Vír kritiky roztočil prezident Peter Pellegrini, keď odmietol podpísať rušenie Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO). Dva dni po schválení Národnou radou vrátil zákon z dielne Hlasu späť do parlamentu.
Premiér Robert Fico (Smer) ešte vo štvrtok písal o veľkej nespokojnosti s vetom prezidenta, ktorý sa podľa neho postavil na stranu policajtov čurillovcov. Rozhodnutie vrátiť zákon označil za vyslovenie nedôvery predsedovi Hlasu Matúšovi Šutajovi Eštokovi, ktorý ho predkladal a Pellegrini si ho vybral za svojho nástupcu.
Prezident podľa Fica nielen neposkytol dôkaz, prečo zákon vetoval, no postavil sa tým aj na stranu opozície. „Z tohto dôvodu bude Smer zvažovať podporu P. Pellegriniho v ďalších prezidentských voľbách,“ reagoval najskôr premiér.
Krčmová atmosféra
Na Hradnom kopci sa medzičasom strhla bitka pred hlasovaním o novele Trestného zákona. Opozícia označila túto schôdzu za Noc mafie a upozornila, že v pléne bolo cítiť alkohol a cigarety. To nebolo všetko. Rokovacou sálou sa ozýval piskot, vulgarizmy, krik, vzduchom letela plastová fľaša, čo napokon prerástlo do fyzických atakov medzi poslancami Hnutia Slovensko a Hlasu za prítomnosti Smeru.
O deň neskôr, keď poslanci prelomili prezidentovo veto o rušení ÚOO, Pellegrini oznámil, že zákon napriek tomu nepodpíše. Odsúdil „agresivitu, urážky a nekultúrne divadlo“ v parlamente, ktorý sa zmenil na „gladiátorskú arénu“. Národná rada podľa neho utŕžila morálne rany, ktoré naštrbili jej dôveryhodnosť.
Foto: TASR, Jaroslav Novák
„Obávam sa, že sme zasiali plody, ktoré budeme ešte trpko žať. Akákoľvek legitimizácia násilia v mene vyššieho morálneho princípu neguje samotný morálny princíp,“ povedal. Kým opozícia podľa neho „konšpirovala“ o jeho tichých dohodách s koalíciou, časť koalície ho obviňovala z politickej zrady.
„Nebudem sa riadiť ani želaniami opozície, ani koalície. Vždy sa budem riadiť právnymi a demokratickými princípmi a budovaním takého renomé Slovenska, ktoré bude vzbudzovať rešpekt u našich partnerov v medzinárodných inštitúciách,“ pokračoval. Rozhodol sa preto, že vetovaný zákon nepodpíše.
Netrvalo dlho a z Úradu vlády prišla podstatne ostrejšia reakcia ako deň predtým. Fico oznámil, že prezident v jeho očiach zlyhal. „Smer bude vždy pána prezidenta SR rešpektovať. Bude to náš prezident SR, ale v nasledujúcich prezidentských voľbách nemá našu žiadnu podporu,“ odkázal mu.
Preč je aj dôvera od SNS
Ruky preč od prezidenta dal aj líder koaličnej SNS Andrej Danko. „Prezident by mal byť koaličný, pretože bez koalície by nebol prezidentom. Keď sa chce hrať na cukríka, mal nám to povedať pred voľbami, keď prosil o našu podporu. Keď chce byť chrumkavý voči každému, chodiť na konferencie z eseťákmi, tak mi to mal povedať pred druhým kolom,“ povedal v nedeľu Danko.
Tvrdí, že o prezidentský úrad nebojovali preto, aby si prezident užíval. „My sme tú funkciu chceli preto, aby koalícia mala svoju pozíciu,“ uviedol ďalej.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
Pellegriniho tiež prirovnal k Pilátovi, ktorý si chcel umyť ruky – cez palubu podľa neho hodil nielen lídra Hlasu, ale aj celú stranu. „Najprv si zradil Roberta Fica v 2020. O tom, ako si sa stal premiérom v 2018, ani nejdem rozprávať. Založil si si stranu. Pri zostavovaní vlády si si vypýtal ministerstvá, kde máš dlhé prsty ako ministerstvo zdravotníctva,“ uviedol Danko vo videu. „Na konci dňa zákon, ktorý horko-ťažko schválime v parlamente, ty len tak vrátiš,“ odkázal mu.
Ak by si poslanci počas hádky ublížili, tak by bol podľa Danka zodpovedný práve prezident. Tak ako Smer ani on už Pellegriniho nepodporí. „Stratil si našu dôveru,“ povedal. Treba dodať, že kým SNS podporila Pellegriniho len v druhom kole prezidentských volieb, Smer pred oboma.
Čítajte viac Poslanci komentujú nočné dianie v parlamente: Dychové skúšky na alkohol sú nedôstojné, za porušenie rokovacieho poriadku treba pokuty
Predčasné strašenie
Radoslav Štefančík, politológ z Ekonomickej univerzity v Bratislave, vysvetlil, že hoci ústava neprikazuje prezidentovi byť nadstranícky, očakáva sa od neho, že nebude plniť želania vládnej moci, ale, naopak, vyvažovať a kontrolovať vládu.
„On sa môže slobodne rozhodnúť, či bude plniť funkciu podržtašky, handry, alebo bude rozhodovať podľa vlastného svedomia a vedomia. Ak bude od vlády či politických strán nezávislý, tým lepšie pre krajinu. Bez ohľadu na to, o ktorého prezidenta a ktorú vládu momentálne ide,“ uviedol Štefančík.
