Niektorí lekári ešte koncom septembra rozposielali pacientom informáciu, kde sa môžu dať očkovať proti chrípke. Je polovica decembra a lekárne hlásia, že vakcíny už nie sú. A ak aj v niektorých sú, tak ich rátajú len v jednotkách kusov. Najúčinnejšou prevenciou proti chrípke a sprevádzajúcim vysokým horúčkam, zimnici či silným bolestiam svalov a kĺbov je pritom práve vakcinácia. Záujem o očkovaciu látku tento rok paradoxne prevýšil ponuku.
Prezident Slovenskej lekárnickej komory (SLeK) Ondrej Sukeľ vysvetlil, že dostupnosť ponuky chrípkových vakcín sa odvíjala od minuloročného záujmu. A keďže vlaňajšie kapacity sa nevyužili, tento rok sa ich objednávalo menej. Teraz v lekárňach chýbajú. Skladové zásoby sú prakticky vyčerpané, vo väčšine lekární už disponujú len obmedzeným množstvom a nové dodávky plánované nie sú.
Čítajte viac Sedem kľúčových zmien: Šaško prekopáva liekovú politiku, zmeny pocítia deti aj ťažko chorí
Nové sa objednať nedajú
Sukeľ vysvetlil, že vakcíny sa vyrábajú s niekoľkomesačným predstihom a objednávky sa uzatvárajú na začiatku kalendárneho roka. Výrobný proces očkovacích látok proti chrípke trvá niekoľko mesiacov. Podľa komory sa ďalšie vakcíny objednať nedajú. SLeK totiž kontaktovala oboch držiteľov povolenia, ktorí vakcíny proti chrípke dovážajú na Slovensko, a potvrdili jej, že ďalšie zásoby už nedoviezli.
Komora upozornila, že riziko z nevyužitých vakcín je na pleciach „apaték“. „Celá ekonomická záťaž je postavená na lekárňach. Profit z očkovacích látok je nulový. Lekárne, logicky, pokiaľ niečo neminú, pristupujú opatrnejšie k objednávkam. Dnes vakcíny objednávajú v rozsahu, aký požadujú napríklad lekári nachádzajúci sa v blízkosti lekárne. Nevytvárajú sa dramatické zásoby,“ vysvetlil prezident SLeK.
Potenciálny nedostatok vakcín na nasledujúci rok je podľa neho možné ošetriť silným regulačným zásahom zo strany štátu. Štát by napríklad rozhodol o počte dávok podľa toho, v akom rozsahu by si prial mať zaočkovanosť populácie.
Na koľko vyjde očkovanie
Odhadnúť množstvo však nie je jednoduché. Patríme totiž ku krajinám s najnižším počtom zaočkovaných proti chrípke, čo je zhruba 250– až 270-tisíc ľudí. Na porovnanie, na Slovensku si dalo vpichnúť vakcínu asi päť percent populácie, no sú krajiny, ktoré dosahujú 70– až 80-percentnú zaočkovanosť proti chrípke len u rizikových skupín.
„To sú starší pacienti, tehotné ženy, imunokompromitovaní pacienti a podobne. My tam nedosahujeme ani 15 percent. Pokiaľ by sa štát rozhodol strojnásobiť zaočkovanosť populácie, tak by mal na seba vziať to finančné riziko a nenechať ho na bežných súkromných účastníkov,“ podotkol Sukeľ. Ako neskôr dodal, eliminovalo by sa tak finančné riziko súkromných subjektov.
Poznamenal, že finančné straty by boli veľmi nízke v porovnaní s tým, akým „veselým spôsobom sa rozhadzujú peniaze na onakvejšie veci v tomto štáte“. Cena jednej vakcíny pri veľkom nákupe by bola pritom nižšia. „Očkovanie jedného pacienta nestojí ani desať eur,“ priblížil. Ak by sme chceli na Slovensku zaočkovať pol milióna ľudí, z hľadiska niekoľkomiliardových výdavkov štátu by to podľa Sukeľa bola banálna suma.
Foto: Pravda
Ktoré lieky chýbajú
Sukeľ potvrdil, že lekárne dlhodobo zápasia s nedostupnosťou konkrétnych liekov. Najhorším bol rok 2023, odvtedy je situácia stabilná a možno ju považovať za štandardnú. Výpadky však zaťažujú aj samotných farmaceutov. Týždenne sa nedostatku farmaceutík venujú až 11 hodín, čo je trikrát viac ako pred desiatimi rokmi.
„Môže sa stať, že farmaceut počas jednej pracovnej zmeny strávi polovicu času len dohľadávaním liekov, obvolávaním distribučných spoločností, výrobcov či iných lekární, kam vie pacienta nasmerovať,“ poukázala prvá viceprezidentka SLeK Miroslava Snopková.
