Minister Kaliňák v rozhovore tiež zhodnotil prvé mesiace fungovania Národných obranných síl a opísal, ako vidí ich ďalší rozvoj. Okrem toho prezradil detaily zákazky, ktorú slovenský vojenský priemysel získal z ďalekej Indonézie, a tiež to, ako pokračuje výstavba dvoch vojenských nemocníc v Prešove a Bratislave.
V rozhovore sa dozviete:
- Či je záujem o výcvik v NOS stále vysoký
- Prečo meškajú dodávky vojenskej techniky na Slovensko
- O čom je zmluva na nákup munície za 58 miliárd eur
- Akú zákazku sme dostali z Indonézie
- Ako ministerstvo šetrilo, aby uvoľnilo peniaze na energopomoc
- Či chce minister rozšíriť flotilu F-16
- Ako povodne zasiahli letisko Sliač a čo budú na ňom búrať
- Čo si minister mysli o mierových rokovaniach s Ukrajinou
Tento rok ministerstvo obrany predstavilo a spustilo projekt Národných obranných síl (NOS), teda takých modernizovaných aktívnych záloh. V redakcii máme aj dvoch kolegov, ktorí v rámci NOS absolvovali výcvik a pochvaľujú si ho. Ako hodnotíte vy doterajšie výsledky? Sú veci, ktoré sa vôbec nepodarilo zrealizovať?
Spustenie NOS bolo mimoriadne rýchle. Nebolo úplne jasné, ako rýchlo sa podarí pripraviť a schváliť zákon, času na prípravu bolo málo. O to viac chcem vyzdvihnúť prácu veliteľa NOS brigádneho generála Ladislava Kisela, jeho zástupcu plukovníka Richarda Királyho, veliaceho poddôstojníka výcviku nadrotmajstra Juraja Hladkého, jeho tímu inštruktorov a ďalších príslušníkov OS SR i zamestnancov ministerstva, ktorí to dokázali zvládnuť s minimálnym personálnym zabezpečením. Dnes majú dohľad nad tisíckami registrovaných dobrovoľníkov v rukách možno dve desiatky ľudí, ktorí musia pomocou jednoduchých nástrojov zvládať registrácie, preverovania, zdravotné a psychologické požiadavky. Celé to vznikalo doslova „na kolene“ a to, že systém funguje, je predovšetkým ich zásluha.
Nehodnotím to optikou toho, čo sa nestihlo, ale skôr tým, že sa nám podarilo vycvičiť taký vysoký počet ľudí. Zákon bol prijatý v júli a už do dvoch týždňov sme spustili prvý turnus. Vychádzali sme len z infraštruktúry, ktorú sme mali k dispozícii, a z obrovského osobného nasadenia a entuziazmu všetkých, ktorí sa na príprave i realizácii projektu podieľali. To považujem za veľmi pozitívne.
Momentálne máme približne mesačnú pauzu, počas ktorej sme chceli skonsolidovať priestory. Medzitým sme upravili výcvikový priestor na Tureckom vrchu, kde sa podarilo zoštvornásobiť výcvikovú kapacitu. Do konca jari plánujeme výrazne zvýšiť kapacitu aj v martinskej výcvikovej základni, kde pôsobia najmä profesionálni vojaci. Zároveň pripravujeme výcvikové kapacity na východnom Slovensku, o ktorých chceme rozhodnúť ešte počas zimy.
Nemám pocit nespokojnosti, práve naopak. Inštruktori odvádzajú obrovský kus práce a pre účastníkov sú často najobľúbenejšou súčasťou výcviku. Stávajú sa pre nich akýmsi „starším bratom“, ktorý ich sprevádza procesom a odovzdáva skúsenosti. Mal som možnosť hovoriť s absolventmi prvého turnusu, medzi ktorými bolo približne sto vojakov so skúsenosťou zo základnej vojenskej služby. Pýtal som sa ich, čo bolo lepšie a čo horšie. Použili vetu, ktorá sa mi veľmi páčila – že kedysi to bolo „horšie“, dnes je to ťažšie. Tým „horšie“ mysleli slabšiu výstroj, podmienky aj menej zaujímavý program. Dnešný výcvik je fyzicky náročnejší a intenzívnejší, no zároveň vyvážený kvalitnejším výstrojom, lepšou organizáciou a zmysluplnejším obsahom.
