Za drobnú krádež sa má do Trestného zákona opätovne zaviesť pravidlo „trikrát a dosť“. Platiť by mala teda trestnosť priestupkovej recidívy páchateľov. Páchatelia majú byť potrestaní odňatím slobody až na dva roky po tom, ako trikrát po sebe za jeden rok spáchajú obdobný priestupok proti majetku. Vyplýva to z novely Trestného zákona, ktorú v stredu posunuli poslanci Národnej rady (NR) SR do druhého čítania. Novelou sa má meniť aj Exekučný poriadok. Donucovacie opatrenia by mohol exekútor uložiť aj na vymoženie náhrady škody spôsobenej trestným činom alebo priestupkom. Parlament o novele rokuje v skrátenom legislatívnom konaní.
„V návrhu zákona sa s cieľom upokojiť spoločenské napätie a spoločenský dopyt maloobchodov, starostov a primátorov na tvrdšiu reakciu voči týmto páchateľom, navrhuje zmena trestného činu krádeže podľa paragrafu 212 Trestného zákona, ktorá v duchu hesla trikrát a dosť zavádza trestnosť tretieho po sebe spáchaného obdobného priestupku proti majetku,“ píše sa v dôvodovej správe k návrhu, ktorý predložilo ministerstvo spravodlivosti. V záujme lepšej vymožiteľnosti náhrady škody spôsobenej trestným činom alebo priestupkom sa má v Exekučnom poriadku umožniť pri vymáhaní týchto nárokov uložiť donucovacie opatrenie.
Novelou vláda reaguje na nárast počtu deliktov proti majetku a zvýšenie agresivity v spoločnosti. Vyššia miera drobných krádeží a agresivita ich páchateľov prišli podľa vlády po tom, čo médiá robili dezinformačnú kampaň a niektorí politickí predstavitelia „zavádzajúco informovali verejnosť, že krádež je beztrestná a oplatí sa“.
Nová legislatíva má zmeniť aj Exekučný poriadok. Donucovacie opatrenia by mohol exekútor uložiť aj na vymoženie náhrady škody spôsobenej trestným činom alebo priestupkom.
Čítajte viac Parlament za tri týždne schválil dva zákony. Schôdza sa môže ťahať až do Vianoc, Huliakovci avizujú, že nebudú ticho
Odvolávanie ministrov opäť presunuli, rokovať sa o nich má v januári
Rokovanie o opozičných návrhoch na odvolanie viacerých ministrov, ako aj návrh na vyslovenie nedôvery celej vláde presunul parlament na januárovú schôdzu. Poslanci si to odsúhlasili na návrh troch koaličných poslaneckých klubov. O odvolávačkách šiestich ministrov a celej vlády mali poslanci rokovať od stredajšieho poobedia.
V stredu od 14.00 h mali poslanci v zlúčenej rozprave rokovať o návrhoch na odvolanie ministrov, ako aj o návrhu na vyslovenie nedôvery vláde, ktorý podala opozícia ešte v januári. Opozícia v uplynulých mesiacoch podávala postupne viacero návrhov na odvolanie ministrov. Žiada odchod z funkcie členov vlády Matúša Šutaja Eštoka, Kamila Šaška (obaja Hlas), Tomáša Tarabu (nominant SNS), Roberta Kaliňáka (Smer) či ministerky Martiny Šimkovičovej (nominantka SNS). Najnovšie pribudol i návrh na odvolanie ministra Samuela Migaľa (nezávislý).
Mimoriadne schôdze k odvolávaniam ministrov neboli v riadnom termíne uznášaniaschopné, preto sa postupne zaraďovali na program riadnych schôdzí. Doteraz však tieto návrhy neprišli na rad, opakovane sa presúvajú z schôdze na schôdzu. Koalícia avizovala, že rokovanie chce umožniť. Návrhy prichádzali postupne počas uplynulého roka, no nepodarilo sa ešte o nich rokovať. Napríklad návrh na odvolanie Šutaja Eštoka prišiel už v decembri 2024.
Opozícia vidí za presunom odvolávaní ministrov a vlády strach koalície
Opozícia kritizuje presun jej návrhov na odvolanie viacerých ministrov aj celej vlády z tejto schôdze na ďalšiu riadnu schôdzu Národnej rady (NR) SR. Vidí za tým strach koalície. Hovorí tiež o pošliapavaní základných ústavných práv. Vyplýva to z vyjadrení opozičných poslancov pre novinárov v parlamente.
„Ja sa obávam, že sa možno nikdy nedostaneme k odvolávaniam vlády a ministrov a že budú skôr voľby a táto vláda skončí demokratickými voľbami predtým, než budeme mať možnosť ju konfrontovať a odvolávať v NR SR. Je to vrchol zbabelosti. Je to pohŕdanie voličmi a ústavou, kde je tento inštitút garantovaný. Dnes je to podľa mňa vedené aj strachom, že niektorý z tých ministrov by reálne mohol padnúť, lebo tá koalícia je taká rozhasená a rozhádaná,“ skonštatoval líder hnutia PS Michal Šimečka.
Presun namietali aj poslanci z klubu Slovensko – Za ľudí. „Je to vážna situácia, lebo je to už viac ako rok, kedy si opozícia nemôže uplatniť svoje základné ústavné právo. Návrh na odvolanie ministrov je totiž základné ústavné právo opozície. Slovensko tým pádom už spĺňa prvky nie normálnej demokracie, ale toto sú už prvky diktatúry, kedy vládna moc tým, že má väčšinu, uzurpuje právo opozície uplatniť si svoje základné ústavné právo,“ podotkol líder Hnutia Slovensko Igor Matovič.
