Rozhodli o tom v piatkovom hlasovaní. Predseda parlamentu Richard Raši (Hlas) následne ukončil 43. schôdzu parlamentu, rokovali na nej od 25. novembra. Na programe mali ešte mnoho neprediskutovaných bodov. Tie sa presunú na ďalšiu riadnu schôdzu, ktorá sa má začať 27. januára. Počas toho, ako koalícia prelamovala veto prezidenta, opozícia spievala štátnu hymnu Nad Tatrou sa blýska, čím vyjadrovala svoj nesúhlas s týmto krokom. Opozičné strany Progresívne Slovensko, SaS, hnutie Slovensko a KDH sa opakovane vyjadrovali, že ide podľa nich o ďalší krok smerom k rozvratu právneho štátu. Štvrtkové nočné rokovanie nazvali „nocou mafie“.
Líder opozície a šéf Progresívneho Slovenska Michal Šimečka po hlasovaní povedal, že vládna koalícia zrušila nezávislú inštitúciu zameranú na boj proti korupcii a v uplynulých dňoch presadila aj ďalšie zmeny proti princípom právneho štátu. Na utorok 16. decembra o 18:00 na Námestí slobody v Bratislave preto zvolal protivládnu demonštráciu. „Teraz je dôležité, aby nielen politici v parlamente, ale aj občania prišli jasne povedať, že tento valec proti právnemu štátu a demokracii spoločne zastavíme," deklaroval.
Šimečka tiež kritizoval prezidenta za tak skoré vrátenie návrhu zákona do parlamentu. Pellegrini pritom po utorkovom schválení zrušenia ÚOO avizoval, že o návrhu rozhodne v zákonom stanovej lehote 15 dní. „To, že veto urobil tak rýchlo, dal koalícii možnosť agresívnym spôsobom prelomiť a bez akejkoľvek diskusie,“ uviedol líder PS.
Šimečka skonštatoval, že po včerajšom kontroverznom hlasovaní o novele Trestného zákona dnes koalícia dokonala dielo skazy a masaker proti právnemu štátu. „Bolo aj symbolické, že dnes, keď koalícia narýchlo musela prelomiť Pellegriniho veto, aby zrušili úrad, symbolicky sme spievali hymnu. Oni počas tej hymny rušili ÚOO. Nemajú úctu ani k hymne a symbolu SR, počas nej išli zarezať právny štát," povedal Šimečka.
Šéf Hnutia Slovensko Igor Matovič išiel pri kritike prezidenta ešte ďalej a dokonca hovorí o „koordinovanej akcii“ prezidentského paláca a parlamentu. Expresné vrátanie zákona označil Matovič za „divadielko“. „Urobili to tak, aby čo najviac ublížili spravodlivosti a ľuďom, ktorých tento úrad chráni,“
Poslankyňa SaS a exministerka spravodlivosti Mária Kolíková očakáva, že konať bude generálny prokurátor aj prezident. „Ak sa prezident takto rýchlo vedel obrátiť na parlament s takýmito vážnymi a jasnými námietkami, tak predpokladám, že využije v plnosti svoju kompetenciu a obráti sa teraz na ústavný súd a bude namietať neústavnosť tohto zákona a žiadať odloženie účinnosti zákona," vyjadrila sa po hlasovaní. Podotkla, že prezident bol vo svojom vete veľmi exaktný, od jasných námietok voči procesu schvaľovania sa jasne vyjadril aj k ďalším námietkam, pomenoval tiež obavy zo straty peňazí z eurofondov aj Plánu obnovy. Obdobný postup očakáva aj od generálneho prokurátora Maroša Žilinku, ktorý mal tiež viacero námietok. V súvislosti so včerajším hlasovaním o novele Trestného zákona Kolíková apeluje na prezidenta, aby ju vetoval. „Skutočne je tu teraz veľký priestor pre prezidenta, aby konal – pri jednom zákone, aby sa priamo obrátil na Ústavný súd, a pri druhom, aby ho vrátil do parlamentu,“ uzavrela.
