Ešte pred Vianocami otriasol internátmi Univerzity Komenského (UK) škandál, ktorý otvoril nepríjemnú, no zásadnú otázku – ako bezpečne sa študenti cítia tam, kde majú bývať? Vyšlo najavo, že zamestnanci internátov mali prostredníctvom kamerového systému sledovať študentov a študentky priamo v ich izbách, a to častokrát v intímnych momentoch. Príbehy z Bratislavy, Banskej Bystrice či Košíc ukazujú, že nejde o ojedinelé zlyhanie, ale o širší problém, ktorý zasahuje viacero internátov naprieč Slovenskom.
Podľa informácií tvnoviny.sk, kamery určené na monitorovanie objektu bolo možné približovať až k oknám internátov, pričom záznamy mali byť dostupné desiatkam ľudí z radov personálu. Podľa svedectiev sa tak z nástroja bezpečnosti stal zdroj nevhodnej zábavy.
Odhalenie vyvolalo vlnu pobúrenia a zásadne narušilo dôveru študentov vo vedenie školy aj v samotný systém ochrany súkromia. Univerzita reagovala trestným oznámením a prisľúbila nápravu. Pre mnohých ubytovaných však zostal pocit, že miesto, ktoré má byť útočiskom, sa môže zmeniť na priestor plný obáv o vlastnú integritu. Sú vysokoškolské internáty na Slovensku naozaj bezpečným prostredím? Študenti majú na vec zmiešané názory.
Kamery mali chrániť, nie sledovať
Študentka druhého ročníka farmácie Adriána, ktorá býva na Manželských internátoch v Mlynskej doline, pre Pravdu vysvetľuje, že kamery mali pôvodne jasný účel. Namontované boli na budove internátu Ľ. Štúra (Štúraku), kde prebieha rekonštrukcia, a tak je už nejaký čas prázdna. Mali slúžiť na kontrolu pohybu osôb na strechách, kam je vstup zakázaný pre havarijný stav budovy Átriových domčekov. „Je tam vyslovene zákaz, aby sa predišlo úrazom. Ak niekto vyjde na strechu alebo balkón, hrozí mu vylúčenie z internátu,“ povedala. Práve preto ju informácie o zneužívaní kamerového systému nepríjemne prekvapili, keďže osobne so zamestnancami ani s bezpečnostnými opatreniami zlú skúsenosť nemala.
Úplne iný obraz ponúkla Lívia, študentka štvrtého ročníka farmácie, ktorá bývala na internáte Átriové domčeky. Podľa nej boli problémy s narušením súkromia študentov dlhodobé, ešte pred samotnou kauzou s kamerami. „Roky sa tam pohybovali študenti ale aj náhodní ľudia zvonku. Chodili po balkónoch, študenti si navzájom písali varovania, že sa niekto prechádza po konkrétnych blokoch a pozerá do izieb. Bolo to nechutné,“ opísala. Do priestorov internátu sa podľa Lívie dá dostať jedine cez turniket po priložení študentskej karty ISIC. „Ale tieto osoby nemali karty. Boli to náhodní ľudia z ulice,“ doplnila. Práve tento problém podľa nej viedol k inštalácii bezpečnostných kamier.
Dievčatá sledovali v sprchách
Pre niektorých študentov kauza znamenala zásadný zlom v tom, ako internáty vnímajú. Mária, študentka Lekárskej fakulty, ktorá tiež býva v Átriových domčekoch, sa o prípade dozvedela z televíznej reportáže, ktorú jej poslal spolužiak. „Nikto nás nekontaktoval a ani vlastne nevieme, kto bol na záberoch. Úprimne, pokojne som tam mohla byť aj ja. Moja izba je otočená presne tým smerom,“ opísala. Priznáva, že predtým si spolu so spolubývajúcimi často nezaťahovali závesy, ani keď sa prezliekali alebo vracali zo sprchy. V budove internátu Ľ. Štúra oproti totiž nik nebýval. „Ani vo sne by nám nenapadlo, že by nás niekto mohol sledovať alebo si záznamy prehrávať,“ povedala Mária. Dnes je situácia iná. Závesy ostávajú zatiahnuté aj cez deň a pocit bezpečia sa výrazne oslabil. O to viac, že v okolí sa stále pohybujú robotníci pracujúci na rekonštrukcii Štúráku.
