Mnohé malé základné školy by bez externých zdrojov len ťažko zvládali modernizáciu výučby. Projekty a grantové výzvy sú často jedinou cestou, ako získať techniku či vybavenie, na ktoré by z bežných financií nedosiahli. V praxi to však znamená, že školy sa prispôsobujú ponukám projektov, nie vlastným reálnym potrebám – a výsledkom je neraz nerovnomerné a nelogické rozdeľovanie prostriedkov.
Aj na hornej Nitre sa modernizácia výučby stále posúva, no zároveň odhaľuje systémové prekrývanie projektov. Učiteľka prvého stupňa Alena Môciková zo základnej školy v Diviakoch nad Nitricou za posledné štyri roky získala z rôznych iniciatív tri notebooky. Škola tiež získala pre triedy prvého stupňa nové interaktívne tabule, hoci tie staršie boli stále funkčné.
Čítajte aj Prijímačky na stredné školy čakajú revolučné zmeny. Dvojitý stres pre žiakov bude minulosťou
Prvý notebook získala pedagogička z projektu na podporu školskej knižnice. Ide teda o školský majetok, ktorý bude slúžiť na účely spravovania knižnej zbierky. Ďalšie dva počítače budú učiteľke k dispozícii pri príprave materiálov potrebných na vyučovanie či pri vedení elektronickej klasifikácie žiakov. Všetky úlohy by sa pritom dalo plniť aj pomocou jedného laptopu, stačilo by len nainštalovať príslušný softvér.
Pokiaľ ide o staré interaktívne tabule, všetky mali viac ako desať rokov. Škola si ich zaobstarala vďaka prostriedkom, ktoré získala z projektu ešte v roku 2004. Išlo o dataprojektory, ktoré škola nahradila „tabuľami na písanie prstom – black board LCD”. Výmena sa konala predovšetkým pre množstvo prachu z kried, ktorými žiaci písali, a ten sa ďalej víril v triedach.
Aj neadresná pomoc je lepšia ako žiadna
Hoci ministerstvo školstva patrí k rezortom s najvyšším podielom vyčerpaných eurofondov, otázkou zostáva, do akej miery sa investície z Bruselu skutočne prejavujú v každodennom živote škôl, najmä tých menších. Pohľad očami malej základnej školy so 153 žiakmi v Diviakoch nad Nitricou ukazuje, ktoré projekty vedia priniesť hmatateľné výsledky a kde sa odkrýva priestor na zlepšovanie.
„V roku 2021 sme mali jeden väčší projekt, kde sme získali pre školskú knižnicu tlačiareň aj notebooky, ale aj knihy. Ďalšie dva notebooky som ja ako učiteľka získala vďaka iným projektom, jeden v máji a jeden v októbri 2025. Ten posledný je určite z plánu obnovy,“ opisuje učiteľka Môciková.
Na prvý pohľad sa tak môže zdať, že niektoré školy majú digitálnej techniky priam nadbytok. Škola má k dispozícii 31 notebookov a 20 tabletov určených na výučbu. Riaditeľka tejto základnej školy Gabriela Paulďurová však vysvetľuje, že nejde o duplicitné čerpanie. „Ako škola sme sa vždy usilovali, aby sme mali digitálnu techniku zabezpečenú,“ povedala. Pri zapojení sa do projektu musela škola presne uviesť, aké vybavenie už má. V tomto prípade sa za staré zariadenia považovali tie, ktoré mali viac ako päť rokov.
„Preto sme napríklad nedostali ďalšie počítače do učebne. Ale v rámci všetkých projektov sme sa vždy snažili pomôcky zabezpečiť postupne,” objasnila. Dodala tiež, že sama v riaditeľni používa tlačiareň, ktorá má 23 rokov, a tá bezproblémovo funguje.
Digitalizácia školstva sa na Slovensku aktuálne realizuje nie cez klasické eurofondy, ale cez spomínaný plán obnovy. Má samostatný projekt zameraný na digitálnu infraštruktúru škôl, na ktorý bolo vyčlenených približne 190 miliónov eur bez DPH. Z tohto balíka sa financuje práve nákup notebookov pre učiteľov, tabletov pre žiakov, projektorov do tried či budovanie školských počítačových sietí a internetového pripojenia.
Čítajte aj Slovensko patrí k najrozpadnutejším krajinám. Zmení to jedna základná škola vo Zvolene?
„Pri plánovaní a realizácii aktivít a výziev sa dbá na nastavenie deliacich línii s časťami programu v gescii ministerstva investícii, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) a s Plánom obnovy a odolnosti SR,” uviedlo ministerstvo školstva.
Na otázky Pravdy, ako sú oblasti dotácií rozdelené medzi rezortmi, odpovedalo ministerstvo školstva vyhýbavo. „Pri každom projekte je nevyhnutné zamedziť dvojitému financovaniu, preto sa nastavujú deliace línie voči všetkému, čo by ich mohlo narušiť vrátane aktívnych aj neaktívnych projektov,” uviedlo v stanovisku.
Ako sa škola dostane k dotáciám
Proces zapojenia školy do projektu eurofondov alebo iných grantov je podľa ministerstva školstva jasne definovaný. Najprv sa vyhlási výzva na predloženie žiadosti o nenávratný finančný príspevok (NFP), v ktorej je stanovené, na čo možno peniaze použiť a ktoré školy sa môžu prihlásiť. Škola potom predloží svoju žiadosť, ktorá sa posudzuje nielen podľa formálnych kritérií, ale aj z hľadiska efektívnosti plánovaných výdavkov.