Politológ Michal Cirner z Prešovskej univerzity hovorí, že podľa tejto logiky by aj Danko mal byť podpredsedom parlamentu len pre voličov koalície, ale reálne zastupuje a reprezentuje celé Slovensko a mal by hľadieť na verejný záujem.
Odborníci sa zhodujú, že vyhlásenia Smeru a SNS o strate podpory ich neprekvapili. „Nie, ale je to veľmi predčasné strašenie prezidenta, ktorého mandát vyprší až v roku 2029, to už bude politická mapa vyzerať inak a tiež bude iná politická situácia,“ domnieva sa Cirner.
Štefančík pripomenul, že predseda SNS uráža Pellegriniho od obdobia, keď bol premiérom. „Pán Danko pánom prezidentom pohŕda a dáva mu to jasne najavo. Ja sa len čudujem prezidentovi, že si tak dlho nechá nakladať na chrbát,“ komentoval.
Karta sa môže obrátiť
Nebolo to však po prvýkrát, čo Pellegrini vrátil zákon do parlamentu, podobne urobil napríklad aj v prípade covidových amnestií. Bratislavský politológ sa domnieva, že Smer a SNS nemuselo tentoraz nahnevať vetovanie, ale skôr prezidentov komentár k tomu.
Cirner pripomína, že prezident má vlastné právomoci a postavenie v politickom a ústavnom systéme. „Robí politiku a využíva dané kompetencie. Dá sa komentovať, prečo robí, čo robí, ale je zrejmé, že okrem politikárčenia sú viditeľné rozdiely medzi politikmi Smeru, SNS a prezidentom, a to v rôznych záležitostiach,“ komentoval.
Navyše, karta sa môže pred voľbami otočiť a budú to Smer a SNS, kto bude Pellegriniho potrebovať. „Pán prezident sa teší mimoriadnej dôvere u obyvateľov, takže jeho hlas môže byť dôležitý. Najmä v situácii, keď je spoločnosť polarizovaná na dva tábory a len niekoľko stoviek či tisícov hlasov môže rozhodnúť o budúcom zložení vládnej koalície,“ podotkol Štefančík. Cirner si myslí iné. „Ak vyhrajú voľby a budú mať väčšinu v parlamente, prezident bude len formalitou na ceste k uchopeniu moci. Vždy je žiaduce mať pozitívne vzťahy s prezidentom,“ pokračoval.
Foto: TASR, Martin Baumann
Najväčší zdroj konfliktov
Minulotýždňové spory medzi palácom a koaličnými stranami vyvrcholili v nedeľu. „Ľahšie znesiem nepriateľa ako Korčok v Prezidentskom paláci ako človeka, ktorý sa tvári, že je náš priateľ a bodne nás do chrbta,“ vyhlásil Danko v JOJ 24.
Okrem Pellegriniho kritizoval za správanie nielen opozíciu, ale aj niektorých koaličníkov. „Tá atmosféra bola šialená. Keby som bol predsedom parlamentu, ja nedovolím to hlasovanie, zastavím to,“ tvrdil šéf SNS.
Rázna odpoveď prišla z paláca po relácii, kde šéf SNS opakoval, ako mu prezident leží v žalúdku. „Andrej Danko opakovane a vedome klame, uráža politických oponentov, účelovo šíri v spoločnosti nenávisť a od samého začiatku je najväčším zdrojom vnútorných konfliktov vo vládnej koalícii, preto jeho výroky nebude pán prezident komentovať,“ uviedla v stanovisku Kancelária prezidenta SR.
Napätie v koalícii vníma aj sám líder SNS, ale prstom pritom ukazuje na Hlas a Smer. „Asi len naivný človek si môže myslieť, že Robert Fico odpustil Petrovi Pellegrinimu, že ho zradil. Keď sa tvorila vláda, ja som napätie Hlasu a Smeru cítil. Teraz Fico cíti, že Hlas si neplní povinnosti vo svojich rezortoch, objavujú sa rôzne kauzy,“ skonštatoval Danko.
Voľby prezidenta v parlamente?
S kritikou prezidenta sa však Danko neuspokojil. Myslí si, že by sa voľba hlavy štátu mala vrátiť do rúk poslancom parlamentu. Súčasný model, keď o novom prezidentovi rozhodujú občania, podľa neho spôsobuje v spoločnosti napätie.
Foto: ARCHÍV TASR / PAVEL NEUBAUER
Cirner podotkol, že na zmenu spôsobu voľby prezidenta bude potrebný ústavný zákon, na presadenie ktorého by bolo treba minimálne 90 poslancov. „Podľa mňa, toto vôbec nie je témou a nie je na to politická vôľa, časť voličov by nahnevalo, že sa im berie právo voliť prezidenta priamo. Nebolo by to populárne, a preto to je momentálne nepresaditeľné,“ konštatoval.
Podľa Štefančíka ide v prípade voľby v parlamente o relevantnú tému. Myslí si dokonca, že doteraz najlepšieho prezidenta zvolili práve poslanci. „Len sa obávam, či pri takejto vysokej miere polarizácie nielen spoločnosti, ale aj zloženia parlamentu, by bol takýto systém voľby hlavy štátu prospešný. V týchto podmienkach skôr nie ako áno,“ dodal.