Každého preto pozývam zapojiť sa – nejde len o finančné benefity. Chceme systematicky budovať silnú komunitu obranných síl, ktorá bude mať dlhodobý význam pre bezpečnosť krajiny.
Mení sa nejako záujem verejnosti? Tá prvá vlna akoby bola marketingovo veľmi silná.
Práve preto sa nám prihlásilo výrazne viac ľudí, než sme boli schopní v danom čase „preliať“ cez výcvikový lievik. Záujemcov je totiž viac, než momentálne dokážeme uspokojiť. Nechceme, aby ľudia čakali pol roka alebo trištvrte roka na svoj výcvik. Aj preto sme kampaň mierne stlmili a sústredíme sa najprv na tých, ktorí sa už prihlásili. Následne sa k propagácii opäť vrátime. Do budúcna by kapacita mala dosahovať niekoľko stoviek cvičiacich mesačne, čo by už zodpovedalo tempu prihlasovania a systém by sa dostal do približne vyváženého stavu.
Aký veľký je záujem absolventov základného výcviku o ďalšie pôsobenie v NOS?
Väčšina záujemcov vstupovala pôvodne do branných záloh – teda išlo o ľudí, ktorí si chceli vyskúšať, ako vojenský výcvik prebieha. Veľká časť z nich sa však prihlásila aj do pohotovostných záloh a absolvovala pokračovací výcvik. Prešli špecializovanými modulmi – napríklad strážnym modulom zameraným na ochranu kritickej infraštruktúry a objektov osobitného určenia, modulom záchranára, asistenčným modulom pre spoluprácu s Policajným zborom pri ochrane hraníc a zabezpečovaní verejných podujatí, ako aj modulom záchrany pri povodniach a iných mimoriadnych udalostiach. Týmto výcvikom ho už aj úspešne zavŕšili.
Aj osobne môžem slúžiť ako príklad. Som pridelený k ženijnému vojsku, kde som absolvoval šesťdňový výcvik zameraný napríklad na prácu s pontónovými mostmi či dočasnými mostnými konštrukciami, ktoré nahrádzajú poškodené mosty po povodniach alebo priemyselných haváriách. Už si otvorene priznávam, že v mojom veku zo mňa nebude bojovník v prvej línii, ale viem byť užitočný práve v oblasti domáceho krízového manažmentu.
Čítajte viac Armáda preveruje záložníkov. Civilov v Národných obranných silách čakajú bezpečnostné previerky
Podobnou cestou ide aj prezident republiky, ktorý tento rok absolvoval celý výcvikový cyklus – štrnásť dní plus ďalších šesť dní v rámci ženijného vojska – a pokračuje v ňom aj v budúcom roku.
Nedávno sme mali menšiu mimoriadnu udalosť – povodne. Zvažovala sa možnosť, že by sa mohli zapojiť aj absolventi týchto výcvikov?
Áno, taká úvaha tam bola, no situáciu napokon plne zvládol Hasičský a záchranný zbor. Ak by však dnes nastala aspoň lokálna krízová situácia, som presvedčený, že by sa príslušníci NOS už zapojili – napríklad pri ochrane vybraných objektov alebo pri zabezpečovaní priestoru.
Budúci rok by sme mali mať k dispozícii vlastné systémy protivzdušnej obrany (PVO). Vlani bol podpísaný nákup izraelských systémov Barak a prvá batéria mala prísť už čoskoro. Platí to?
V hre je viacero variantov, preto v tejto chvíli ešte nemôžem byť úplne konkrétny. Stále rozhodujeme o presnom spôsobe a harmonograme dodania systému. V najbližších týždňoch by sa malo ukázať, na čom sa dohodneme, no platí, že systém by mal v priebehu budúceho roka postupne prichádzať. Určitú časť by sme mali mať k dispozícii už počas roka, ďalšie komponenty by nasledovali neskôr.
Čítajte viac Kaliňák: Kúpili sme náhradu za S-300, nové systémy budú chrániť elektrárne a mestá. Dokážu zničiť aj balistické rakety
Zatiaľ však nejde o úplne uzavretú záležitosť. Podobne ako pri iných projektoch, aj tu sa prejavili technické prekážky, najmä na americkej strane dodávateľského reťazca. Spomeniem príklady – oneskorili sa dodávky obrnených vozidiel Oshkosh, ktoré už fyzicky stáli v prístave, no nemohli byť prevzaté pre administratívne problémy. Posunul sa aj príchod vrtuľníkov Black Hawk, ktorý sa presunul približne na prvú polovicu budúceho roka. Rovnaká situácia je aj pri protivzdušnej obrane – niektoré kľúčové komponenty sa jednoducho omeškali.
