Ľudia riešia drahé potraviny, vysoké náklady na bývanie, energie a pocit, že sa spoločnosť rozdeľuje na znepriatelené tábory. V relácii Ide o pravdu o tom diskutovali sociológ Bohumil Búzik a ekonóm Viliam Páleník, ktorí sa zhodli, že nálada v krajine je výrazne horšia než v predchádzajúcich rokoch.
Podľa Búzika je spoločnosť polarizovaná a permanentne napätá. Každý má svoju pravdu a verejný priestor zapĺňajú konflikty, ktoré sa len zriedkavo menia na vecnú diskusiu. Situáciu prirovnáva k obdobiu konca 90. rokov, no s tým rozdielom, že dnešné napätie je znásobené sociálnymi sieťami a internetom. Anonymita a rýchle šírenie názorov podľa neho vedú skôr k osočovaniu než k hľadaniu riešení, čo udržiava spoločnosť v stave neustálej podráždenosti.
Ekonomická situácia sa pritom podľa Páleníka nedá hodnotiť len cez štatistiky. Rozhodujúce je, ako ju ľudia prežívajú. Aj keď príjmy niektorých domácností nemusia byť objektívne nízke, pocit chudoby vzniká porovnávaním so susedmi či so zahraničím. Tento subjektívny rozpor medzi číslami a realitou každodenného života sa v roku 2025 ešte prehĺbil, najmä v dôsledku konsolidačných opatrení vlády.
Zvýšenie DPH, zavedenie dane z finančných transakcií a rast odvodov sa podľa ekonóma výrazne premietli do cien a inflácie. Najviac ich pocítila produktívna časť populácie – pracujúci ľudia a rodiny s deťmi, ktoré zároveň čelia vysokým hypotékam alebo nájmom. Dôchodcovia boli naopak chránení valorizáciou dôchodkov a zavedením riadneho trinásteho dôchodku, čo ešte viac prehĺbilo napätie medzi generáciami.
Obaja hostia upozorňujú, že solidarita medzi mladými a staršími slabne. Mladší majú pocit, že systém financujú, no sami z neho profitujú menej, zatiaľ čo starší poukazujú na nízke dôchodky a rastúce životné náklady. Konflikty sa prenášajú aj do rodín, čo ilustruje napríklad energetická pomoc štátu. Tá je nastavená tak, že trinásty dôchodok sa do príjmu nezapočítava, zatiaľ čo mzda pracujúceho áno, čo vyvoláva pocit nespravodlivosti a diskriminácie podľa veku.
Páleník zároveň upozorňuje, že Slovensko dlhodobo zaostáva v životnej úrovni. Hoci sa často hovorí o raste HDP, dôležitejším ukazovateľom je disponibilný príjem domácností, v ktorom krajina stráca nielen za Českom a Poľskom, ale už aj za Rumunskom, Bulharskom či Litvou. Problémom je model hospodárskeho rastu založený na veľkých investíciách, ktoré sa len pomaly premietajú do miezd, zatiaľ čo štát sa zadlžuje rýchlo a neefektívne, bez viditeľného zlepšenia životnej úrovne ľudí.
Napätie v spoločnosti sa prejavilo aj v masových protestoch, ktoré v priebehu roka zaplnili námestia vo viacerých mestách. Podľa Búzika ľudia do ulíc nevychádzajú len pre ekonomické dôvody, ale aj pre hodnotové otázky, ako je ochrana demokracie a právneho štátu. Sociálne siete umožňujú rýchlu mobilizáciu, a tak sa tisíce ľudí dokážu zísť v priebehu niekoľkých dní.
Sľub lacnejších potravín, ktorý zaznieval z úst vlády, považuje Páleník za nerealistický. Návrat cien na úroveň spred pandémie neočakáva a pripomína, že regulácia cien sa v minulosti ukázala ako neúčinná. Protichodné opatrenia, ako zníženie DPH na jednej strane a zavedenie nových daní na strane druhej, skôr brzdia akýkoľvek výraznejší pokles cien.
Ani vyhliadky do ďalšieho roka neprinášajú veľký optimizmus. Podľa sociológa sa s príchodom nového roka nálada v spoločnosti zásadne nezmení a napätie bude pokračovať. Ekonóm zároveň varuje pred rizikom populistických opatrení v čase blížiacich sa volieb, ktoré môžu krátkodobo osloviť voličov, no dlhodobo poškodiť ekonomiku. Slovensko tak vstupuje do ďalšieho obdobia s rozdelenou spoločnosťou, slabým hospodárskym rastom a rastúcim pocitom neistoty, pričom odpoveď na otázku, či sa tento trend podarí zvrátiť, zatiaľ zostáva otvorená.
