Mnohonárodné bojové zoskupenie NATO na Slovensku nie je novinkou. Parlament odsúhlasil prítomnosť aliančných vojakov v rámci Posilnenej predsunutej prítomnosti ešte v marci 2022 v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajine. Početná časť španielskych vojakov, ktorí prispievajú k posilneniu východného krídla NATO, pôsobí na Lešti. V Kuchyni ich je len zhruba 80.
Španielskym vojakom na Záhorí velí plukovník Juan Puime Maroto. Pod palcom má nielen vrtuľníkovú, ale aj španielsky oddiel z hlavného veliteľstva, ktoré sídli neďaleko Valencie. „Dôvodom, pre ktorý sme vo vašej krajine je, že NATO sa teraz zameriava na východné krídlo. Spolupracujeme s vašimi ozbrojenými silami, aby sme zabezpečili túto bezpečnosť. Cvičíme s nimi a trénujeme, aby sme dosiahli čo najväčšiu efektivitu spolupráce,“ uviedol pre Pravdu.
Spoločnými cvičeniami filtrujú „hlavné malé rozdiely“, aby dokázali spolu s domácimi jednotkami konať bez akéhokoľvek váhania. Sila, ktorú poskytuje Španielsko, je podľa neho súčasťou spoločného úsilia členských štátov NATO o obranu všetkých krajín aliancie. Okrem interoperability sa teda podľa neho tiež snažia dosiahnuť podmienky, za ktorých je možné zastaviť akúkoľvek hrozbu pre krajinu.
Tiger a Fénix
V jednom z mobilných hangárov, ktoré boli v čase našej návštevy zatiaľ dva, sme stretli viacero pilotov a mechanikov. Španielska vrtuľníková jednotka pristála na Leteckej základni Kuchyňa ešte koncom mája 2025. Na Záhorie vtedy priletelo päť strojov – dva ťažké dopravné, jeden multifunkčný a dva bojové vrtuľníky.
Ako uviedol pre Pravdu kapitán Alberto Carretero, ku sklonku roka zostala na základni časť z nich. „Aktuálne tu máme umiestnené tri helikoptéry – dva vrtuľníky Tiger a jeden NH-90. Rozdiel medzi nimi je, že sú veľmi odlišné. NH-90 dokáže prenášať bremená, transportovať ľudí alebo slúžiť ako CASEVAC (urýchlená preprava zranených, pozn. red.). To sú typické misie pre túto helikoptéru. Tiger je zase útočný a prieskumný vrtuľník,“ priblížil rozdiel.
Foto: Pravda, Robert Huttner
Kým NH-90, ktorú pomenovali Fénix, ukrýva štedrý priestor a dokáže evakuovať až 23 ľudí, Tiger má miesto len pre dvoch pilotov, ktorí sedia za sebou, no aj to len pre štíhlych. „Poobzerajte si ich pokojne aj zvnútra, ale interiér si nefoťte,“ povzbudzovali nás srdeční Španieli.
Hangáre za milióny
V Kuchyni je okrem Carreteroa ešte päť ďalších pilotov vrtuľníkov Tiger. Ako vysvetlil, väčšina príslušníkov má v rámci dňa viac ako jednu úlohu. On sám má na starosti nielen logistiku, ale aj prípravu letov. Vo vzduchu lieta každý deň, no slovenské počasie ho z času na čas prekvapí. „Niekedy je to s počasím komplikované, inokedy je zase perfektné,“ opísal podmienky.
„Som mechanikom NH-90. Musíme pripraviť helikoptéry, pretože potrebujeme byť schopní operovať po celý deň 24 hodín sedem dní v týždni. To je moja práca,“ predstavil sa seržant José Boza. „Nech sa páči, poďte sa pozrieť, ako to vyzerá zvnútra,“ ukazuje smerom k stroju.
Foto: Pravda, Robert Huttner
Okrem helikoptér dorazili na Slovensko so španielskym kontingentom aj nákladné taktické vozidlá, ambulancie či ďalšie nástroje potrebné pri práci. „Sme schopní robiť všetku údržbu našich helikoptér tu na Slovensku,“ priblížil. „Sme pripravení 24/7. Ak by to bolo potrebné, helikoptéry sú pripravené vzlietnuť ihneď,“ pokračoval Carretero.
V Kuchyni majú pribudnúť pre vrtuľníky aj ďalšie mobilné hangáre, pričom cena jedného sa pohybuje na úrovni jedného milióna eur.
Foto: Pravda, Robert Huttner
Šok nad tanierom
Väčšina španielskych vojakov, s ktorými sme sa zhovárali, sa zhodla, že sa u nás začlenila veľmi dobre. Ako vyzdvihli, dopomohli im k tomu najmä domáci ľudia. Na oplátku za prijatie sa zase podieľajú na príprave komunitného programu pre deti. „Myslím, že som sa tu adaptoval dobre, páči sa mi toto miesto. Slovensko je veľmi pekné, predtým som ho nepoznal,“ uzavrel Carretero. Bariéry sa snažia búrať aj prípravou akcií pre deti.
Čo však viacerých vojakov prekvapilo, bolo počasie a harmonogram dňa, najmä ten, ktorý sa týka stravovania. „V Španielsku máme napríklad obed a večeru v inom čase, čo bolo pre nás v prvých týždňoch šok. Zvykol som obedovať okolo druhej-tretej hodiny popoludní a tu už o dvanástej,“ hovorí nám medzi prvými poručík Javier Alarcón, ktorý slúžil na Slovensku šesť mesiacov.
