ÚOO sa transformuje na nový Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Okrem agendy oznamovateľov trestnej činnosti bude riešiť aj agendu odškodňovania obetí trestných činov, ktorú prevezme od ministerstva spravodlivosti. O návrhu rokovali v skrátenom legislatívnom konaní.
Prezident Peter Pellegrini v utorok reagoval, že sa dôkladne oboznámi so schváleným znením zákona a v ústavnej lehote rozhodne. Hlava štátu už cez víkend pripustila možnosť, že zákon nepodpíše a vráti na prerokovanie do parlamentu. Ako uviedla, môže sa tak stať s veľkou pravdepodobnosťou. Odôvodnila tým, že chce mať istotu, že Slovensko nebude mať problém na domácej a predovšetkým na medzinárodnej scéne.
Šutaj Eštok: Politické zneužívanie ÚOO sa skončilo
Úrad, ktorý má na starosti ochranu oznamovateľov korupcie už nebude možné účelovo zneužívať na krytie vybraných ľudí a na útek pred zodpovednosťou. Uviedol to minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) v reakcii na schválenie zákona, ktorý predložil jeho rezort.
„Aj keď partia čurillovcov nebola dôvodom na zmenu zákona, je faktom, že práve oni najlepšie ukázali, ako ďaleko sa dal systém zneužívať. Toto nemôže fungovať v žiadnom právnom štáte. Takéto únikové cestičky sa zatvárajú a štát sa opäť vracia k jasným pravidlám, ktoré budú platiť pre každého rovnako,“ zdôraznil.
Schválenie novej legislatívy dáva podľa neho signál, že štát nebude poskytovať protekčnú imunitu. „Odteraz platí, že ochrana patrí tým, ktorí si ju zaslúžia, a nie tým, ktorí sa chcú schovať pred následkami svojich činov,“ zdôraznil Šutaj Eštok.
Kmec: Ideme za prezidentom, opozícia sa obracia na súd
Vláda bude s prezidentom Pellegrinim konzultovať schválené zrušenie ÚOO. Po schválení zákona to uviedol poslanec Peter Kmec (Hlas). Kmec si zároveň myslí, že s Európskou komisiou, ktorá má k zákonu výhrady, Slovensko vyrokuje kompromis. „Ja si myslím, že tie požiadavky komisie boli zapracované, videli sme to aj pri tom trestnom zákone, že rokovalo sa, rokovalo sa. Potom sa upokojili vody aj smerom k Bruselu, takže toto bude podobný proces,“ vyhlásil.
Opozícia sa pre zákon obráti na Ústavný súd. Opätovne ho kritizuje. Hovorí o likvidácii nezávislého úradu. Upozorňuje aj na možný rozpor s Ústavou a európskym právom. Vyzýva prezidenta, aby legislatívu vetoval.
„Okamžite odíde na ÚS SR podanie ešte predtým, než to, ako pevne verím, zavetuje prezident, aby ÚS SR mohol čo najskôr túto vec posudzovať. Bude to podanie PS aj ďalších opozičných poslancov,“ uviedol líder hnutia PS Michal Šimečka. Zároveň tlmočil výhrady k legislatíve. Koalícii vyčítal aj legislatívny proces. „Museli tu v rýchlosti pretlačiť zákon o zrušení Úradu na ochranu oznamovateľov, aby sa pomstili jeho predsedníčke, museli zbúrať všetky parlamentné pravidlá,“ podotkol.
Zákon opätovne kritizovala aj SaS. Vyzvala slovenskú hlavu štátu, aby ho nepodpísala a poslala na opätovné prerokovanie do parlamentu. „Ficova vládna koalícia stráca úplne všetky zábrany. Na Medzinárodný deň boja proti korupcii schválili zjavne prokorupčný zákon. Dvakrát kvôli tomu skrátili rozpravu a neumožnili poslancom povedať svoje výhrady. Ten zákon je zlý. Je zlý aj po schválení pozmeňujúceho návrhu z dielne Tibora Gašpara (Smer-SD). Všetky podstatné problémy v ňom ostávajú. Likviduje sa nezávislý úrad, vyhadzujú jeho predsedníčku, čím sa spochybňuje nezávislosť tejto inštitúcie, oslabuje sa ochrana oznamovateľov, oslabí sa ochrana obetí trestných činov a bude možné prehodnocovať už poskytnutú ochranu,“ skonštatoval poslanec Ondrej Dostál (SaS).