Aj preto hľadáme alternatívne riešenia, ktoré by nám umožnili systém zavádzať postupne. Realisticky by mohlo dôjsť k prvým dodávkam v priebehu januára, no nechcem predbiehať. Rozhodujúci moment je až ten, keď uvidíme potvrdenie o dodaní a fyzickom prekročení hraníc. Isté však je, že v budúcom roku už niektoré komponenty protivzdušnej obrany dorazia. Pôvodne sme ich očakávali ešte pred koncom tohto roka, no dodávky sa napokon posunuli.
A čo stredná vrstva protivzdušnej obrany, ktorú mali zabezpečiť poľské systémy Piorun?
V prípade Piorunov prebiehajú rokovania s poľskou stranou. Zámerom bol vyvážený obchod, kde by sa dodávky systémov protivzdušnej obrany spájali so záujmom Poľska o našu muníciu. Ako viete, vyhlásili sme veľkú zmluvu, ku ktorej sa plánujú pripojiť ďalšie európske štáty – Poľsko je jedným zo záujemcov, podobne ako iné krajiny, s ktorými už máme podpísané memorandá.
Rokovania sú stále intenzívne, no aj Poľsko momentálne zápasí s obmedzenými výrobnými kapacitami. Zmluvy, ktoré majú prednosť, výrazne meškajú, a preto hľadáme riešenia, ktoré by nám umožnili dostať sa k dodávkam v rozumných časových a finančných rámcoch. Doteraz sme väčšinu dostupných zdrojov cielene smerovali na výstroj a výzbroj samotného vojaka. Teraz sa postupne opäť vraciame k ostatným modernizačným projektom, ktoré nás ešte čakajú.
Čítajte viac Čím Slovensko chráni nebo? Ochranu pred dronmi máme, podľa Kaliňáka je problémová. Armáda hovorí iné
Čiže zatiaľ neviete povedať ani približné termíny?
Môže to byť pomerne rýchlo – niektoré dohody môžu byť uzavreté už v marci alebo apríli. Rovnako je však možné, že sa to posunie až na júl či august. Všetko bude závisieť od toho, ako sa situácia v nasledujúcich mesiacoch vyvinie.
Pred rokom ste boli v Brazílii a vtedy zaznelo, že rezort obrany plánuje výrazne rozšíriť svoju leteckú flotilu. S výrobcom Embraer sa rokovalo o nákupe troch dopravných lietadiel KC-390. Ako sa tento plán posunul?
Úprimne treba povedať, že posun bol zatiaľ minimálny. Tento projekt sa stal jednou z obetí konsolidácie verejných financií. Museli sme presmerovať zdroje aj na potreby iných rezortov, čo výrazne skomplikovalo náš cash flow. Plán teda zostáva otvorený, no v tejto chvíli naň nemáme finančné zdroje, ktoré by nám umožnili ísť až do vyplatenia zálohy. Tá by sa pohybovala na úrovni približne 250 až 300 miliónov eur, čo je pri súčasnej konsolidácii výrazne náročné.
Foto: Gábor Kormány, Franciska Veres
Počas konsolidácie však rezort stihol nakúpiť dve menšie lietadlá Bombardier.
Tieto lietadlá boli súčasťou dlhodobých plánov, konkrétne plánu modernizácie ozbrojených síl do roku 2035. Išlo o kategóriu malých a stredných dopravných lietadiel. Ich obstaranie bolo relatívne jednoduché, pretože sme ich kúpili ako ojazdené stroje za približne tretinovú cenu oproti novým. Boli dostupné na trhu a mohli sme ich pomerne rýchlo dojednať.
Lietadlá už absolvovali prvé misie – zapojili sa do humanitárnej operácie v Gaze, kde dopravovali lieky, a zároveň zabezpečili leteckú evakuáciu mladého slovenského pacienta, ktorý sa vážne zranil počas dovolenky v Dominikánskej republike. Vďaka medicínskej výbave, ktorú sme spolu s lietadlami obstarávali, bolo možné pacienta transportovať priamo z Dominikánskej republiky do Bratislavy bez medzipristátia, čo bolo pri type zranenia – zlomenine chrbtice – kľúčové. Pacient je dnes v starostlivosti slovenských lekárov a veríme, že sa jeho zdravotný stav zlepší.