Reaguje aj ÚOO
Politické záujmy prevážili nad záujmami občanov, uviedol ÚOO v reakcii na dianie v parlamente. „Rešpektujeme rozhodnutie parlamentu, no považujeme za potrebné jasne povedať, že ide o krok, voči ktorému má Európska komisia vážne výhrady a ktorý zásadne oslabuje ochranu whistleblowerov aj ich dôveru v štát,“ uviedol ÚOO vo svojom stanovisku. Poslanci dostali podľa úradu druhú šancu stiahnuť škodlivý zákon, ktorý zbytočne a nezmyselne zhorší postavenie oznamovateľov. „Bohužiaľ ju nevyužili a ohrozili tak 105 súčasných oznamovateľov a mnohých ďalších v budúcnosti, ktorí môžu kedykoľvek prísť o ochranu, podkopali dôveru v právny štát a vystavili Slovensko reálnemu riziku straty významných európskych prostriedkov,“ upozornil ÚOO.
Ako ďalej dodal, tento úrad bol vybudovaný ako nezávislá inštitúcia chrániaca ľudí, ktorí upozorňujú na korupciu, podvody a zneužívanie moci – odborne, nestranne a bez politických vplyvov. Slovensko až doteraz patrilo medzi európskych lídrov v oblasti ochrany oznamovateľov. „Systém, do ktorého boli investované roky práce a verejné domáce aj európske zdroje, je dnešným rozhodnutím zničený len preto, že sa úrad ocitol v politickom boji, do ktorého nikdy nepatril,“ zdôraznil ÚOO.
Množstvo bodov odsunuli
Poslanci sa na tejto schôdzi nedostali k vetovanému zákonu o tzv. covidových amnestiách, ktorý parlamentu vrátil prezident Peter Pellegrini. Diskutovať sa o ňom malo pôvodne ešte v júni. Parlament sa na tejto schôdzi nevenoval ani ďalšej vetovanej legislatíve, a to novele zákona o hazarde.
Na rad neprišli ani viaceré poslanecké návrhy. Nediskutovalo sa napríklad ani o úprave rokovacieho poriadku parlamentu. Neprebrali sa ani opozičné návrhy na odvolanie niektorých ministrov ani návrh na vyslovenie nedôvery celej vláde. Presun odvolávaní si odsúhlasili poslanci ešte počas týždňa.
Nový úrad
Na Slovensku vznikne nový Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Nahradí doterajší ÚOO. Nový úrad okrem agendy oznamovateľov trestnej činnosti bude riešiť aj agendu odškodňovania obetí trestných činov, ktorú prevezme od ministerstva spravodlivosti.
Legislatíva prináša aj ďalšie zmeny. Rieši preskúmanie ochrany v rámci trestného aj správneho konania. Prokurátor či správny orgán by tak po novom mali byť počas poskytovania ochrany chránenému povinní priebežne preskúmavať, či kvalifikované oznámenie, na základe ktorého sa rozhodlo o poskytnutí ochrany, spĺňa podmienku kvalifikovanosti a či bolo urobené v dobrej viere. Urobiť by tak museli aj na základe podnetu zamestnávateľa chráneného oznamovateľa. Podnet by však musel obsahovať informácie, ktoré majú priamu súvislosť s posúdením kvalifikovanosti oznámenia a konaním chráneného oznamovateľa v dobrej viere. V prípade, že by správny orgán či prokurátor zistili, že oznámenie nespĺňa podmienku kvalifikovanosti alebo že nebolo urobené v dobrej viere, zrušia rozhodnutie, ktorým sa poskytla ochrana.
Čítajte viac Pellegrini koalícii nepodpísal zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov. Fico sa hnevá, zváži jeho podporu v prezidentských voľbách
Zákon má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2026.
Novelu poslancom na opätovné prerokovanie vrátil prezident SR Peter Pellegrini. Odôvodnil to absenciou dôvodov pre skrátené legislatívne konanie, vážnymi vecnými pripomienkami k nedostatočnej ochrane obetí trestných činov a nevyriešenými výhradami zo strany Európskej komisie s možnými následkami voči Slovensku.
Schôdzu k energopomoci neotvorili
Mimoriadna 45. schôdza Národnej rady k energopomoci, ktorú iniciovali opoziční poslanci, nebude. Plénum na jej začiatku neschválilo program schôdze, za hlasovalo iba 62 zo 140 prítomných zákonodarcov.
