Už pred začiatkom poslednej tohtoročnej schôdze NR SR bola stabilita koalície výrazne narušená. K eskalácii napätia došlo najmä po demisii Petra Kmeca (Hlas), ktorej predchádzala kritika procesu prideľovania dotácií na jeho úrade podpredsedu vlády. V Hlase nie sú spokojní s tým, že premiér Robert Fico (Smer) nepoužíva pri všetkých ministroch rovnaký meter a po nehodách vlakov odmietol prijať demisiu ministra dopravy Jozefa Ráža (nom. Smeru).
Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) začiatkom decembra už otvorene hovoril o začiatku ďalšej koaličnej krízy. Tá sa prejavila okrem iného aj pri vládnom návrhu na zrušenie ÚOO, ktorému sa parlament prioritne v týchto dňoch venoval. S legislatívnou úpravou na zrušenie a znovuvytvorenie úradu prišiel minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas), NR SR ju mala prerokovať v skrátenom režime. Vyhrady k zmene však vyslovila Európska komisia aj prezident SR Peter Pellegrini, ktorý naznačil, že zákon bude vetovať. Následne koaličná SNS uviedla, že nepodporí prelomenie prípadného veta.
Čítajte viac Poslanci symbolicky na deň boja proti korupcii schválili zrušenie úradu oznamovateľov. Raši uťal obe debaty, z 55 rečníkov vystúpili dvaja
Poslanci sa napriek tomu návrhom zaoberali – opozícia využila priestor na rozsiahlu kritiku návrhu a obštrukcie. Koalícia zákon však pretláčala cez celý legislatívny proces a včera ho schválila v treťom čítaní. Výsledok je taký, že rozprava o tomto bode zhltla takmer celú lehotu pre trvanie decembrovej schôdze.
Parlament v uplynulých týždňoch bol v podstate nefunkčný – poslanci sa nezaoberali ani vládnymi návrhmi zákonov, upozornila poslankyňa PS Simona Petríková. „Parlament v tejto podobe funkčný nie je. Zákony sa kopia a koalícia ich len presúva ďalej,“ uviedla.
Schôdzu zrejme predĺžia
Koaličný poslanec zo skupiny Huliakovcov Roman Malatinec pre Pravdu uviedol, že podľa neho by sa mal parlament rokovať aj budúci týždeň. Aj poslankyňa Simona Petrík (PS) by takéto predĺženie privítala, zatiaľ však nie je potvrdené. „Keby koalícia nepriniesla toxický zákon, ktorý ruší im nepohodlných ľudí, ktorí si len robia svoju prácu, tak by sme vôbec nemuseli hovoriť o jednom bode, ktorý koalícia priniesla do parlamentu,“ doplnila.
Po rokovaní koaličnej rady prehovoril aj Richard Raši (Hlas). Informoval, že do konca roka sa rozsiahly 150-bodový program schôdze zúži na niekoľko kľúčových návrhov. Prioritu dostali predovšetkým legislatívne body spojené s Plánom obnovy a európskymi finančnými prostriedkami.
Čítajte viac Štát vložil do NITC milióny, kontrolu nemá. Kmec: Progresívcom som prekazil biznis s Esetom za 700 miliónov eur
Medzi nimi sú napríklad zákon o príspevkoch pre odkázané osoby alebo úprava DPH pre sociálne podniky, o ktorých sa rokovalo včera, a zákon neprešiel. Skupina poslancov okolo Rudolfa Huliaka totiž návrh nepodporila. Dôvodom tohto postoja je podľa Malatinca to, že „zákon si vyžaduje dlhšiu diskusiu“.
Bude superschôdza k odvolaniam?
Najbližšie na programe poslanci majú prerokovanie až šiestich návrhov na odvolanie ministrov štvrtej Ficovej vlády a tiež návrh na vyslovenie nedôvery vládnemu kabinetu ako celku. Opozícia sa pokúša zbaviť funkcie ministra Matúša Šutaja Eštoka, Martiny Šimkovičovej (SNS), Tomáša Tarabu (SNS), Roberta Kaliňáka (Smer), Kamila Šaška (Hlas) a Samuela Migaľa (nom. Smer).