Tieto lietadlá sú určené presne na takéto úlohy. Zároveň postupne nahradia časť kapacít, ktoré mala letecká flotila ministerstva vnútra. Ide o viacúčelové stroje – môžu slúžiť na rýchlu prepravu náhradných dielov, dlhé prelety, evakuácie, humanitárnu pomoc či krízové zásahy. Práve multifunkčnosť bola pre nás dôležitá, pretože každé zariadenie, ktoré obstarávame, by malo byť schopné plniť viacero úloh a byť maximálne využiteľné.
V súvislosti s konsolidáciou a energopomocou zaznievalo, že najväčšie úspory sa budú hľadať práve na ministerstve obrany. Ako to v skutočnosti je? Šetrime na obrane pre pomoc s cenami plynu?
Je to v podstate technická záležitosť, ktorú si mnohí zjednodušujú. Európska únia (EÚ) nevedela priamo presmerovať eurofondy na energetickú pomoc, preto zvolila mechanizmus, pri ktorom preplatí z nich už zrealizované a dobre pripravené projekty jednotlivých rezortov. Ministerstvo obrany malo najlepšie pripravené projekty, ktoré by spĺňali podmienky tohto mechanizmu.
Nie je ešte jasné, koľko z nich bude takto preplatených, no princíp je jednoduchý: EÚ preplatí projekty, ktoré už boli financované z nášho rozpočtu, čím sa uvoľnia domáce zdroje. Tie následne môže štát použiť na energetickú pomoc. Ministerstvo obrany v tomto procese funguje len ako „priebežná nádoba“ – peniaze, ktoré prídu, okamžite odchádzajú inde.
Keď je teda možné použiť eurofondy na projekty, ktoré už na ministerstve obrany bežia, domáce zdroje, ktorými by sme ich inak platili, môžu ísť priamo na energetickú pomoc. Nejde o žiadnu zmenu rozpočtových priorít, ale o čisto technické opatrenie.
Čítajte viac Energopomoc bude napokon poskytovaná podľa nových pravidiel: dotácie na plyn a elektrinu dostane menej ľudí, poslanci o pomoc neprídu
Ako vnímate to, že energopomoc dostali aj poslanci Národnej rady?
Podľa mňa to veľmi dobre ukazuje, že systém energetickej pomoci bol nastavený pomerne citlivo. Od začiatku sa hovorilo o tom, že pomoc zasiahne približne 90 percent obyvateľstva. Keby bola určená len pre najchudobnejších, bavili by sme sa možno o desiatich percentách. Väčšina ľudí sa však pohybuje niekde v strednej príjmovej vrstve. Aj preto vyšlo, že energetickú pomoc dostalo len približne dvadsať poslancov parlamentu. V kontexte celej populácie ide o približne 90 percent domácností, ktoré pomoc dostanú, a 10 percent, ktoré na ňu nárok nemajú. U poslancov je to naopak – drvivá väčšina z nich sa považuje za vysokopríjmovú skupinu, a preto na pomoc nedostane.
Čo sa týka financovania z európskych zdrojov, máme informácie, že peniaze na výstavbu vojenskej nemocnice v Prešove by mohli byť čerpané z pôžičky od Európskej investičnej banky. Do septembra malo prebiehať hodnotenie projektu, či spĺňa kritériá a je dostatočne transparentný. Ako to dopadlo?
Plány sú stále aktuálne. Hodnotením sme úspešne prešli. Momentálne zvažujeme, čo bude najvýhodnejšie. Financovanie môže prísť buď z rozpočtových zdrojov, z eurofondov, alebo formou refinancovania prostredníctvom Európskej investičnej banky – podľa toho, ktorá možnosť bude najefektívnejšia. Zatiaľ sme však ešte nezačali čerpať prostriedky.
A ako sa vyvíja výstavba bratislavskej nemocnice?
