S blížiacim sa termínom volieb problémov nie že by neubúdalo, ale ich počet stúpa. Deficit verejných financií je stále vysoký a konsolidácia má väčší vplyv na peňaženky občanov, než na zníženie štátneho dlhu.
Vzťahy vo vládnej koalícii sa tiež nevyvíjajú tým najlepším spôsobom: líder SNS Andrej Danko strieda útoky na Smer a Hlas, v strane Matúša Šutaja Eštoka rastie nespokojnosť s tým, ako premiér pristupuje k ich ministrom, a k tomu ešte treba pridať nepredvídateľné konanie rebelujúcich poslancov. Aby toho nebolo málo, vládnym stranám klesajú preferencie a ďalšie voľby tak žiadnej z nich negarantujú ďalšie vládnutie.
Z početného množstva problémov, ktorým má budúci rok čeliť premiér Fico vo funkcii, by bežnému občanovi už jednoducho bolela hlava. Pravda preto oslovila troch renomovaných slovenských politológov s prosbou určiť najväčšie výzvy, pred ktorými bude predseda vlády tento rok stáť. Jozef Lenč z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Juraj Marušiak z Politologického ústavu Slovenskej akadémie vied a Radoslav Štefančík z Ekonomickej univerzity v Bratislave pomenovali témy a problémy, ktoré pravdepodobne spôsobia predsedovi vlády najviac starostí.
1.Rastúca chudoba a problémy v ekonomike
Skóre aktuálnosti: 10/10
Zdôvodnenie:
Marušiak: Ekonomické problémy predstavujú problém so najvyššou závažnosťou. Tie budú kľúčovým faktorom spokojnosti voličov. Práve zvládanie alebo nezvládanie konsolidácie a jej politické náklady budú rozhodujúcim faktorom, či sa premiér rozhodne dovládnuť do roku 2027 alebo bude ochotný riskovať predčasné voľby.
Štefančík: Slovensko patrí na spodné miesta v rebríčkoch kúpyschopnosti obyvateľstva spomedzi všetkých štátov Európskej únie. V roku 2026 bude pokračovať pomerne necitlivá forma konsolidácie verejných financií, ktorá však akosi nezaberá v znižovaní celkového verejného dlhu. Ľudí to bude bolieť a čoraz viac obyvateľov Slovenska bude mať jasno v tom, kto za ich chudobu môže.
Čítajte viac Slovensko nezvláda ani nízke dôchodky. Penzie patria k najnižším v EÚ, no systém sa aj tak rúca pod vlastnou váhou
2. Zhoršujúce sa vzťahy v zahraničí
Skóre aktuálnosti: 7/10
Zdôvodnenie:
Marušiak: Závažným problémom zostáva pokračujúca vojna v Ukrajine, rovnako však problémom môže byť aj mier z hľadiska práce pre zamestnancov slovenských zbrojoviek, ale aj možnej ďalšej vlny utečencov z Ukrajiny. Hoci by som varoval pred predčasným politickým pochovávaním maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý má ešte stále dostatok zdrojov a nástrojov na zvrátenie negatívnych nálad v spoločnosti, jeho prípadná volebná porážka by pre Fica znamenala stratu významného spojenca a za posledných osem rokov aj politického mentora. Neúspech Orbánovho modelu vládnutia, ktorým sa najnovšie Smer inšpiruje, by bol pre Fica závažný problém.
Štefančík: Slovensko bude aj v roku 2026 kandidátom na označenie čierna diera na mape Európy. Hoci sme sa po divokých deväťdesiatych rokoch tohto prívlastku zbavili, je to tu znovu. Zatiaľ dieru tvoríme aj spolu s Maďarskom, po maďarských voľbách v tom však môžeme zostať sami, hoci nová česká vláda bude Slovensku v mnohom konkurovať. Premiér to bude prezentovať ako nezávislú zahraničnú politiku, ale pravdou bude jednoducho to, že vláda bude otvorenejšie prejavovať sympatie k autoritárskym formám politických systémov.
