton, je to vzhľadom na stabilné mesačné tempo na úrovni okolo 41 miliónov eur jasným signálom, že štát sa nepriblíži ani k druhému zníženému odhadu ministerstva financií. Po prepočítaní aktuálneho tempa do konca roka sa výsledné inkaso podľa nej pravdepodobne zastaví na približne 370 miliónoch eur. Pôvodný plán vlády počítal s výberom 575,5 milióna eur v tomto roku. V lete však Ministerstvo financií priznalo, že realita bude horšia a odhad znížilo na 420 miliónov eur. Zdá sa, že ani táto suma nebude korešpondovať so skutočným príjmom pre štátny rozpočet.
Ekonomickí analytici pritom upozorňovali na riziká už v čase, keď sa daň pripravovala. Očakávaný výnos bol podľa nich nadhodnotený, legislatívne nastavenie neštandardné a motivácie, ktoré daň vytvára, pre ekonomiku skôr škodlivé. Daňová odborníčka Silvia Hallová hodnotí realitu bez obalu. „Už od zverejnenia detailov k chystanej transakčnej dani bolo zrejmé, že očakávaný výber je nereálny. Horšie však je, že transakčná daň spôsobuje sekundárne škody v podobe nárastu šedej ekonomiky zvýhodnením hotovostných operácií,“ uviedla. Ako dodáva, štát nielenže nevyberá to, čo plánoval, ale prichádza aj o ďalšie dane. „Táto daň mu znižuje aj výber daní z príjmu aj DPH,“ uvádza odborníčka.
Čítajte viac Živnostníci si môžu vydýchnuť, transakčná daň končí od januára 2026. Nie však pre všetkých
Kľúčovým problémom je podľa nej totiž zásadný rozdiel v zaťažení medzi bezhotovostnými a hotovostnými transakciami. Kým bezhotovostný prevod je zaťažený 0,4-percentnou daňou, maximálne do výšky 40 eur, hotovostné operácie neplatia nič. Pre firmy, ktoré už dnes zápasia s jedným z najvyšších odvodových zaťažení práce v rámci Európskej únie, ide o jasný signál presúvať časť operácií mimo bankový systém a neraz aj mimo účtovníctvo. Takto podporená „optimalizácia“ spôsobuje, že časť ekonomiky sa posúva do hotovosti a tým do priestoru, ktorý štát nevie efektívne kontrolovať.
Hallová upozorňuje, že problém sa netýka len samotnej dane, ale celkového daňového mixu. „Súčasné nastavenie daňového systému obsahuje zbytočné výnimky, vysoko zdaňuje príjmy a enormne zaťažuje cenu práce. To tlačí firmy do výraznej optimalizácie, pri ktorej štát prichádza o dane,“ hovorí. Podľa nej je potrebné daňový systém zjednodušiť tak, aby bol motiváciou pre firmy dane priznávať, nie hľadať cesty, ako im uniknúť. Zatiaľ však podľa nej nie je vidno žiadnu snahu o systémovú zmenu.
Čítajte viac Práca namiesto oddychu na dôchodku? Odborníci posielajú seniorov do roboty, ekonomike by to výrazne pomohlo