Schôdze k týmto bodom sa však opakovane nedarí otvoriť pre neúčasť poslancov koalície a návrhy sa neustále presúvajú. Po minulotýždňovej koaličnej rade poslanec Roman Michelko (SNS) potvrdil, že sa o to opätovne pokúsia v bloku „odvolávačiek“ spojenom s vyslovením nedôvery vláde. Ako skončia tieto hlasovania, má byť jasné dnes.
Malatinec potvrdil, že v koalícii zatiaľ neexistuje zhoda, či k odvolávaniu ministrov vôbec príde. „Postoje nie sú jasné a neviem povedať, či budú odvolávačky v stredu. Aj my máme výhrady k niektorým ministrom, ale je bezpredmetné odvolávať tých, ktorí reálne robia svoju robotu,“ uviedol.
Foto: TASR, Jaroslav Novák
Politológ Jozef Lenč z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave súčasný vývoj v parlamente vidí ako problematický, súhlasí, že NR SR je v podstate nefunkčná. „To, že opozícia a koalícia nechcú nájsť spoločnú reč, nie je apriori príčinou toho, že parlament nie je schopný hlasovať o zákonoch,“ uviedol odborník s tým, že nezhody by nemali mať vplyv na uznášaniaschopnosť parlamentu. „Dnes vidíme, že problém je v koalícii, ktorá rieši osobné spory a záujmy namiesto legislatívy v prospech Slovenska,“ doplnil politológ.
Je parlament funkčný?
Priebeh parlamentnej schôdze nepovažuje za dobrý ani politológ Radoslav Štefančík z Ekonomickej univerzity v Bratislave. „Už samotný nápad rokovať o odvolaní ministrov en bloc je evidentný dôkaz toho, že parlamentná forma vlády, v ktorej legislatíva kontroluje exekutívu, na Slovensku jednoznačne nefunguje,“ zhodnotil.
Štefančík hovorí, že parlament sa skôr tvári, že je funkčný, aj keď to úplne tak nie je. „Niektoré veci prešli cez prvé čítanie, takže predpokladám, že sa k nim ešte dostanú. Ak by však skutočne neboli schopní prijať jediný dôležitý zákon, ktorý by zlepšoval život občanov SR, mali by sa minimálne dohodnúť na odvolaní vlády a následnom skrátení volebného obdobia,“ poznamenal.
Čítajte viac Parlament schválil novinku. Príspevok 1 010 eur na pomoc dostanú občania priamo. Sami si môžu vybrať na čo
„Koaliční poslanci často veľa rozprávajú, no robia len to, čo chcú alebo čo môžu. Je možné, že sa im podarí schváliť vládne návrhy, no odvolávanie členov vlády sa môže zmeniť na fiasko koalície, keď osobný záujem preváži nad záujmom Slovenska,“ dodáva Lenč.
Hlas trochu „hryzká“
V hre je aj téma vyslovenia dôvery vláde, ku ktorej by malo dôjsť, keďže štátny dlh sa už prekročil hranicu 50 percent HDP. Podľa európskych pravidiel totiž pri takejto zadlženosti musí vláda po dvoch rokoch vo funkcii žiadať parlament o vyslovenie dôvery, no zatiaľ tak neurobila.
Hlas zároveň naznačil, že situácia v koalícii môže viesť až k rekonštrukcii vlády. Podľa jeho predstaviteľov niektorí ministri neplnia svoje povinnosti a strana zvažuje opatrenia, ktoré by prinútili kabinet konať efektívnejšie. „Nechajme to zatiaľ tak. Príde čas na riešenie odvolávania ministrov a potom sa o tom budeme baviť,“ odpovedal Robert Puci (Hlas) vyhýbavo na otázku, ktorých ministrov by chcela strana vymeniť.
