Reforma verejnej správy prichádza na reč pomerne často, no len málokedy sa dotiahne do konca. Naliehavosť zmien sa dostala znovu do popredia pri konsolidačných škrtoch. Hoci sa vláda zaviazla v rámci šetrenia znížiť počet zamestnancov verejného sektora o 10 percent, niektoré obce už nemajú „kde sekať“.
SNS prišla ešte koncom leta s návrhom zredukovať súčasných osem krajov na štyri. Okresanie úradov a duplicít by sa podľa nej ušetrilo pol miliardy eur. Opozičné PS vtedy upozornilo, že úspory za menší počet úradníkov by sa pohybovali len na úrovni jednotiek až desiatok miliónov. Kritika zaznievala aj zo Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS), podľa ktorého by sa vplyv na verejné financie prejavil najskôr až o päť rokov.
Čítajte viac Bude sa prekresľovať mapa Slovenska? Danko: okrešeme počty úradov a ušetríme pol miliardy eur
Zdieľanie nie rušenie
Obcí, ktoré majú menej ako 199 obyvateľov, je podľa Štatistického úradu na Slovensku až 415. Zaznievali preto návrhy, že by sa zlučovať mali práve ony. To sa však nepočúva ľahko ich predstaviteľom, keďže to vnímajú ako ohrozenie svojej existencie.
„Záujem je, aby sa posilňovalo spájanie nie obcí a území, ale činností prostredníctvom centier zdieľaných služieb (CZS),“ priblížil Pravde variant, na ktorom sa zhodla Komora obcí, predseda ZMOS Peter Božík. Prvý náčrt reformy modernizácie verejnej správy z pera obcí a miest by podľa neho mohol prísť po januári 2026.
Ak by malé obce mali plnohodnotne realizovať 4300 kompetencií s jedným starostom na polovičný úväzok, tak by to podľa Božíka bolo zložité. „Preto je dôležité sa spájať v činnostiach do väčších celkov, nie obcí, ale CZS, ktoré dokážu poskytovať rovnako kvalitné služby aj pre tú časť lokality, ktorá má pod 200 obyvateľov a rovnako aj pre 1000 obyvateľov,“ podotkol. CZS sa však nachádza zatiaľ len na východe a juhu stredného Slovenska.
Koľko ľudí pracuje pre štát?
Javí sa, že pri troch tisíckach obcí pracuje na obecných či mestských úradoch nemálo ľudí. Vláda na nich myslela aj pri kreovaní konsolidačného balíčka a zaviazala sa znížiť počet zamestnancov verejného sektora o 10 percent. Podľa údajov Štatistického úradu na Slovensku je 2,6 milióna pracujúcich. Z nich bolo zamestnaných vo verejnej správe 445-tisíc ľudí, čo znamená, že vo verejnej správe pracuje približne každý šiesty človek.
Ústredná správa s pôsobnosťou pre celú krajinu zamestnávala necelých 229-tisíc ľudí a územná samospráva, kam patria všetky obce, mestá či kraje, vyše 209-tisíc osôb. Zvyšok, čo je zhruba sedemtisíc ľudí, pripadol na Sociálnu poisťovňu a Všeobecnú zdravotnú poisťovňu.
Počty zamestnancov na úradoch sa riešili začiatkom novembra aj na úrovni Hospodárskej a sociálnej rade SR. Aktuálne dáta, o ktoré sa na tripartite opierali, hovoria, že oproti roku 2020 stúpol počet pracovníkov vo verejnej správe o 18,5-tisíc, z čoho tri štvrtiny, teda 13,6-tisíca pripadli na obce, mestá a kraje. „Najväčší nárast zamestnanosti nastal v školských zariadeniach územnej samosprávy, čo je zhruba o 9-tisíc miest takmer výlučne v materských a základných školách,“ uvádza sa v zázname rokovania.
Je za tým nielen vyšší počet škôlkarov a školákov a tým pádom aj učiteľov, ale aj novela školského zákona, ktorá upravila nároky na prijatie detí do škôlok a tiež podporné opatrenia v podobe pedagogických asistentov. „V školstve pracuje v rámci územnej samosprávy aj najväčší podiel ľudí, čo je 58 percent, približne 120-tisíc zamestnancov,“ uvádza sa v zázname.
Ešte niekoľko číselných dát. Priamo v aparátoch úradov obcí, miest a krajov pracuje 28,5– tisíc ľudí. Od roku 2020 tento počet rástol o 1500 osôb, pričom takmer dve tretiny pripadajú na úrady krajských miest a mestských častí Bratislavy a Košíc. Patrí sem aj oblasť zdravotníctva a sociálnej starostlivosti, kde je zamestnaných 31-tisíc ľudí. U ostatných subjektov územnej samosprávy narástol počet pracujúcich približne o 1,7 tisíc. Zaraďujú sa sem rôzne obecné podniky, údržba a správa ciest či odpadové hospodárstvo.