Svoj nesúhlas s legislatívou vyjadrilo aj Hnutie Slovensko. Namietalo tiež legislatívny proces. „Táto vláda už nemá absolútne žiadnu hanbu, aby rokovala tak, ako to má byť rokované, to znamená v riadnom legislatívnom procese. Lámu cez koleno všetky procesy, všetky inštitúcie, ktoré na Slovensku sú, ktoré držia tú demokraciu,“ poznamenal predseda poslaneckého klubu Slovensko – Za ľudí Michal Šipoš. Schválenie návrhu označil za čierny deň pre demokraciu. KDH považuje hlasovanie koalície za facku všetkým ľuďom, ktorí sa korupcii postavili. „Veríme, že prezident túto právnu normu nepodpíše, a takisto pridávame svoje podpisy na podanie na Ústavný súd,“ dodal Marián Čaučík (KDH).
Zarezaná diskusia
Ešte pred hlasovaním po druhom čítaní zákonodarcovia odsúhlasili návrh Rašiho ukončiť debatu k návrhu. Do rozpravy bolo pritom prihlásených písomne ešte viacero rečníkov. Opozícia tento postup kritizovala. Hovorila o zarezaní demokratickej rozpravy. „Je to obrovská hanba, je to veľké memento pre demokraciu na Slovensku,“ okomentoval predseda opozičného poslaneckého klubu Slovensko – Za ľudí Michal Šipoš. Aj Marián Čaučík (KDH) namietal ukončenie rozpravy takýmto spôsobom. „Celý ten proces bol zlý. Uťali rozpravu druhýkrát a myslíme si, že ju utnú aj tretíkrát v treťom čítaní. Je to valec demokracie,“ doplnil.
Opozícia opätovne tlmočila aj svoje výhrady k zákonu. Myslí si, že oslabuje postavenie oznamovateľov korupčnej činnosti. Verí, že ho prezident SR Peter Pellegrini nepodpíše. PS tvrdí, že cieľom legislatívy je pomsta koalície. „Jediným dôvodom tohto zákona je odstrániť súčasnú šéfku úradu,“ podotkol líder PS Michal Šimečka. Poslankyňa Mária Kolíková (SaS) upozornila na možný rozpor legislatívy s európskym právom. „Môžeme očakávať sankcie, rovnako ako pri zmene ústavy. Európska komisia jasne deklarovala, že zmena vedenia úradu hrubým politickým zásahom je problém, ktorý sa nedá napraviť. Úprimne, divila by som sa, keby po tomto schválila ďalšiu platbu z plánu obnovy,“ doplnila.
„Zriaďuje sa úrad ako nezávislý orgán štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, ktorý má chrániť práva a oprávnené záujmy obetí trestných činov a oznamovateľov pri oznamovaní protispoločenskej činnosti. Ide o novú právnu úpravu v tom zmysle, že po prvýkrát spája pod jednu inštitúciu agendu obetí trestných činov aj oznamovateľov trestnej činnosti,“ vysvetlilo ministerstvo vnútra.
Argumentovalo, že zriadením jednotného úradu sa vytvorí predpoklad na okamžité a koordinované zabezpečenie ochrany ohrozených osôb. „Existujúci model inštitucionálnej ochrany obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti je v súčasnosti rozdelený medzi viaceré štátne orgány, čo vedie k jeho zníženej efektivite a k praktickému oslabeniu garancie práv obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti,“ doplnilo.
Čítajte viac Protest nezabral. Poslanci zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov posunuli do druhého čítania
Návrh prináša aj ďalšie zmeny. Rieši preskúmanie ochrany v rámci trestného aj správneho konania. Prokurátor či správny orgán by tak po novom mali byť počas poskytovania ochrany chránenému povinní priebežne preskúmavať, či kvalifikované oznámenie, na základe ktorého sa rozhodlo o poskytnutí ochrany, spĺňa podmienku kvalifikovanosti a či bolo urobené v dobrej viere. Urobiť by tak museli aj na základe podnetu zamestnávateľa chráneného oznamovateľa. Podnet by však musel obsahovať informácie, ktoré majú priamu súvislosť s posúdením kvalifikovanosti oznámenia a konaním chráneného oznamovateľa v dobrej viere. V prípade, že by správny orgán či prokurátor zistili, že oznámenie nespĺňa podmienku kvalifikovanosti, alebo že nebolo urobené v dobrej viere, zrušia rozhodnutie, ktorým sa poskytla ochrana.