Školy čerpajú informácie o nových výzvach nielen z oficiálnych zdrojov, ale často využívajú aj diskusné skupiny medzi riaditeľmi, kde sa novinky šíria okamžite a uľahčujú orientáciu. „Máme veľkú diskusnú skupinu riaditeľov škôl a tam sa novinky hneď posielajú. Je to pre nás úžasná pomoc,” hovorí riaditeľka školy Paulďurová.
Ak je žiadosť konkrétnej školy schválená, ministerstvo vykonáva administratívnu a finančnú kontrolu, ktorá overuje hospodárne a účelné míňanie peňazí, dodržiavanie zmluvy a podmienok financovania, ako aj prevenciu podvodov či nezrovnalostí.
Stav materiálno-technického vybavenia pre výzvy z plánu obnovy sa podľa ministerstva zisťoval na školách v decembri 2023, pričom vyhodnotenie prebehlo v januári 2024. „Do zisťovania sa zapojilo 93 percent škôl. Používali sa viaceré zdroje dát ako dotazníkový zber, dáta z predchádzajúcich projektov a aj ročný zber dát o vybavení zo škôl,” ozrejmuje rezort.
Ministerstvo sa tiež riadilo rezortnými informačnými systémami a medzirezortným zlaďovaním pre zamedzenie dvojitého financovania, najmä s MIRRI. Pri hodnotení sa zohľadňovali len zariadenia mladšie ako tri roky a údaje sa priebežne aktualizovali v závislosti od zmien v školách, ako sú počty žiakov, učiteľov či organizácia škôl.
Vzdelávanie za vlastné
Riaditeľka základnej školy Paulďurová poukazuje aj na ďalšiu formu podpory, ktorú škola čerpala z plánu obnovy. Išlo o aktualizačné vzdelávanie pedagógov či projekt cielený na podporu profesijného rozvoja učiteľov. Hoci škola podľa vedenia splnila všetky podmienky a odovzdala požadované podklady, finančné prostriedky jej zatiaľ vyplatené neboli. „Schválené to je, ale na samotné financie stále čakáme,“ hovorí.
Práve oneskorené refundácie sú podľa nej pre malé školy výrazným problémom. Keďže školy musia náklady uhrádzať vopred, ide o výraznú záťaž pre ich rozpočty. „Keby sme mali vyplatiť profesionálny rozvoj všetkým 21 učiteľom zo zboru po 150 eur, sú to pre nás obrovské peniaze. Preto sme to riešili preventívne – zapojili sme len dvoch či troch pedagógov a čakáme, kým nám peniaze zrefundujú,“ vysvetľuje riaditeľka.
Vedenie školy vysvetlilo, že využilo všetky možnosti výpomoci, ktoré bolo možné aplikovať na podmienky školy. Podpora sa týkala najmä ľudských zdrojov, digitálneho vybavenia aj učebníc. Keďže ide o menšiu školu, všetky formy pomoci sú pre jej fungovanie dôležité.
Podľa rezortu školstva rozdelenie financií medzi technické vybavenie škôl a podporu pedagógov nie je náhodné, ale vyplýva zo strategických dokumentov schválených na národnej aj európskej úrovni. Tiež uvádza, že vzdelávanie učiteľov patrí medzi hlavné oblasti podpory v gescii ministerstva školstva a zároveň je tejto oblasti venovaná výrazná pozornosť aj z Plánu obnovy a odolnosti SR. Úrad pre plán obnovy na otázky Pravdy neodpovedal.
Čítajte aj Moslimské šatky na školách v Rakúsku dostali stopku. Návrh zákona prešiel, Zelení hovoria o protiústavnosti
Ministerstvo zároveň vysvetľuje, že sa zameriava najmä na takzvané „mäkké“ opatrenia, teda na podporu ľudí v školstve. Ide napríklad o vzdelávanie učiteľov, podporu inklúzie a desegregácie, zlepšovanie študijných výsledkov žiakov či celoživotné vzdelávanie.
Učiteľka základnej školy pritom uvádza, že podpora vzdelávania nie je dostatočná. „Najbližšie minimálne dva roky nebude treba nové vybavenie pre školu. Napríklad, ja si robím druhú atestačnú skúšku. Poplatok za to, že ju chcem spraviť, musím zaplatiť ja. Nikto mi to neuhradí,” priblížila Môciková. Ceny atestačných skúšok sa pritom pohybujú od 100 do 300 eur. Podľa jej slov sa zvyčajne snaží hľadať vzdelávacie programy, ktoré sú bezplatné.
„Cítim aj nedostatok času. Bolo by super, keby sme mali napríklad jeden deň v mesiaci alebo aspoň za pol roka vyhradený čisto len na vzdelávanie,” pokračuje učiteľka. S podobným názorom sa stotožňuje aj riaditeľka školy Paulďurová.
„Ja oceňujem iniciatívu ministerstva školstva, že učitelia sú tí, ktorí musia niesť fakľu vzdelanosti. Ale, bohužiaľ, učitelia, to sú ľudia, to sú matky a otcovia, to sú rodiny. Dovolím si povedať, že viac ako 50 percent robia vo svojom osobnom voľnom čase a nie sú za to ohodnotení,” uviedla. Uznáva tiež, že sami učitelia sú si vedomí toho, ako rapídne sa svet posúva a že deti potrebujú vedieť viac.