Foto: SITA
Predseda ZMOS na rokovaní tripartity podotkol, že hoci sa hovorí o náraste počtu zamestnancov verejnej správy, pri číslach treba ísť do hĺbky. Nové obce totiž nevznikajú, a teda nie sú ani noví starostovia. Úradníkov v samospráve je podľa neho len zhruba 18-tisíc vrátane primátorov a starostov. Zvyšok podľa neho tvorí práve školstvo, technické či kanalizačné služby, teda nie úradnícke, ale robotníctve pozície.
Za nárastom zamestnancov v školstve vidí nárast počtu detí so špeciálnymi potrebami. „Čiže tieto nárasty nie sú preto, že by sa vytvárali nové administratívne miesta s výnimkou takých ľudí, ktorí sú na projektové riadenie alebo na projektové manažovanie zdrojov Európskej únie,“ uviedol vtedy.
Čítajte viac Štátnych tajomníkov pribúda ako húb po daždi, Ficova vláda ich má rekordne veľa. Majú platy, autá aj sekretariáty
Úspora 400 miliónov eur
Tomáš Černěnko z Národnohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave podotýka, že takmer polovica obcí má menej ako 10 zamestnancov a tie najmenšie nezriedka len jedného či dvoch. Zväčša ide o starostu zamestnaného na čiastočný úväzok. Pri munipalizácii, teda zlučovaní obcí do silnejších celkov, je podľa neho treba na zamestnancov nazerať v troch rovinách.
„Prvá predstavuje „politických“ zamestnancov obce – čo sú (v prípade obcí) starostovia. Tých by sa municipalizácia dotkla najvýraznejšie. Druhá rovina predstavuje tých, ktorí sú zodpovední za výkon správy, čo sú veľmi zjednodušene povedané úradníci. Tieto pracovné miesta by zlúčením (spojením) agendy viacerých obcí boli po pozíciách starostov najviac dotknuté,“ uviedol pre Pravdu odborník.
Mnoho malých obcí podľa neho dnes nedokáže v plnej miere využiť kapacitu svojich úradníkov, a preto by pri zlučovaní niektorí o svoje pozície mohli prísť. Treťou rovinou sú ostatní zamestnanci obcí z technických služieb, domovov sociálnych služieb, materských či základných škôl. Tie služby budú podľa Černěnka poskytované aj po prípadnej municipalizácii. Dopady na zamestnanosť v týchto oblastiach by preto podľa neho boli menšie ako v prípade administratívnych zamestnancov.
„Netreba však zabúdať, že municipalizácia so sebou prináša potenciál pre uvoľnenie približne 400 miliónov eur každý rok. To sú peniaze, ktoré dnes v miestnej samospráve sú, ale spotrebúva ich práve rozdrobená správna štruktúra – veľký počet malých obcí,“ poukázal.
Ak by došlo k zlučovaniu obcí, miestna samospráva by tieto prostriedky mohla podľa neho obratom použiť na produkciu nových služieb, ktoré chýbajú. „A tieto služby by musel niekto produkovať. Čiže výsledkom municipalizácie nemusí byť nevyhnutne vyššia nezamestnanosť, ale iná štruktúra zamestnanosti, ktorá bude obyvateľom obcí poskytovať vyššiu užitočnosť – viac a pravdepodobne aj lepších verejných služieb,“ vyzdvihol.
Podľa údajov Eurostatu Slovensko patrí so svojimi 2929 obcami medzi najviac fragmentované krajiny v Európe – prvé je v rebríčku Česko, druhé Slovensko a tretie Francúzsko. Krajina galského kohúta je však takmer 13-krát väčšina ako my. Iným príkladom z rebríčka je Anglicko. Kým priemerná veľkosť obce z pohľadu obyvateľov je na Slovensku 1855, tam je 178 348.
O kanalizácii môžu len snívať
K najmenším obciam patria aj Haluzice. Zaberajú plochu 3,82 kilometra štvorcového a žije v nich 94 ľudí. I keď v posledných dvoch rokoch pribudli pätnásti obyvatelia, s nízkymi počtami sa boria dlhodobo. V obci nemajú ani žiadnu občiansku vybavenosť – chýba lekár, pošta, škola či škôlka a najviac kanalizácia. Suplujú ich susedné obce Trenčianske Bohuslavice a Bošáca v rádiu dvoch kilometrov alebo 11 kilometrov vzdialené Nové Mesto nad Váhom.
Tento rok hospodárili s približne 72-tisíc eurami. Rozpočet im vystačí len na bežný chod obce. Značnú časť príjmov tvorí parkovné spred románskej kostolíka. Koľko peňazí „natečie“ do obecnej pokladnice závisí od turistickej sezóny. „Nedá sa predpokladať, či sa vyberie desať- alebo dvadsaťtisíc eur. Záleží to od okolností,“ priblížila Pravde starostka Haluzíc Stanislava Matejovičová.
Foto: SHUTTERSTOCK
Keď sa pýtame na najväčšiu ekonomickú záťaž pre obec, odpoveď je stručná – „celé fungovanie“. Peniaze nemajú ani na dobudovanie vodovodu. „Sme maličká obec. Pozerajú sa na nás ako na každú inú. Boríme sa s existenčnými problémami, so základnými podmienkami pre život. O kanalizácii môžeme len snívať, rovnako tak o cestách. Na toto my vôbec nemáme a nikdy nebudeme mať,“ priblížila.