Keď sa ho pýtame na rozdiel medzi službou v domácom a zahraničnom prostredí, hovorí, že si treba byť vedomý najmä kultúrnych rozdielov. „Pri rozhovore s nadriadenými alebo vo všeobecnosti s niekým s inou hodnosťou si myslím, že treba byť ešte viac úctivý,“ priblížil.
Ich bežný deň na základni síce nie je rutinný, no ako povedal Alarcón, veľmi jednoduchý. Budíček má od pondelka do piatka o 6:30. Nasledujú raňajky, nástup, mítingy a „pracovný deň“ končí zhruba okolo piatej podvečer. Večer mu zostane čas na šport či prechádzku do Kuchyne.
„Nemyslím si, že tu na základni chýba niečo, čo by mala španielska základňa. Ešte pred mesiacom to bola telocvičňa, ale už nie, pretože máme túto úplne novú,“ povedal a ukázal na novozriadenú posilňovňu v kontajnerovom mestečku.
Foto: Pravda, Robert Huttner
Najsilnejšia stránka
Najsilnejšou stránkou španielskych jednotiek je podľa Alarcóna to, že všetci majú jasnú predstavu o tom, prečo sú na Slovensku a aký je cieľ ich misie. „Je to silný nástroj, vďaka ktorému všetci pracujeme na rovnakom cieli,“ priblížil. Spoluprácu so slovenskými vojakmi si pochvaľuje. „Týchto chlapcov považujem za veľmi priateľských a ochotných, mali sme dobrý vzťah v rôznych aspektoch,“ opísal.
V modernom prostredí NATO je podľa neho výsadou vojaka otvorenosť voči novým veciam. „Keď ste nasadení v zahraničí, čelíte veciam, s ktorými ste sa predtým nikdy nestretli. I keď nepoznáte odpoveď, byť pripravení ju nájsť, musíme byť otvorení novým veciam a vždy pripravení niekomu pomôcť, pretože to je správna cesta,“ dodal Alarcóna.
Alarcón hovorí, že nad prácou pre armádu začal pomýšľať už ako dieťa. „Nepamätám si už presne, ale páčila sa mi myšlienka priateľstva a partnerstva,“ spomína si. Hoci jeho misia na Slovensku končí, priznáva, že by mu neprekážalo, keby zostal aj dlhšie. Službu na východnom krídle považuje za skvelú skúsenosť.
Foto: Pravda, Robert Huttner
Prísna a presná rutina
Dvaja vojaci zo spojovacej jednotky, ktorých sme stretli, podotkli, že ich služba v Kuchyni sa od tej v ich domovine nelíši. „Práca, ktorú tu máme, je rovnaká ako tá, na ktorú sme boli cvičení. Myslím, že kultúrne väzby medzi Španielskom a Slovenskom sú veľmi silné. V mnohých smeroch sme na rovnakej vlne a to je skvelé,“ povedal poručík Antonio Torregrosa.
„Musím povedať, že naša denná rutina je dosť prísna a presná, aby sme zaručili naše sieťové pripojenie alebo funkčnosť našich zariadení. Každý deň sa začína o siedmej hodine, kedy náš tím podáva správy o funkčnosti a všetkom ostatnom. Niektorí z nás robia na zmeny, aby si náš tím oddýchol a sústredil sa na prácu, ktorú robíme,“ opísal seržant Jesus Llamas.
„V prípade našej jednotky, musíme byť veľmi dobre informovaní o informačných systémoch, sieťových technológiách a bezpečnosti. Technická stránka je veľmi silná, ale ešte dôležitejší je ľudský aspekt toho, že sme v silnej skupine a tíme, v ktorom sme všetci na jednej vlne,“ vyzdvihol Torregrosa.
Čítajte viac Návrat do napätého regiónu. Do Kosova pošleme až 150 vojakov a americké obrnené vozidlá
Čo im chýba
Zo Španielska im najviac chýba nielen rodina, ale aj slnečné svetlo. „Myslím, že v zime to bude ešte horšie. Počasie je pre nás dôležité, pretože sme zvyknutí na oveľa viac slnka a trochu viac tepla,“ uviedol Torregrosa.
Llamas hovorí, že je za rozhodnutie vstúpiť do armády rád. „Som na seba hrdý, že tu reprezentujem Španielsko a NATO a robím si svoju prácu čo najlepšie,“ uviedol. „Predtým, ako som sem prišiel, veľa som o Slovensku nevedel. Bol som prekvapený, pretože ľudia sú tu veľmi zdvorilí, milí. Podľa toho, čo som videl, je táto krajina skvelé miesto s veľmi pracovitými ľuďmi,“ doplnil ho Torregrosa.
Ľudia podľa poručíka vo všeobecnosti na španielsku uniformu dobre reagujú. „Myslím si, že tieto cvičenia sú veľmi dôležité, pretože ako prirodzený spojenec Španielska v NATO musíme zostať spolu, byť blízko, a ak má nejaká krajina potreby týkajúce sa bezpečnosti alebo posilnenia svojich síl, musíme ísť spoločne rovnakým smerom. Je to dôležité, či už pre Španielsko, alebo pre Slovensko a NATO vo všeobecnosti,“ pokračoval Torregrosa.
Viacerí z vojakov sa ešte pred sviatkami stihli dostať domov do Španielska. „Vianoce oslavujeme 25. decembra, kedy k nám prichádza s darčekmi pre deti „Ježiško“. A potom 31. decembra jeme hrozno. Presnejšie 12 bobúľ hrozna, jednu za každý úder zvona pri odbíjaní polnoci na prelome 2025 a 2026 bez toho, aby sme sa zadusili,“ dodal Torregrosa.
