Ako vysvetľuje vo videu na sociálnej sieti poslanec za SaS Alojz Hlina, postoj prezidenta Petra Pellegriniho bude teraz kľúčový. „To, že parlament schválil Gašparovu mafiánsku doložku do Trestného zákona, je neskutočná vec, a nám sa treba brániť. Musíme chrániť našu krajinu, povedzme si pravdu, pred mafiou. Musíme sa rozhodnúť, či chceme už naozaj mafiánsky štát potvrdený aj v zákonoch, alebo sme stále – a verím, že budeme – demokratickou krajinou,“ povedal Hlina. S bannerom mieni SaS chodiť aj po iných slovenských mestách a ľudia sa naň budú môcť vyjadriť a podpísať ho.
Mafia má dnes podľa Hlinu drahé obleky, zástupy drahých právnikov a prístup do parlamentu. „Ovláda poslancov koalície, ktorí ako vyplašené ovečky zahlasujú podľa želania mafie.
Ja som sa mafii postavil už pred dvadsiatimi rokmi. Bol som v tom takmer sám, celá Bratislava sa ich bála. Policajti sa ma pýtali, či viem, kto to je, prokurátorka sa ma pýtala, či viem, kto to je,“ uviedol poslanec s dodatkom, že trvalo to síce tri roky, ale „jedného z nich sa napokon podarilo odsúdiť“. Podotkol tiež, že netušil, že po tých rokoch bude s mafiou bojovať znova, dokonca s takou, ktorá prerástla do štátu. „Musíme sa brániť. Mafia ničí ekonomiku. Ničí krajinu,“ dodal Hlina.
Čítajte viac Energetická pomoc podľa SaS zlyháva. Viskupič varuje, že kyberútok, z ktorého sa Fico smial, má vážne dôsledky
PS vyzýva prezidenta, aby novelu vrátil do parlamentu
Progresívne Slovensko (PS) vyzýva prezidenta Petra Pellegriniho, aby vrátil do parlamentu nedávno schválenú novelu Trestného zákona. Na tlačovej besede to uviedol predseda hnutia Michal Šimečka. Pozval tiež na protestnú akciu opozičných strán, ktorá sa bude konať v utorok 16. decembra o 18:00 na Námestí slobody v Bratislave. Šimečka avizoval aj ďalšie podujatia po celom Slovensku, podľa jeho slov ich organizujú v spolupráci s partnerskými opozičnými stranami. Ak zákon prezident vráti do parlamentu a následne bude jeho veto prelomené, progresívci podajú podnet na Ústavný súd SR. Ten podajú aj v prípade, ak by Pellegrini zákon podpísal. Opozičné strany vytýkajú najnovšej novele Trestného zákona viaceré prílepky, ktoré k nemu boli pridané, medzi nimi aj tú, ktorá mení postavenie takzvaných kajúcnikov.
Predseda PS tiež reagoval na tlačovú besedu vládnej strany Smer-SD, kde jej predstavitelia hovorili o cielenej manipulácii trestných konaní voči predstaviteľom tejto strany. Označil to za vyfabulovaný príbeh, podľa jeho slov to predstavitelia tejto strany robia dlhodobo, no teraz je to podľa Šimečku o to nebezpečnejšie, že to robia z pozície moci. „Keď predseda vlády z tlačovej konferencie verejne zastrašuje a útočí na prokurátorov, sudcov a policajtov, to nie je normálne v demokracii, v právnom štáte. To nie je normálne v krajine, kde má byť oddelená politická moc od tej súdnej,“ vyhlásil Šimečka. Označil to za nebezpečné zastrašovanie všetkých, ktorí na týchto prípadoch pracujú. Ocenil, že sa voči tomu vymedzil generálny prokurátor Maroš Žilinka.
„Nepoznám inú vládu vo svete, ktorý by prijímala opatrenia v parlamente, aby pomáhala zločinu,“ vyhlásil. Vyzval politikov Smeru, aby sa nezaštiťovali svojimi voličmi. Uviedol to v kontexte toho, že neraz sa vyjadrili, že ich voliči od nich chcú vyšetrenie diania v rokoch 2020 až 2023. Podľa šéfa progresívcov voliči skôr chcú slušné platy, lepší život, lacnejšie potraviny, ale aj bezpečie. Poukázal na dôsledky predošlej novelizácie Trestného zákona. Vystríhal, že najnovšia novela predmetného zákona môže viesť k tomu, že štát si zviaže ruky pri vyšetrovaní mafiánskych trestných činov. Šimečka tiež vyjadril presvedčenie, že aj voliči prezidenta Pellegriniho chcú bezpečie.