Nedostupnosť liekov podľa Sukeľa nie je len slovenský, ale celoeurópsky problém, ktorý bude pretrvávať aj v nasledujúcich rokoch. Je za tým nielen surovinová kríza a odkázanosť na malý počet výrobcov, ale aj nedostatok personálu či logistika. „V našich podmienkach sa k tomu pridáva reexport,“ doplnil.
Cukrovkári v pozore
Sukeľ spresnil, že aktuálny stav výpadku je najhorší v prípade liekov používaných pri zápalových ochoreniach gastrointestinálneho traktu (napr. Crohnova choroba a ulcerózna kolitída), vakcín na hepatitídu a chrípkových vakcín. „Plus, niektoré inzulíny sú rovnako dostupné len v informačnom systéme na mimoriadne objednávanie liekov,“ priblížil.
Pacienti s cukrovkou sa však podľa Sukeľa nemusia obávať – momentálne sú dostupné všetky druhy. No ak sa vyberú po inzulín do lekárne v piatok o piatej, zrejme ho nedostanú. „Treba na to myslieť skôr, pretože väčšina je dostupná cez emergentný systém,“ priblížil šéf lekárnikov.
Jeden výrobca však predsa len odchádza z trhu. „Bude nevyhnutné, aby sa pacienti prepli na iných výrobcov, bude to trošku komplikácia pre týchto ľudí,“ pokračoval. Štát bude musieť podľa neho zmeniť kategorizáciu, pretože z trhu odchádzajú niektoré inzulíny, ktoré sú bez doplatku a bude potrebné prehodnotiť ich ceny, aby nezostali len tie, ktoré majú doplatky vysoké.
Foto: Pravda
Skúsenosť po analýze SAV
Slovenská akadémia vied (SAV) dostala tento rok od vlády úlohu, aby vedecky analyzovala prítomnosť DNA v mRNA očkovacích látkach. Vakcíny proti covidu dlhodobo spochybňuje splnomocnenec vlády pre prešetrenie manažovania pandémie Peter Kotlár (nom. SNS). Výsledky však jednoznačne ukázali, že vakcíny obsahujú iba nepatrné množstvo molekúl DNA, hlboko pod schválenými hodnotami.
Aj v dôsledku šírenia konšpirácií či politického marketingu sa časť populácie odmietala dať proti covidu zaočkovať. Šéf SAV Martin Venhart sa nedávno vyjadril, že výsledok konfliktu je, že na Slovensku pozorujeme najvyšší záujem o očkovanie, aký kedy bol.
Sukeľ reagoval aj na otázku, či k vyššiemu dopytu po vakcínach prispela vedecká práca SAV. „Nemyslím si, že nejako dramaticky vzrástol záujem. Čo však vidím, a nie je to na dátach odmeraná skúsenosť, ale skôr empíria, je, že odporcovia očkovania ako takého už vystupujú dostatočne šialene na to, aby ich priemerne príčetný človek začal vnímať ako tých, s ktorými sa nechce stotožniť,“ dodal prezident SLeK.
Čítajte viac Vyzerať môže najskôr ako chrípka, potom pacient zmení farbu. Ako prebieha žltačka? Sabaka: Človek sa môže nakaziť aj dvoma typmi hepatitídy naraz
Chýba 30 percent pomôcok
Na očkovanie proti covidu sa podľa dát Národného centra zdravotníckych informácií zaregistrovalo viac ako 38-tisíc ľudí. Najviac z vekovej kategórie 61 až 70 rokov, najmenej u seniorov medzi 91 až 100 rokmi. Najvyšší dopyt je v Bratislavskom kraji a najnižší v Prešovskom.
Vakcínami Comirnaty proti aktuálne najviac rozšírenému variantu je možné sa dať zaočkovať vo viacerých nemocniciach a zdravotníckych zariadeniach. Záujemcom prideľujú termíny podľa dostupných kapacít. Termíny sa prideľujú po registrácii, no možné je dať sa zaočkovať aj bez nej.
Výpadky nezasahujú len vakcíny a lieky, ale aj zdravotnícke pomôcky. Ich nedostatok pretrváva vo viacerých iných krajinách. V Európe evidujú približne 30 percent nedostatkových pomôcok, čo sa premieta aj u nás. „Stretávame sa s tým, že daná zdravotnícka pomôcka nie je vôbec dostupná alebo je potrebné riešiť jej výmenu za inú, čo komplikuje situáciu najmä pacientovi, lebo musí opäť kontaktovať svojho ošetrujúceho lekára,“ priblížila Snopková.