Verím, že sa nám podarí do konca roka urobiť slávnostný výkop, pretože priestor na výstavbu je už pripravený. Za posledné štyri mesiace sme vykonali búracie práce, enviromentálne prieskumy a sanácie všetkých problémových častí. Prípravná fáza trvala dlhšie, lebo ide o obrovské železobetónové budovy. Teraz už môžeme začať s výkopmi a pred Vianocami sa tak dúfame dočkáme aj prvej pozitívnej správy pre verejnosť.
Pred týždňom ministerstvo obrany podpísalo s pološtátnou zbrojovkou ZVS holding rámcovú zmluvu na nákup munície v hodnote 58 miliárd eur, čo je viac ako polovica slovenského HDP. Ako ste túto sumu vypočítali a prečo je zmluva potrebná?
Suma predstavuje súhrn maximálnych kapacít výrobného sektora – čo sú schopní vyrobiť pri trojzmennej prevádzke, vynásobené sedemročným horizontom. Zmluva za 58 miliárd eur neznamená, že Slovensko nakúpi všetku muníciu. Už teraz sa k nej chcú pripojiť ďalšie štáty – Chorvátsko, Grécko, Rumunsko, Taliansko, Poľsko, Česko, Belgicko, či Holandsko. Predpokladáme, že konkrétne zmluvy budú uzavreté v priebehu dvoch až troch mesiacov, a dodávky sa spustia už budúci rok.
Ide o dôležitý krok, ktorý podporí slovenskú ekonomiku – výroba munície zvýši tržby a tým aj platy pracovníkov, čo prispeje k rastu hrubého domáceho produktu. Toto mnohí kritici nesprávne vnímajú ako nákup „za naše peniaze“, no v skutočnosti ide o využitie zahraničných prostriedkov priamo na Slovensku.
Máme na to aj personálne kapacity? Trh práce je dnes napätý, chýbajú desaťtisíce zamestnancov.
Obranný priemysel je sektor s vysokou pridanou hodnotou. Priemerný plat v odvetví je cez 2200 eur, čo je podstatne viac než priemer 1500 eur. Záujemcov je preto dostatok.
Okrem toho sme v Moldave nad Bodvou otvorili výrobný priestor pre výrobu nákladných vozidiel Tatra. Tam sa budú vyrábať tatrovky pre ozbrojené sily, čo zabezpečí, že nákupy sa premietnu do hrubého domáceho produktu a podporia stovky nových pracovných miest.
Naše medzinárodné kontakty navyše priniesli kontrakt s Indonéziou – slovenská firma Tatra Defence Slovakia im dodá niekoľko tisíc tatroviek za viac ako miliardu dolárov. Výroba sa bude realizovať v Moldave, čo opäť posilní slovenskú ekonomiku a vytvorí nové pracovné príležitosti. Ide teda o konkrétne prorastové opatrenia, ktoré prinášajú aj ekonomický efekt pre krajinu.
Čítajte viac Od výplaty k výplate, bez úspor a nádeje na skorú zmenu. Pracujúci na Slovensku sa prepadajú čoraz hlbšie do biedy
Vy ste ako minister obrany pomaly aj v pozícii ministra ekonomického rozvoja, však?
Ministerstvo obrany má v sebe masívny potenciál podporovať obranný priemysel, a práve to sme zaradili do programu našej vlády. Obranný priemysel sa za posledné dva roky, odkedy ho aktívne podporujeme, strojnásobil – čo je čiastočne dôsledok vojenského konfliktu na Ukrajine. Chceli sme však túto príležitosť maximálne využiť, aby z toho mal prospech každý občan Slovenskej republiky. Dnes je Slovensko jedným z najväčších svetových výrobcov veľkokalibrovej delostreleckej munície a našou úlohou je z tohto postavenia vyťažiť čo najviac.
Napríklad v regióne Moldavy nad Bodvou, kde je vyššia nezamestnanosť, vidíme potenciál zamestnať ľudí vo výrobe. Budú sa tu v nasledujúcich 5 až 10 rokoch vyrábať nákladné automobily Tatra. Slúžia nielen pre slovenské obranné sily, ale už teraz vieme, že niekoľko tisíc kusov poputuje aj pre indonézsku armádu. Ako sa kapacity rozšíria, je pravdepodobné, že pribudnú aj ďalšie zákazky.