Rada prokurátorov kritizuje obsah aj spôsob prijatia novely
Rada prokurátorov SR vyjadruje „zásadný nesúhlas a hlboké znepokojenie“ nad obsahom aj spôsobom prijatia zmien v trestnej legislatíve. Upozorňuje na flagrantné porušovanie princípov legislatívneho procesu, na priame ohrozenie ústavných garancií spravodlivého procesu a na neprimerané zásahy do slobody prejavu. Rada to uviedla vo vyhlásení v reakcii na prijatú novelu Trestného zákona, ktorou sa mení aj Trestný poriadok. TASR o tom informoval predseda rady Stanislav Jakubčík.
„Rada prokurátorov dôrazne namieta, že pri prijímaní tejto právnej úpravy neboli splnené zákonné podmienky na skrátené legislatívne konanie,“ píše sa vo vyhlásení. Predkladateľ podľa rady nepreukázal existenciu mimoriadnych okolností, čím došlo k obídeniu odbornej diskusie. Takýto postup považuje rada za prejav svojvôle. Legislatívny proces bol podľa rady prokurátorov degradovaný na nástroj presadzovania účelových zmien formou tzv. „prílepkov“, ktoré obsahovo nesúvisia s pôvodným návrhom zákona.
Čítajte viac Zadržaní budú mať viac práv. Zmena zákona explicitne zakáže akékoľvek ponižovanie pri prehliadke pred celou
Nová legislatíva mení aj Trestný poriadok pri tzv. kajúcnikoch. To považuje rada za neústavný zásah do nezávislosti súdnej moci a práva na obhajobu. „Navrhovaná úprava dokazovania (automatické vylúčenie výpovedí spolupracujúcich osôb na základe formálnych kritérií) predstavuje neakceptovateľný zásah do výlučnej právomoci súdov hodnotiť dôkazy,“ vyhlásili prokurátori. Úprava zároveň podľa nich vytvára neprípustnú kolíziu s právom obvineného odoprieť výpoveď, keďže využitie tohto práva fakticky sankcionuje zneplatnením jeho svedectva v iných konaniach.
„Rada prokurátorov zásadne odmieta kriminalizáciu porušenia volebného moratória alebo pravidiel kampane novým trestným činom marenia volebnej kampane,“ píše sa v stanovisku s tým, že porušenie administratívnych pravidiel kampane je primárne správnym deliktom, ktorý sa má trestať pokutami v rámci volebných zákonov. „Povyšovať takéto konanie na trestný čin s hrozbou odňatia slobody je v hrubom rozpore so zásadou ultima ratio (trestné právo ako posledný prostriedok), ktorá vyplýva z princípov právneho štátu,“ píše rada. Zavedenie tejto skutkovej podstaty zároveň vyvoláva tzv. chilling effect (odstrašujúci účinok). „Hrozba trestného stíhania povedie k autocenzúre novinárov a aktivistov, ktorí sa budú báť informovať o pozadí kandidátov a ich väzbách na zahraničie,“ myslí si Rada prokurátorov SR.
Nová legislatíva obsahuje podľa rady aj neprípustný zásah do slobody prejavu a vedeckého bádania. Trestanie „spochybňovania“ historických aktov je podľa nej typické pre autoritárske režimy a nepatrí do demokratickej spoločnosti. „Štát nesmie diktovať históriu. Historické udalosti vrátane povojnového usporiadania a Benešových dekrétov musia byť predmetom slobodnej historickej a vedeckej diskusie, nie trestnoprávnej ochrany,“ upozornila rada.
Novelu Trestného zákona prijala Národná rada SR vo štvrtok (11. 12.) v skrátenom legislatívnom konaní. Za drobnú krádež sa do Trestného zákona opätovne zavádza pravidlo „trikrát a dosť“. Do novely pribudli aj ďalšie zmeny. Rozšíri sa napríklad skutková podstata trestného činu marenia volebnej kampane aj na súvis s konaním „cudzej moci“ a tiež sa zavádza trestná zodpovednosť „za popieranie alebo spochybňovanie povojnových dokumentov k usporiadaniu pomerov po druhej svetovej vojne na Slovensku“. Upravuje sa aj inštitút spolupracujúcich obvinených – tzv. kajúcnikov.
