„Na Štefana sa odkladali misky s jedlami, ktoré sa na stole nechali od Štedrého večera. Zostal tam už iba chlieb a pečivo,“ uviedla s tým, že k semenám na siatie sa primiešali omrvinky zo stola, ktoré mali zabezpečiť plodnú úrodu. Odkladali sa aj na liečenie.
Od Štedrej večere mohli gazdiné prvýkrát aj pozametať, vyniesť smeti a vymiesť popol z pece. „Vyhodili sa na hnojisko alebo pod stromy. Ak by to urobili skôr, verilo sa, že by si vyniesli bohatstvo,“ vysvetlila.
Kým na Prvý sviatok vianočný, známy aj ako Božie narodenie, bolo zakázané stúpiť bosou nohou na zem, 26. decembra to bolo priam žiadané. „Skoro ráno, okolo 3.00 – 4.00 h, mládenci brodili kone a dievčatá si do vody namočili nohy a umyli sa, aby boli po celý rok svieže. Ak bola voda zamrznutá, tak sa brodilo v snehu,“ dodala Mitrová.
Tento deň sa niesol aj v znamení návštev, koledníkov a vinšov.
Vo väčšine rodín mali na sviatočný obed slepačiu polievku s domácimi rezancami, pečenú hus alebo kačku, po obede koláč. Neskôr sa všetci teplo obliekli a vybrali sa na návštevu k príbuzným a susedom. Ak mal niekto krstné meno Štefan, spolu oslávili jeho meniny. V mestách išli do kostolov vypočuť si koncerty a cirkevné zbory. Na Štefana sa každý tešil na veselo strávený deň, oslavy a tanečné zábavy. Nie nadarmo sa hovorievalo „Na svätého Štefana, veselo až do rána“. Zábavy na dedine organizovali mládenci z mládeneckých spolkov. Bohatšie vydajachtivé dievky si obliekli nové, ostatné vyžehlené a naškrobené časti sviatočného ľudového odevu, zaplietli vlasy do vrkočov, pridali stuhy, mašle.
Od sviatku svätého Štefana chodili po mestách potulní bábkari, študenti i deti zo sirotincov a hrali bábkové hry. Deti v Košiciach aj v iných väčších mestách mali už koncom 19. storočia klziská, kde dokonca vyhrávala živá hudba. Na dedinách a v mestečkách boli v obľube divadelné predstavenia, ktoré nacvičil učiteľ so staršími žiakmi alebo s ochotníkmi. „V mestách bývali súkromné večierky, koncom 19. storočia plesy a bály. Zahanbiť by sa nedali ani majitelia kaštieľov, ktorí usporadúvali okázalé zábavy,“ uviedla Mintalová Zubercová. Rodičia a ich dospelé dcéry tancovali a zabávali sa. Ak išli dcéry na zábavu bez rodičov, išla s nimi gardedáma, staršia vážená dáma, ktorá na slečny dohliadala