Momentálne sú Haluzice vo fáze šetrenia. Ak si aj nejakú čiastku nasporia, nemôžu ju minúť bez rozmýšľania. „Aktuálne pracujeme na obstarávaní územného plánu, ktorý bude nevyhnutný pre fungovanie obce,“ priblížila starostka. Možností, kde šetriť verejné zdroje nemajú. „My ich máme toľko málo, že ani neviem, kde by sme ich ako obec mohli šetriť,“ podotkla.
Sama sebe pánom
Zamestnancov nemá ani na kosenie trávnatých plôch. V Haluziciach kosia dobrovoľníci, ktorým prepláca náklady na pohonné hmoty. „Som si sama sebe pánom. Mám externého účtovníka a v lete tohto roka som mala na tri mesiace pani z úradu práce cez program Práca na skúšku,“ opísala ďalej Matejovičová. V zastupiteľstve má obec päť poslancov.
Starostka hovorí, že niektoré obce by zrejme odľahčilo, ak by časť ich agendy prevzali väčšie samosprávy. „Nebola by to zlá časť myšlienka. Prevziať časť agendy, to je v poriadku, ale čo sa týka celkového zlúčenia obcí, aby sme prišli o samostatnosť – to si neviem predstaviť,“ poznamenala. Naklonení nie sú tomu podľa jej slov ani obyvatelia, i keď priznala, že niektorí v tom vidia potenciál.
Skúsenosť so zlučovaním už Haluzice majú, kedysi patrili pod Bošácu. Ak by sa aj teraz ich obecné úrady spojili, starostka sa domnieva, že každá zo samospráv by v takom prípade mala mať svojho zástupcu, ktorý by loboval za svoju časť. Ak by patrili pod inú obec, myslí si, že by ich mohla prevalcovať napríklad aj vo voľbách, čím by prišli o poslancov aj prostriedky. Odôvodňuje to skúsenosťami iných obcí. Keď sa totiž peniaze centralizovali v základnej časti samosprávy, „bočné“ boli ukrátené.
Na úrad? Raz za rok
Podľa Černěnku je pravdou, že otázka dostupnosti je často spomínaný argument proti zlučovanie obcí. „V prípade každodenných situácií nie je prítomnosť a blízkosť obecného úradu vôbec potrebná. Podľa prieskumu, ktorý sme realizovali v minulosti, väčšina obyvateľov na obecný úrad chodí menej ako jedenkrát za rok a komunikáciu s úradom zabezpečuje spravidla jeden človek za domácnosť. Zápis do škôlky a školy riešia rodičia priamo s konkrétnou školou, čiže úrad ako taký v tomto prípade nie je potrebný,“ ozrejmil odborník z Ekonomickej univerzity.
Na druhej strane, v prípade administratívnych konaní, ako sú stavebné konanie či výrub drevín, sa to podľa neho môže ľudí v malých obciach dotknúť viac. „Ale aj tam už dnes v nemálo prípadoch boli tieto konania, vrátane príjmu podaní, presunuté na spoločné obecné úrady,“ podotkol. Dostupnosť podateľne sa dá podľa neho riešiť napríklad pojazdnou kanceláriou spoločného obecného úradu. „A nezabúdajme, že napríklad matrika je len v necelej tisícke z približne 2900 obcí,“ priblížil.
Väčším problém je podľa neho absencia alebo nízka kvalita niektorých služieb v malých obciam, ktoré na ne nemajú dostatok peňazí, odbornú ani personálnu kapacitu. „A práve tento nedostatok by bolo prostredníctvom municipalizácie možné odstrániť a poskytovať obyvateľom kvalitatívne porovnateľné verejné služby naprieč Slovenskom bez ohľadu na to či žijú v meste alebo na vidieku,“ dodal.
Vidiek starne
Branislav Šprocha z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied hovorí, že vyľudňovanie obcí výrazne zasahuje do chodu samospráv, ale aj celkového života v obci. Odhliadnuc od finančného aspektu v podobe znižujúcich sa daní, vyľudňovanie ovplyvňuje aj samotnú demografickú skladbu obyvateľstva. Zvyšuje nároky na sociálne a zdravotnícke služby, keďže z týchto obcí odchádzajú najmä mladší obyvatelia a zostávajú väčšinou staršie osoby.
„Takéto zrýchľovanie starnutia má negatívne dopady aj na kvalitu života, keďže dochádza k zhoršovaniu bytového fondu, celkovej infraštruktúry a v konečnom dôsledku sa to môže odraziť aj v horšej dopravnej dostupnosti, keďže priestorová mobilita obyvateľstva klesá a pre prevádzkovateľov dopravných spojov nemusí byť rentabilné tieto sídla obsluhovať početnejšími spojmi,“ vysvetlil Šprocha.
Vyľudňovanie má podľa neho tiež negatívny efekt aj na možnosti riešenia bežných problémov samospráv, ako sú opravy, údržba verejné osvetlenia či chodníkov. „Rovnako môže dochádzať k degradácii verejných priestorov, poľnohospodárskej pôdy či záhrad,“ dodal.