Toto rozhodnutie prišlo po tom, čo sme sa v decembri 2024 pridali ku kontraktu českého ministerstva na nákup vozidiel Tatra a požadovali sme, aby sa výroba Tatroviek pre našu armádu presunula na Slovensko. V našich priestoroch je šanca prispieť k rozvoju regiónu a vytvoriť stovky nových pracovných miest. Ministerstvo obrany totiž prirodzene spája široké portfólio aktivít – od vojenského zdravotníctva, cez podporu obranného priemyslu, až po vojenské školstvo. V mnohých prípadoch zasahujeme do viacerých rezortov, aby sme čo najefektívnejšie prispeli k rozvoju Slovenska a úspešnej konsolidácii.
Foto: Ivan Majerský
Viaceré európske štáty čelia novej bezpečnostnej výzve – v okolí letísk a vojenských základní sa pravidelne objavujú neznáme drony. Zaznamenávajú podobné incidenty aj vojaci na Slovensku?
Áno, takéto situácie sa vyskytujú pravidelne. My z toho nerobíme politiku, väčšinou ide o bežných ľudí a ich hobby aktivity, ktorí si chcú vytvoriť zábery alebo experimentujú s dronmi v blízkosti našich základní. Nejde teda o politickú a bezpečnostnú hrozbu. Na tieto incidenty reagujeme rýchlo a využívame štandardné prostriedky na rušenie signálov dronov. Momentálne nemáme dôvod sa obávať bezprostredného ohrozenia. Ak by sme narazili na sofistikovanejšie zariadenie, ktoré by už nebolo určené na bežné hobby použitie a predstavovalo by profesionálne spravodajské riziko, potom by sme prijali ďalšie opatrenia. Zatiaľ k tomu však nedošlo.
Posunieme sa teda k téme našich základni. Budúci rok by mala byť konečne dokončená rekonštrukcia Sliača. Tento termín platí, dokončite to?
Očakávame, že na konci budúceho roka bude letisko pripravené. Pôvodne sme dúfali, že bude funkčné už v lete, aby mohli organizovať letecké dni na Sliači, ale povodňové udalosti tento plán narušili. Ak sa podarí dodržať pôvodný termín do konca roka, budeme radi.
Ako to povodne narušili?
Bude potrebné zbúrať niektoré budovy. Niektoré staršie objekty boli vytopene, už predtým neboli v ideálnom stave, a tak deväť budov poškodených povodňou bude treba odstrániť. Ale nové budovy, ktoré boli postavene počas obnovy, neboli zasiahnuté.
Čítajte viac Katastrofa na Sliači: Voda zaliala desiatky domov, zničila obilie aj vzácny pamätník. Ľudia sa nedostali do práce
Budú sa na Sliači vykonávať aj civilné lety?
Áno, plánujeme vybudovať civilný terminál. Chceme však zabezpečiť, aby obyvatelia mali z výstavby prospech a nedošlo k ich poškodeniu. Na letisku sme pripravili infraštruktúru vrátane pojazdovej plochy a parkovania. Civilný terminál bude doplnený o všetky potrebné zariadenia, aby mohol obsluhovať čiastkové lety a podporiť cestovný ruch. Snažíme sa pritom, aby projekt pokračoval podľa plánu a aby obyvatelia získali priamy úžitok z jeho výstavby.
Keď sa ešte tak masívne nešetrilo, hovoril ste o možnom nákupe ďalších štyroch stíhačiek F-16. Plánujete ich doobjednať?
Áno, tá téma je aktuálna, ale nejde o nákup na tento alebo budúci rok – tieto lietadlá by sme získali až o tri či štyri roky. Každopádne ide o dôležitú objednávku, pretože musíme zabezpečiť dostatočnú operatívnu pripravenosť. Takéto veci sa kupujú nie na niekoľko rokov, ale na desiatky rokov.
V súčasnosti máme stanovené hraničné čísla pre výcvik a počet lietadiel na službu, ale tie nezohľadňujú situácie, keď sa niektoré stroje poškodia alebo sú dočasne mimo prevádzky. Za posledných 20 rokov ministerstvo obrany stratilo štyri lietadlá Mig-29 – niektoré sa zrazili, iné mali technické problémy.