Ako žena sa podľa vlastných slov na internátoch nikdy necítila úplne bezpečne. Spomína aj staršie incidenty, keď mali byť dievčatá sledované v sprchách cez medzery pod dverami. „Som znechutená a sklamaná. Uvažovala som aj odchod z internátu – nie iba kvôli tomuto prípadu, ale preto, že sa toho nazbieralo viac,“ vysvetlila a zároveň poukázala aj na dlhodobé problémy s hygienou, spoločnými priestormi či technickým stavom budov.
Podobné obavy má aj Róbert, študent Lekárskej fakulty, ktorý tiež býva v Átriových domčekoch. Doteraz sa podľa vlastných slov cítil na internáte bezpečne, no po prevalení kauzy sa jeho dôvera narušila. „Vždy si preventívne zaťahujeme závesy, aby sme predišli takýmto situáciám,“ povedal. Odchod zatiaľ nezvažuje. Internát je pre mnohých študentov jediná cenovo dostupná možnosť ubytovania preto verí, že vedenie univerzity prijme opatrenia, ktoré dôveru študentov obnovia. Ako reagovala univerzita
UK v reakcii na medializovaný prípad uvádza, že zamestnanci, ktorí si záznamy z obrazoviek zaznamenávali na mobilné telefóny, podľa univerzity z internátov odišli a škola zároveň podala trestné oznámenie. „Poskytujeme maximálnu súčinnosť orgánom činným v trestnom konaní pri vyšetrovaní incidentu. Robíme všetko pre to, aby sa takéto zneužitie neopakovalo a aby sa študentky a študenti mohli cítiť bezpečne,“ uviedla hovorkyňa školy.
Zároveň podľa nej boli zavedené viaceré systémové opatrenia. Vedenie internátov obmedzilo okruh zamestnancov poriadkovej služby, ktorí majú prístup ku kamerovým záznamom, a zaviedlo kamerový dohľad v priestoroch, kde sa so záznamami pracuje. Sporná kamera bola podľa univerzity odinštalovaná už v marci 2025.
Podľa vyjadrenia UK sa riaditeľ internátov stretol s osobami, ktoré sa spoznali na záberoch odvysielaných v televíznom spravodajstve. Vedenie sa tiež stretlo so zástupcami študentov z akademického senátu a podrobne ich informovalo o všetkých krokoch, ktoré vysoká škola podnikla a podniká v tejto veci. Univerzita tiež uvádza, že po medializácii prípadu nezaznamenala zvýšený odchod študentov z internátov. Podľa jej vyjadrenia študenti, s ktorými komunikovala, vnímajú incident ako zlyhanie konkrétnych osôb, nie systému.
Keď pravidlá nestačia
Skúsenosti študentov z iných slovenských univerzít ukazujú, že pocit bezpečia na internátoch sa nemusí zlomiť jednou veľkou kauzou ako v Mlynskej doline. Často ho narúšajú menšie, opakujúce sa situácie, pri ktorých si študenti začnú uvedomovať, aké tenké sú hranice ich súkromia v prostredí, kde zdieľajú životný priestor s desiatkami či až stovkami cudzích ľudí.
Natália, študentka medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela (UMB) v Banskej Bystrici, spomína na bývanie v izbe s osobou, ktorá sa identifikovala ako muž, hoci v jej oficiálnych osobných dokumentoch bola vedená ako žena. Konflikt medzi nimi nevznikol, no nikdy si nevybudovali bližší vzťah, naopak, vyhýbali sa kontaktu. „Nikto sa s nami o tom nerozprával, nikto neriešil, či nám to je alebo nie je komfortné. Jednoducho nás dali na jednu izbu,“ opísala. Aby sa cítila pokojnejšie a prejavila rešpekt, prezliekala sa výlučne v kúpeľni. Podľa nej ide o trhlinu v pravidlách či nedostatok citlivej komunikácie. „Môže sa to stať aj opačne, v chlapčenskej izbe. A nikto sa s nikým o tom nebaví, pretože zatiaľ to nie je oficiálne iné pohlavie,” vysvetlila Natália. Na internáte sa však vo všeobecnosti cítila bezpečne.