Politológ Štefančík je však k vyjadreniam Hlasu skeptický. Podľa neho strana len predstiera tlak na svojich koaličných partnerov a v skutočnosti nemá záujem vládu reálne ohroziť. „Hlas síce trochu hryzká, ale to hryzkanie sa podobá na hru majiteľa psa so svojím práve získaným šteniatkom. Pre Smer je to hra, pre Hlas možno súboj. Ak by Hlas podporil opozičné návrhy, bol by to koniec koalície. A to Hlas neurobí. Im je totiž dobre tam, kde sú,“ tvrdí Štefančík.
Čítajte viac Kde sa Hlas a Smer bijú, Huliak víťazí. Pridá sa k nemu ďalší poslanec?
Podobne situáciu vidí aj Lenč. „Poslanecký klub Hlasu často hovorí veľa, no nakoniec nerobí nič,“ myslí si. Dodal, že alternatívou rekonštrukcie, ktorá by koalícii neuberala na sile, môže byť výmena postov medzi nominantmi Hlasu. „Rekonštrukciu, ktorá by sa týkala len postov Hlasu, by vláda zvládla. Tú, ktorá by bola spojená napríklad s odvolaním ministra Migaľa a štátneho tajomníka Šalitroša, už ťažšie, hoci 76-ka je ešte predsa len väčšina. Tú, ktorá by sa týkala odvolania aj nominanta Smeru proti vôli Smeru, už asi ťažko,“ dodáva politológ.
Mínusy pre koalíciu, plusy pre Huliaka
Ďalším problémom, ktorý štiepi koalíciu, je pôsobenie Jána Ferenčáka (Hlas). Po návrhu nahradiť ho na poste predsedu európskeho výboru NR SR Petrom Kmecom sa Ferenčák vzoprel. Odmieta sa prezentovať pri hlasovaniach až do momentu, kým parlament nerozhodne o jeho budúcnosti vo výbore. „Ja si svoj mandát budem vykonávať stále. Buď ako člen klubu, alebo odídem. Budem členom strany Hlas, kým tam budú slušní ľudia, alebo budem nezaradený poslanec,“ zdôraznil.
Kým sa Hlas so Smerom hádajú o ďalší osud Ferenčáka, politicky na tom profituje Huliak. V parlamente má fakticky tri hlasy a dlhodobo naznačuje, že má podporu ešte ďalších poslancov. Keďže koalícia bez Ferenčáka drží len tesnú väčšinu, Huliakovci dnes vedia zablokovať prakticky každý vládny návrh.
Podľa Malatinca verejnosť navyše vníma kauzu Petra Kmeca veľmi citlivo. „Bežný človek si myslí, že pán Kmec by nemal kandidovať, kým sa neuzavrie jeho kauza. A ja sa s týmto pohľadom začínam stotožňovať,“ povedal poslanec.
Čítajte viac Čo znamená „slayáda“? Slangové slovíčko spustilo rozruch okolo štátneho nákupu vo Voderadoch
Malatinec zároveň pripúšťa, že Strana vidieka získala v aktuálnom rozložení síl väčší politický vplyv, než zodpovedá jej veľkosti. „Sme síce malý hráč, ale pri týchto počtoch budeme mať k tomu čo povedať,“ naznačil. Otvára sa teda scenár, kde by výmenu na čele Výboru pre európske záležitosti nepodporili ani poslanci okolo ministra športu.
Problémy sa naplno prejavujú najmä pri schvaľovaní zákonov. Za jasnú príčinu neschopnosti uznášania považuje politológ Štefančík „nestabilitu a chaos vo vládnej koalícii“. „Keď si spočítame, koľko dní tento rok strávili poslanci v parlamente, zistíme, že na Slovensku neexistuje iná firma či inštitúcia, kde by zamestnanci flákali prácu tak intenzívne ako naši poslanci,“ poznamenal Štefančík.
