Hoci mali analytické kamery už vyše roka stáť popri cestách a križovatkách, nebudú tam ani o rok, budúci rok. Ak vôbec. Verejné obstarávanie totiž malo byť jednou z najrýchlejších fáz realizácie celého projektu. Ide o zavedenie sofistikovaného systému na rýchle a spoľahlivé odhaľovanie cestných pirátov.
Chytré kamery a radary by mali v automatickom režime – bez účasti policajta či inej osoby – zachytiť porušenie pravidiel cestnej premávky, zadokumentovať ho, vymerať pokutu a spustiť správne konanie. Pribudnúť by mali 213 stacionárnych radarov a 18 úsekových, okrem toho 48 kamier na sledovanie premávky.
Chytré zariadenia by mali plniť viacero úloh: v automatickom režime by mali odhaľovať nielen prekročenie rýchlosti, nerešpektovanie značky STOP, používanie mobilu za volantom, nepripnuté bezpečnostné pásy a jazdu v protismere, ale aj generovať a posielať nezodpovedným vodičom oznámenie o uloženej pokute.
Investícia je súčasťou obnovy, ktorá má prispieť k boju proti korupcii. Tým, že z procesu budú vylúčení ľudia, by sa dalo predísť aj úplatkom. Merač rýchlosti by tiež mali zlepšiť bezpečnosť na cestách a znížiť počet dopravných nehôd. Hodnota tendra na nakúp radarov je stanovená na 64,7 milióna eur bez DPH, Brusel má zaplatiť z toho necelých 30 miliónov eur. Zvyšok pôjde z prostriedkov štátneho rozpočtu.
Pauza trvá rok
Fáza obstarávania softvéru aj moderných meračov rýchlosti mala pôvodne trvať pol roka, radary a kamery mali byť nakúpené a dodané na Slovensko ešte vlani v decembri. Celý tento rok malo ministerstvo vnútra systém postupne testovať, vyvíjať ho a zlepšovať. Následne ho malo v lete 2026 spustiť.
Zatiaľ sa štátu podarilo zabezpečiť len tú prvú časť celého automatického systému – zaobstarať takzvanú HCI infraštruktúru, ktorá kombinuje výpočtové prostriedky, úložisko a sieťové funkcie do jedného systému. Tú spolu s archívnym dátovým úložiskom doručia za 10 miliónov eur (s DPH) dve firmy – Aliter Technologies a ALEF Distribution. Je však len jedným z troch komponentov zákazky – chýba softvér a samotná technika.
Ich nákup sa zasekol ešte vlani – presne pred rokom proces verejného obstarávania stopol rezort vnútra. Ministerstvo požiadalo ÚVO, aby ešte pred vyhodnotením doručených ponúk preveril súlad vyhláseného tendra so zákonom. Rezort pod vedením Matúša Šutaja Eštoka (Hlas) nevysvetľoval dôvody, pre ktoré sa rozhodol spustiť kontrolu. Na otázky Pravdy stručne odpísal, že chcel preveriť správnosť priebehu obstarávania.
Kontrola podľa zákona by mala byť ukončená do 30 dní. ÚVO pre Pravdu uviedol, že dlhšie konanie súvisí s náročnosťou prípadu. „Konanie nebolo k dnešnému dňu ukončené. Jeho trvanie nie je možné aktuálne odhadnúť a bude vo veľkej miere závisieť od termínu, v ktorom bude úradu doručené odborné stanovisko,“ odpísal úrad s tým, že následne do kontroly môžu vstúpiť ďalšie okolnosti, ktoré ju ešte viac predĺžia.
„Doručenie odborného stanoviska očakávame v blízkej dobe a od jeho záverov bude závisieť posúdenie skutkového stavu a ďalší procesný postup úradu,“ dodal ÚVO. Aj keby sa aktuálne prebiehajúcu kontrolu podarilo ukončiť v najbližších mesiacoch, neznamená to posun v procese obstarávania – na ÚVO sa v priebehu roka nahromadili ďalšie námietky v súvislosti s týmto tendrom. „Vzhľadom na zložitosť a rozsah predmetu zákazky, aj s ohľadom na vykonané procesné úkony, neboli doposiaľ vyhodnotené ani ďalšie súvisiace podnety,“ uzavrel úrad.
Ponuky vypršali
Toto však nie je jediným problémom tendra. Pokiaľ súlad vyhlásenej súťaže so zákonom preveruje ÚVO, vypršala záväzná lehota ponúk, a to ešte v októbri. Uchádzači totiž ministerstvu posielali ponuky ešte vlani na jeseň, v nich špecifikovali ceny a termíny, v ktorých sú schopní dodať kamery, radary a potrebné príslušenstvo. Teraz tieto parametre už nemusia byť platné.
V praxi to znamená, že rezort vnútra tak či tak bude musieť celý proces spustiť nanovo. Vlaňajšie ceny už nie sú pre uchádzačov záväzné, a tým pádom pre štát nemá význam vyhodnotenie predložených ponúk. Pýtali sme sa preto ministerstva vnútra, ako bude postupovať.
„Pokiaľ ide o záväznosť ponúk, ďalší postup bude možné určiť až po ukončení konania ÚVO,“ odpísali z rezortu s tým, že v procese verejného obstarávania plánujú pokračovať, a to v zmysle zákona a v zmysle výsledkov kontroly ÚVO. Ak na jej základe bude možné pokračovať v súťaži a vyhodnotení ponúk, ministerstvo vnútra plánuje vyhodnotiť už predložené ponuky a vyzvať úspešného uchádzača na podpísanie zmluvy.
„Ak úspešný uchádzač neposkytne súčinnosť a nepristúpi k podpisu zmluvy, bude na poskytnutie súčinnosti a podpis zmluvy vyzvaný nasledujúci uchádzač v poradí, ktorý splnil podmienky účasti a požiadavky na predmet zákazky,“ opísal svoj plán rezort.
Podľa informácií Pravdy o zákazku súťažilo šesť spoločností, všetky zo zahraničia. Všetky predložené ponuky sú pod hornou hranicou ceny, teda firmy vedia dodať požadované tovary a služby za menej ako 64,7 milióna eur. Rozdiel medzi najlacnejšou a najdrahšou ponukou je podľa zápisnice, ktorou disponuje Pravda, dvojnásobný – až 37 miliónov eur.
Ministerstvo vnútra naďalej plánuje celý systém uviesť do prevádzky v termínoch stanovených v pláne obnovy, teda v roku 2026. Ak by to nestihli, nákup radarov by nebol preplatený z európskych peňazí a ohrozená by bola posledná – polmiliardová – platba. Aby sa však tento míľnik podarilo zrealizovať, prešiel zmenou.
„V rámci ostatnej revízie Plánu obnovy a odolnosti došlo k prehodnoteniu uvedenej investície, pričom sa kladie dôraz na sfunkčnenie systému na automatizované spracovanie porušení pravidiel cestnej premávky, keďže pôvodne navrhovaný rozpočtový odhad, ktorý obsahoval aj nákup radarov, sa ukázal z finančného hľadiska ako nereálny. Z týchto dôvodov pristúpilo MV SR k jeho prehodnoteniu tak, aby sa zabezpečilo požadované naplnenie míľnika,“ odpovedal nám rezort vnútra.