Krehké súkromie
Ešte výraznejší zásah do svojho komfortu opisuje študentka UMB, ktorá si neželala zverejniť meno. Počas dezinfekcie kúpeľní mali prístup k študentským bunkám zamestnanci externej upratovacej firmy. „Pána, ktorý nám upratoval som len pozdravila a šla späť do izby,“ uviedla. Krátko po tom ho študentka začula telefonovať. Rozhovor prebiehal hlasno a bez snahy o diskrétnosť. „Nedalo sa to nepočuť, keďže chodbu a moju izbu delili len presklené dvere,“ uviedla. Zamestnanec v rozhovore opisoval postavu ženy, ktorú mal krátko predtým vidieť, a používal výrazy s jasným sexuálnym tónom. Spomínal pritom aj konkrétne oblečenie. „V tom momente som mala na sebe presne to, čo opisoval,“ povedala študentka.
Situácia ju natoľko zmiatla, že si spočiatku nebola istá, či si rozhovor správne vyložila. Obrátila sa preto na spolubývajúcu z vedľajšej izby a pýtala sa jej, či počula to isté. Tá potvrdila, že telefonát zachytila a pochopila ho rovnako. „Nedokážem potvrdiť, že hovoril o mne. Každopádne hovor s takýmto obsahom mi príde v prostredí internátu absolútne nevhodný,“ dodala na záver. Od tejto skúsenosti má podľa vlastných slov nepríjemný pocit vždy, keď sa na chodbe pohybujú pracovníci zariadenia.
Menej dramaticky, no o to výpovednejšie pôsobí skúsenosť študentky Michaely, ktorá býva na internáte UMB. Michaela opísala viacero vstupov údržbára do izby bez toho, aby čakal na odpoveď pri zaklopaní. Prvý prípad súvisel s haváriou vody, čo považovala za stav vyžadujúci si okamžité konanie. Pri ďalšej situácii však nešlo o pohotovosť, kedy by nebol priestor na slušnosť a pracovník vošiel v momente, keď sa jej spolubývajúca prezliekala. „Nebola to žiadna katastrofa, ale človek si vtedy uvedomí, že na internáte nemá súkromie vôbec pod kontrolou,“ hovorí.
Redakcia oslovila Univerzitu Mateja Bela v Banskej Bystrici s otázkami týkajúcimi sa bezpečnostných opatrení na internátoch, prístupu personálu do študentských izieb, kontroly externých pracovníkov či vývoja záujmu o internátne ubytovanie. Univerzita však nereagovala z dôvodu čerpanie dovoleniek počas sviatočného obdobia. Stanovisko UMB doplníme hneď, ako bude k dispozícii.
Odlišnú skúsenosť opisujú študenti z Košíc. Lucia, študentka Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, hovorí, že kamery sú umiestnené výlučne v spoločných priestoroch a personál internátu jej neevokuje žiadne príjemné skúsenosti či pocity. „Nikdy som nemala pocit, že by niekto zneužíval svoju pozíciu,“ hovorí. Problémy sa podľa nej týkali skôr technického stavu starších budov, napríklad výskytu ploštíc.
Lucia zároveň poukázala na zaujímavý kontrast na Technickej univerzite v Košiciach, kde funguje systém študentskej polície. Vybraní študenti tam spolupracujú s vedením internátov a podieľajú sa na udržiavaní poriadku, komunikácii so študentmi či usporadúvaní komunitných akcií. Podľa študentky Lucie práve toto prepojenie zvyšuje dôveru v systém fungovania zariadení a študentom ponúka pocit kontroly nad tým, čo sa na internátoch deje.