O pošliapavaní základných ústavných práv hovorili v tejto súvislosti aj kresťanskí demokrati. Avizovali, že je vysoká pravdepodobnosť, že sa v tejto veci obrátia na Ústavný súd SR. „Vládna koalícia jednak ignoruje ústavu, ale ignoruje aj opozíciu ako takú. Sme však svedkami aj toho, že Robert Fico to nemá celé pod kontrolou a má strach, obáva sa, že niektorý z jeho koaličných partnerov by mohol zlyhať pri niektorom z odvolávaní a práve preto to predkladajú z mesiaca na mesiac,“ povedal predseda KDH Milan Majerský.
Napätie v koalícii
Niektorí koaliční poslanci uznávajú, že v koalícii je napätie, no odmietajú, že by sa návrhy na odvolanie ministrov presunuli pre hrozbu pádu niektorého z členov vlády. Peter Kalivoda (Hlas) verí, že sa návrhy prerokujú na ďalšej riadnej schôdzi. Ľubomír Vážny (Smer) zase dodal, že zákon nedefinuje, kedy má k prerokovaniu návrhov dôjsť.
„Určite chceme odvolávanie absolvovať, pevne verím, že budúcu schôdzu ho absolvujeme,“ povedal novinárom Kalivoda. Nemyslí si, že by k presunu došlo preto, že by mohol niektorý minister prísť o funkciu. „Myslím si, že všetci koaliční partneri sú natoľko zodpovední, že si uvedomujú, že pokiaľ by zahlasovali za pád koaličného ministra, mohlo by to ohroziť existenciu celej koalície,“ dodal. „Pokiaľ by sme si začali navzájom odvolávať ministrov, mohlo by to skončiť zle nielen pre koalíciu, ale pre túto krajinu, o ktorú by nám všetkým malo ísť,“ dodal.
Ani Vážny si nemyslí, že by bol v koalícii stres z pádu niektorého z ministrov, no nie je podľa neho dobré podporovať napätie. Pripomenul, že zákon nedefinuje termín, dokedy má tieto návrhy parlament prerokovať. Môže sa podľa neho stať, že sa nestihnú prerokovať do konca volebného obdobia.
Poslanec Michal Stuška (Smer) zase pripomenul, že treba uprednostniť viaceré zákony, niektoré sú napríklad naviazané na čerpanie prostriedkov z plánu obnovy. „Máme ešte veľa vládnych zákonov, ktoré musíme nevyhnutne prebrať v najbližších dňoch,“ povedal novinárom. Dušan Muňko zo Smeru, ktorý aktuálne pôsobí v klube SNS, tvrdí, že keď sa malo o návrhoch rokovať v riadnom termíne, opoziční poslanci neprišli v plnom počte.
Kaliňák a Drucker upozorňujú, že na rokovanie o odvolávaní členov vlády musí byť priestor
Na odvolávanie ministrov vlády nebol na aktuálnej schôdzi Národnej rady SR priestor. Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) to uviedol po rokovaní vlády. Minister školstva a zastupujúci podpredseda vlády pre plán obnovy Tomáš Drucker (Hlas) je presvedčený, že by návrhom na odvolávanie členov vlády nemali brániť obštrukcie. Upozornil zároveň, že odsunutie návrhov na mimoriadne rokovania si vyžiadala potreba dokončiť rokovanie o bodoch z programu aktuálnej riadnej schôdze.
Kaliňák pri prístupe k opozičným návrhom na vyslovenie nedôvery členom, respektíve vláde ako takej, nevidí problém v komunikácii medzi koaličnými partnermi. „Opozícia má 71 poslancov a pri poslednom odvolávaní ich bolo 35 až 40. Keď začnú chodiť do práce, začneme ich rešpektovať. To sú všetko ich veci, ktoré si chcú zavesiť na Facebook alebo chcú vystúpiť pred televízne kamery,“ povedal Kaliňák. Ak by to podľa neho myslela opozícia seriózne, tak by sa tým seriózne zaoberali.
Drucker zdôraznil, že rokovania o vyslovení nedôvery členom vlády sú súčasťou demokratických štandardov. „Opozícia má právo navrhovať odvolávanie členov vlády a takéto rokovanie by malo byť v parlamente,“ mieni. Vzhľadom na potrebu dorokovať niektoré body a návrhy zákonov z programu aktuálnej schôdze podľa neho prišlo k dohode mimoriadne rokovania k odvolávaniam presunúť. „Nie sme však v tomto prípade zástancami obštrukcií, rovnako si myslíme, že by do parlamentu mala byť predložená žiadosť o vyslovenie dôvery vláde v súvislosti s dlhovou brzdou,“ dodal Drucker.
Reagoval tiež, že návrh na odvolanie Jána Ferenčáka (Hlas) z funkcie predsedu Výboru Národnej rady SR pre európske záležitosti strana Hlas sťahovať nebude. Je podľa Druckera na tom v koalícii dohoda. „Naším cieľom nie je oslabovať túto koalíciu,“ povedal s tým, že Ferenčák je členom strany a nevidí dôvod, prečo by ním nemal byť naďalej.