Predkladatelia navrhovali prerokovať na schôdzi jediný bod, a to uznesenie NR SR k zlyhaniu ministerky hospodárstva SR pri adresnej energopomoci. Chceli ním požiadať vládu SR, aby do desiatich dní odo dňa prijatia uznesenia upravila podmienky na vznik práva na adresnú energopomoc.
Uznesenie malo podľa predkladateľov konštatovať potrebu efektívnej, transparentnej a spravodlivo prideľovanej štátnej podpory pre domácnosti v súvislosti s nárastom cien energií. Zároveň v ňom chceli upozorniť na sociálne dosahy a riziká spojené so závažnými nedostatkami v nastavených podmienkach pri určovaní bonity energetickej domácnosti, prijaté nariadením vlády, a z toho vznikajúce negatívne dôsledky na životnú úroveň a zabezpečenie základných životných potrieb členov slovenských domácností a chudobou ohrozených skupín obyvateľstva.
Návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze podali v stredu (10. 12.) predstavitelia opozičného Hnutia Slovensko, ktorí s podporou ďalších opozičných strán vyzbierali potrebných viac ako 30 podpisov poslancov. Ani za dva roky nedokázala podľa nich ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas-SD) a vláda Roberta Fica (Smer-SD) nastaviť spravodlivú energopomoc pre tých, ktorí sú na ňu skutočne odkázaní.
„Dva roky sľubovaná adresná energopomoc je absolútnym fiaskom, z ktorého budú mať úžitok aj poslanci, podnikatelia či vlastníci viacerých nehnuteľností, no zamestnanci poctivo platiaci dane zo svojho príjmu, časť seniorov, viacpočetné či viacgeneračné domácnosti sú z tejto pomoci vylúčení,“ zdôvodnili svoj návrh predkladatelia.
aková obhajovala systém energopomoci, ktorý administratívne odľahčil domácnosti a vytvoril automatickú výplatu energokompenzácií. Zároveň tento systém podľa nej dáva aj možnosť na tvorbu nových energetických politík, ktoré má robiť ministerstvo hospodárstva, prípadne sa dá využiť aj pri mnohých iných štátnych inštitúciách. Ministerka zhodnotila, že štát mal veľmi málo informácií o tom, koľko ľudí býva v ktorej domácnosti podľa registra obyvateľov, výzvou bolo preto vybudovať systém, ktorý by využil všetky dáta o občanoch dostupných v štáte.
Čítajte viac Energopomoc nebude pre všetkých, jedna z desiatich domácností ju nedostane. Aké sú hranice príjmu pre získanie dotácie?
Poslanci by mali od 10.00 h pokračovať v riadnej 43. schôdzi. Rokovanie sa má začať hlasovaním o prediskutovaných návrhoch. Parlament by na ňom mal rozhodovať o vetovanom zákone o transformácii Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO) na nový úrad. Poslanci si tento bod do programu schôdze zaradili vo štvrtok (11. 12.) večer a rovno o ňom začali diskutovať. Venovali sa mu do noci. Rozprava bola skrátená na 12 hodín. Diskusiu ukončili v piatok o 0.51 h. V pléne vystupovali najmä opozičníci. Legislatívu opätovne kritizovali a vyzývali koalíciu, aby neprelomila veto hlavy štátu. Hovorili tiež o obmedzovaní diskusie. Namietali schválenie nočného rokovania. Viacerí mali pred sebou papier s nápisom „noc mafie“.
Opozícia okrem zaradenia vetovaného zákona do programu kritizovala schválenie novely Trestného zákona. Taktiež hovorila o obmedzovaní rozpravy. Pri hlasovaní opozícia skandovala „hanba“ a pískala. Niektorí opozičníci o tomto postupe hovorili ako o „núdzovom stave“. Došlo aj k fyzickej potýčke medzi niektorými koaličnými a opozičnými zákonodarcami.
Čítajte viac Energopomoc bude napokon poskytovaná podľa nových pravidiel: dotácie na plyn a elektrinu dostane menej ľudí, poslanci o pomoc neprídu