Čítajte viac Urobí Rusko niečo pre to, aby Orbán vyhral voľby? Na pomoc Fideszu sa chystá aj Trump
Lenč: Robert Fico sa cíti byť v Európskej únii niekym, ak sa môže o niekoho oprieť. Ak sa môže s niekým sa spojiť. Pri niekom mať pocit vlastnej dôležitosti. V minulosti to bolo tzv. jadro EÚ a európski sociálni demokrati. V ostatných rokoch je to Viktor Orbán. Donald Trump, ak hovorí o svojich spojencoch v EÚ, hovorí o Viktorovi Orbánovi a „tých druhých“. Ak po aprílových parlamentných voľbách nahradí Orbána Magyar, bude stáť Robert Fico pred dilemou kam nasmerovať svoj kompas, ktorý hoc nasmerovaný na všetky štyri svetové strany, smeruje najmä na Východ. Bezmocnosť, pocit, ktorý Robert Fico zažil po roku 2018 a určite ho nechce zažiť opäť a to ani na pôde európskych inštitúcii. Bez moci Viktora Orbána sa mu tento pocit môže vrátiť.
Foto: TASR, Denes Erdos
3. Nezávislé inštitúcie
Skóre aktuálnosti: 10/10
Zdôvodnenie:
Marušiak: Pre vládnu koalíciu momentálne predstavujú najväčší problém orgány súdnej moci, ale aj Najvyšší kontrolný úrad, generálny prokurátor a pôsobenie ďalších úradov, ktoré sa majú zaoberať kontrolou vládnutia, resp. poskytovať ochranu tým, ktoré na prípadné prešľapy poukazujú. Predpokladám, že vláda bude pokračovať v tlaku na tieto orgány. Nateraz nie je schopná realizovať avizovanú, ale nikým nekonkretizovanú reformu politického systému frontálne, bude sa však o to usilovať opatrnejšie, cestou postupných krokov. Vláda stráca podporu maďarskej menšiny, ktorá bola dôležitým faktorom koaličného úspechu v prezidentských voľbách. V budúcom roku to však ešte nemusí byť pre koalíciu zásadný problém.
Čítajte viac Ústavný súd zasiahol. Úrad na ochranu oznamovateľov zatiaľ ostáva, privítala to opozícia i Žilinka. Vnútro: obhájime si to
Štefančík: Hoci sa na prvý pohľad zdalo, že prezident je nezávislou politickou osobnosťou, opak je pravdou. Pri rušení Úradu na ochranu oznamovateľov vrátil návrh zákona späť do parlamentu mimoriadne rýchlo tak, aby jeho veto parlament prelomil ešte do Vianoc a naopak, pri oslabovaní postavenia kajúcnikov pri dokazovaní trestných činov veľmi ochotne asistoval vládnej koalícii. Keďže prezident v tomto zápase zlyhal, jediným ostrovčekom pozitívnej deviácie zostávajú zatiaľ nezávislé inštitúcie, ktoré v tomto štáte vláda zatiaľ nezrušila.
4. Chaos vládnej koalície
Skóre aktuálnosti: 5/10
Zdôvodnenie:
Marušiak: Vzťahy v žiadnej koalícii nie sú ružové. Intenzita konfliktov v tej súčasnej je neporovnateľne menšia v porovnaní so situáciou v rokoch 2020 – 2023. Jej existenciu ani slovkom nespochybňujú ani občasne rebelujúci menší koaliční partneri, ani jednotlivci, ktorí vidia cestu k uspokojeniu svojich ambícií budovaním vzťahov s premiérom, nie príklonom k opozícii. Koalícia tak bude existovať dovtedy, kým na jej existencii bude zainteresovaný najsilnejší koaličný partner, teda Smer.
Štefančík: Chaos vo vládnej koalícii, prítomný azda od začiatku existencie štvrtej Ficovej vlády, bude určite pokračovať aj v roku 2026. Poslanec Ferenčák možno konečne bude vedieť definovať seba ako koaličného poslanca, ale ozývať sa môžu ďalší. Andrej Danko bude pokračovať v politike neriadenej strely, ozývať sa budú aj vládni konšpirátori, šlendriáni, hoaxeri.