My teraz máme kúpených 14 lietadiel, teda jedna letka plus ešte dva kusy. Ak by sme prišli o štyri stíhačky, tak nemáme plnú letku a nevieme dostatočne zabezpečovať vzdušný priestor. Aby sme mohli efektívne brániť vzdušný priestor, musíme mať vždy niekoľko strojov pripravených v pohotovosti a časť z nich by mohla byť zároveň v servise alebo vo výcviku. Preto je objednávka ďalších štyroch stíhačiek nevyhnutná – umožní nám zachovať operačnú kapacitu aj na dlhodobú, 30-ročnú bázu.
Na záver ešte k Ukrajine. Boli ste ju tento rok navštíviť, s náprotivkami ste hovorili o spolupráci. Aká by to mohla byť spolupráca? Mala Ukrajina záujem napríklad o nákup munície zo Slovenska v rámci zmluvy so ZVS holding?
O tejto téme sme ani nediskutovali, pretože Ukrajina si dnes veľkú časť munície vyrába sama a zároveň dostáva dodávky ako dary od západných štátov. Táto debata preto ani nebola na stole. Rozprávali sme sa výlučne o humanitárnej spolupráci a o technológiách.
Konkrétne išlo o záujem o chemické detektory zo slovenského Liptovského Mikuláša – ide o veľmi inovatívny domáci výrobok – a tiež o ďalšie špecializované technológie vyrábané na Slovensku. To boli hlavné oblasti, o ktorých sa rokovalo.
Vojnu na Ukrajine predpokladám pozorne sledujete. Ako hodnotíte súčasné snahy o mier?
Vývoj sa v zásade napĺňa tak, ako sme ho predpokladali už pred tromi rokmi. Vtedy sme hovorili, že konflikt nemá vojenské riešenie, bude sa naťahovať, počet obetí porastie a výsledok bude v zásade rovnaký. Položme si úprimnú otázku: existuje reálna šanca, že Ukrajina spolu so západnými štátmi vojensky získa späť všetky územia, ktoré Rusko okupuje silou?
Čítajte viac Zdroje AFP: najnovší mierový plán počíta s rýchlym vstupom Ukrajiny do EÚ, už v roku 2027
Máte pocit, že Rusko má záujem o mier?
Rusko sa snaží dosiahnuť svoje územné ciele a dnes ponúka možnosť, ktorú prezentuje ako „bez boja alebo s bojmi“. To je realita, ktorú si treba priznať. Musíme rozlišovať medzi tým, čo si želáme, a tým, čo je reálne. Želáme si, aby Ukrajina vyhrala a mala späť celé svoje územie, ale želanie ešte neznamená politickú a vojenskú realitu. Európa je unavená, nikto nechce posielať vlastných vojakov a štáty už váhajú aj s ďalším financovaním – preto sa hovorí o zmrazených ruských aktívach.
Ak by bolo Rusko pod takým tlakom, ako koncom roka 2022, situácia by vyzerala inak. Vtedy existoval priestor na kompromisy – hovorilo sa o federatívnom usporiadaní Ukrajiny, o právach menšín či jazykových otázkach. Dnes je však situácia zásadne odlišná. Ak neexistuje tlak, ktorý by druhej strane priniesol reálnu nevýhodu, prečo by mala pristúpiť na kompromis? Čím dlhšie sa konflikt naťahuje, tým väčšie škody Ukrajina utrpí.
Keď ma niektorí obviňujú z kapitulantských postojov, teda poukazujú na výrok, že jedného dňa ten Rus odíde, tak pripomínam historické paralely – napríklad rok 1968 v Československu. Bola vtedajšia vláda zbabelá, alebo sa snažila zabrániť masovému krviprelievaniu? Niekedy ide o racionálne vyhodnotenie situácie, nie o slabosť. Ukrajina bola s touto hrozbou konfrontovaná už od roku 2014. Osem rokov sa verilo, že k otvorenému konfliktu nedôjde. Minské dohody sa nenaplnili a namiesto riešení sa konflikt posúval ďalej.
Zároveň platí, že vstup Ukrajiny do EÚ nebude jednoduchý – viaceré štáty ju síce vojensky podporujú, no majú výhrady k jej členstvu, najmä z ekonomických a poľnohospodárskych dôvodov. A nehovorím pritom o Maďarsku.
Na Ukrajinu sme sa nešli „niekomu zapáčiť“, ako nám to niektorí podsúvajú. Hovorili sme o realite tak, ako ju vidíme. Mohlo byť menej obetí, mohol tam byť už dávno pokoj a Ukrajina sa mohla sústrediť na obnovu a posilnenie štátu.