Zákon má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2026.
ÚOO dnes upozornil, že ani druhý pozmeňujúci návrh k návrhu transformácie ÚOO na iný úrad neodstraňuje zásadné riziká, na ktoré poukázala aj Európska komisia. Tvrdí, že nový pozmeňovací návrh otvára možnosť neustáleho preskúmavania už udelenej ochrany oznamovateľov do budúcnosti. TASR o tom informovala Alexandra Znášiková z odboru prevencie a komunikácie ÚOO.
„Za problematický považujeme aj návrh, aby mal prokurátor alebo správny orgán povinnosť kontinuálne preskúmavať splnenie podmienok už udelenej ochrany a zamestnávateľ možnosť iniciovať opakované preskúmanie ochrany udelenej oznamovateľovi. Takýto model opäť uvádza oznamovateľov do právnej neistoty o podmienkach ochrany, ako aj jej trvania,“ priblížila Znášiková.
Podľa nej je neakceptovateľné nahliadať na oznamovateľov, ktorí chránia verejný záujem, ako na osoby obvinené z trestných činov, pri ktorých sa dôvody väzby neustále skúmajú. Argumentuje, že kvalifikovanosť oznámenia sa nemení v čase, a preto jeho pravidelné preskúmavanie odporuje cieľu smernice Európskej únie.
Čítajte viac Pellegrini zákon o ÚOO zrejme nepodpíše. Koalícia rieši vlastné hádky, nie problémy ľudí, povedal
Objasnila, že pozmeňujúci návrh tiež počíta s povinnosťou prokurátora či správneho orgánu pred udelením ochrany preskúmať, či bolo oznámenie podané v dobrej viere. „Nejde o zásadnú zmenu, keďže zamestnávateľ má možnosť žiadať o preverenie dobrej viery aj dnes, čo sa v praxi využíva,“ dodala.
Upozornila tiež, že financovanie, personálne zabezpečenie a odborná pripravenosť novej inštitúcie nie sú v návrhu jasne definované.
Mimovládne organizácie žiadajú prezidenta, aby zákon o ÚOO vrátil do parlamentu
V Deň boja proti korupcii vládna väčšina oslabila jeden z kľúčových prvkov ochrany verejného záujmu. Mimovládne organizácie to uviedli v súvislosti so schváleným zákonom nahradzujúcim Úrad na ochranu oznamovateľov (ÚOO) novým úradom. Vo svojom vyhlásení zároveň žiadajú prezidenta SR Petra Pellegriniho, aby legislatívu nepodpísal.
Via Iuris, Nadácia Zastavme korupciu a Transparency International Slovensko (TIS) konštatujú, že prijatím zákona sa oslabuje efektívne nahlasovanie a stíhanie korupcie, právny štát a demokracia. „Zmena zároveň ohrozuje samotných oznamovateľov, ktorí už v minulosti získali ochranu,” dodávajú. Poukazujú na riziko straty prostriedkov z plánu obnovy, rovnako tak i na neodôvodnený skrátený legislatívny režim, ktorým sa nový zákon prijal.
K obsahu zákona majú výhrady i napriek pozmeňujúcim návrhom, ktoré sa do schválenej verzie dostali. Riaditeľka Via Iuris Katarína Batková upozorňuje napríklad na to, že v zákone ostalo ustanovenie umožňujúce opätovne preverovať a prípadne rušiť už v minulosti udelené ochrany – a to aj na podnet zamestnávateľa. Podľa Michala Piška z TIS tento postup porušuje princípy transparentného a demokratického legislatívneho procesu a otvoril cestu k politickým zásahom do fungovania nezávislých inštitúcií a k zastrašovaniu oznamovateľov. „Whistleblower, a teda človek, ktorý odhaľuje napríklad korupciu, je pre nich niekto, koho treba, pre istotu, neustále preverovať,“ upozorňuje. Zuzana Petková z Nadácie Zastavme korupciu je presvedčená, že prijatie zákona bolo motivované osobnou pomstou a predstavuje zneužitie moci. „Ide o čisto účelový zákon s jasným politickým motívom. Koalícia si z neho urobila nástroj na vybavovanie si účtov,” dodala.
Mimovládne organizácie preto vyzývajú prezidenta Petra Pellegriniho, ktorý ešte pred hlasovaním avizoval, že zákon pravdepodobne vráti do parlamentu, aby tak spravil a chránil oznamovateľov korupcie a nezávislé inštitúcie.