Čítajte viac Fico: Keď už nie je čo, vytiahne sa téma spojenia Lajčáka s Epsteinom
Rok 2026 bude posledný pred volebným rokom 2027, takže o sebe budú chcieť dať vedieť aj ľudia okolo ministrov Tarabu, Huliaka a Šimkovičovej. To bude pôsobiť ako faktor napätia vo vládnej koalícii, ktorý by mohol Robert Fico zmierniť tým, že týmto takzvane nezaradeným ministrom poskytne priestor na realizáciu vo vlastnej strane, resp. na kandidátke strany Smer. Fico sa bude obávať výsledku vo voľbách 2027, takže, ak nezruší liberálnu demokraciu úplne kompletne na spôsob Maďarska, bude zametať všetky odrobinky, ktoré sa v straníckom systéme objavia.
Lenč: „Dosť bolo zrady,“ odkázal na ostatnom sneme Smer-u Robert Fico, prednostne na adresu Petra Kažimíra a s jeho potenciálnym pokračovaním na poste guvernéra NBS. No nebol to len odkaz pre neho. „Zradcov“ je v súčasnej koalícii a dokonca priamo vo vláde Roberta Fica neúrekom. Jedni zradili jeho. Iní zradili v záujme jeho. S blížiacim sa termínom parlamentných volieb – Andrej Danko ich prorokuje na november 2026 – môžu rásť apetít a ambície „politických nevďačníkov“, ktorí budú chcieť využiť „poslednú možnosť“ a súčasne prehlbujúcu sa slabosť Roberta Fica. Ak Robert Fico v roku 2026 nerezignuje na svoju politickú budúcnosť, môžu mu práve ambície „politických nevďačníkov“ zhoršovať šancu opätovne vyhrať voľby a zložiť nejakú koalíciu.
Foto: TASR, Martin Baumann
5. Hlasovanie o dôvere vláde
Skóre aktuálnosti: 10/10
Zdôvodnenie:
Lenč: Vláda Roberta Fica musí podľa ústavného zákona (konkrétne § 5 ods. 8 č. Zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa strategických spoločností a o zmene a doplnení niektorých zákonov) požiadať NR SR o vyslovenie dôvery, ak verejný dlh dosiahne 50 percent HDP a viac (aktuálne okolo 62–64 percent) a to po skončení dvojročnej výnimky (tá uplynula 22. novembra 2025). Tento krok je súčasťou sankcií dlhovej brzdy a musí byť bezodkladný.
Neurobením tohto kroku vláda poruší ústavný zákon, čo môže viesť k ústavnému sporu na Ústavnom súde alebo k politickej kríze s tlakom opozície. Vyslovenie dôvery potvrdí legitimitu vlády na pokračovanie v aktuálnom zložení a umožní jej pokračovať v politike, no zostali by povinné opatrenia (napr. návrh vyrovnaného rozpočtu na rok 2027). Nevyslovenie dôvery znamená pád vlády. Ak prezident poverí Roberta Fica zostavením novej vlády, rovnaká koalícia (Smer-Hlas-SNS a „zradcovia a vydierači“) opätovne zloží sľub a získa dôveru v 30-dňovej lehote, vláda pokračuje bez zmeny, no dlhová brzda sa resetuje – výnimka z prísnych sankcií sa predĺži o ďalšie dva roky.
Ako sa rozhodnúť? Tento scenár by oddialil povinné škrty, no opozičné hlasovanie by signalizovalo oslabenie koalície pred voľbami 2027. Vyrovnaný rozpočet by znamenal tvrdé škrty vo výdavkoch (mzdy verejného sektora, sociálne dávky, investície), čo by oslabilo Ficovu rétoriku „sociálnej vlády“ a viedlo k protestom voličov. Uťahovanie opaskov by mohlo otriasť s podporu Smer-u, najmä ak opozícia využije tento fakt – Ficovu drahotu – vo volebnej kampani. Prípadné vyslovenie nedôvery by zas mohlo naraziť na „zradu“ tých, ktorí Fica už raz zradili. Ako sa rozhodnúť v tejto „Sofiinej voľbe“?
