„Schengen znamená pre Slovensko slobodu pohybu, otvorenosť a prepojenosť s našimi susedmi aj Európou. Zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach uľahčilo cestovanie, podporilo hospodársky rast, rozvoj cestovného ruchu a zlepšilo kvalitu života najmä v pohraničných regiónoch. Je to konkrétny príklad toho, ako európska spolupráca prináša výsledky, ktoré ľudia pociťujú každý deň,“ zdôraznil Blanár.
Čítajte viac Eurokomisia plánuje vojenský Schengen, vojaci by sa presúvali v priebehu dní
SR sa stalo súčasťou schengenského priestoru v roku 2007 a od začiatku k nemu podľa Blanára pristupuje nielen ako k výhode, ale súčasne ako k záväzku. „Schengen nie je samozrejmosťou. Je to živý systém, ktorý musí reagovať na nové bezpečnostné, migračné a spoločenské výzvy. Skúsenosti posledných rokov spolu s migračnými tlakmi spojenými s opätovným zavádzaním kontrol na vnútorných hraniciach ukázali, že jeho fungovanie stojí na dôvere medzi štátmi a na efektívnej ochrane vonkajších hraníc,“ uviedol minister zahraničných vecí. Slovenská republika sa podľa jeho slov aktívne zapája do prebiehajúcich diskusií o reforme a posilňovaní schengenského priestoru na úrovni Európskej únie a konzistentne presadzuje posilnenie ochrany jeho vonkajších hraníc. Slovenská republika v tejto súvislosti vysiela príslušníkov Policajného zboru na ochranu schengenskej hranice s Ukrajinou, tiež na podporu ochrany hranice Maďarska so Srbskom v rámci operačných aktivít agentúry Frontex.
Minister v súvislosti s 18. výročím, odkedy sa SR stala súčasťou európskej zóny voľného pohybu, zároveň pripomenul, že Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré podporujú ďalšie rozširovanie schengenského priestoru o štáty spĺňajúce všetky technické aj politické kritériá. „Slovenský postoj sa naplno prejavil pri našej podpore vstupu Chorvátska do Schengenu v roku 2023, rovnako pri dlhodobom presadzovaní začlenenia Bulharska a Rumunska, ktorým sa na začiatku tohto roka podarilo tento cieľ dosiahnuť,” vyzdvihol Blanár.
Spolu so Slovenskom si 21. decembra toto výročie podľa rezortu zahraničia pripomína ďalších osem štátov Európskej únie, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004 a o tri roky neskôr sa stali súčasťou schengenského priestoru. Ide o Česko, Estónsko, Maďarsko, Maltu, Lotyšsko, Litvu, Poľsko a Slovinsko. Týmto dňom sa úsek štátnej hranice s Ukrajinou stal vonkajšou pozemnou hranicou schengenského priestoru a Slovensko sa stalo súčasťou najväčšej zóny voľného pohybu osôb na svete, v ktorej môže cestovať viac ako 450 miliónov ľudí. Schengenský priestor zahŕňa 25 z 27 členských krajín Európskej únie, pričom výnimkou sú Cyprus a Írsko. Do Schengenu zároveň patria všetky štáty Európskeho združenia voľného obchodu – Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a Švajčiarsko.
