Prezident Slovenskej pneumologickej a ftizeologickej spoločnosti Ivan Solovič hovorí, že pneumológov po pandémii treba viac. „Dopyt sa zvýšil – najmä pre postcovidové stavy a zhoršenia chronických ochorení. Zároveň si pacienti viac uvedomujú, že dýchacie ťažkosti treba riešiť včas,“ uviedol pre Pravdu. Jedným dychom však dodal, že problém nie je ani tak v nedostatku odborníkov, ale v tom, že niektoré regióny sú pre prevádzku ambulancií neatraktívne, či už pre ekonomické, alebo demografické dôvody.
O nedostatku „pľúciarov“ na Slovensku by teda nevravel. Vníma skôr pozitívny trend, vlani totiž pribudlo 18 nových pneumológov. „Aktuálne máme na Slovensku približne 164 funkčných pneumologických ambulancií – formálne sme teda pokrytí, aj keď nie všade optimálne,“ spresnil.
Čítajte viac Štát chce udrieť proti fajčiarom. Lekárka: Dopad e-cigariet vidíme pri banálnych infekciách
Trpí najmä východ a stred
Nižšiu dostupnosť pociťujú najviac okresy mimo veľkých krajských miest, predovšetkým na východnom a strednom Slovensku. Sú za tým aj rozdiely vo finančnom ohodnotení medzi nemocničným a ambulantným sektorom a mnohí špecialisti tak nemajú motiváciu vstúpiť do súkromnej praxe.
„Veľkú nádej do budúcnosti vidíme v tom, že Ministerstvo zdravotníctva SR od 1. júla spustilo pilotný projekt nového katalógu zdravotných výkonov. Do pilotnej prevádzky sú zaradené prvé štyri interné odbornosti vrátane pneumológie (neurológia, vnútorné lekárstvo, geriatria, pneumológia) a dermatovenerológia,“ ozrejmil.
Na projekt je podľa Soloviča vyčlenených päť miliónov eur. Očakáva preto, že práve toto pilotné prepočítanie reálnej náročnosti výkonov – ich trvania, zložitosti a personálnych nárokov – môže viesť k zrovnoprávneniu pneumologického odboru s atraktívnejšími špecializáciami.
Dlhá cesta k atestácii
Pneumologička Iveta Neuschlová z Národného ústavu detských chorôb vysvetlila, že za nezáujmom je nielen nerovnomernosť ohodnocovania v súkromnom a štátnom sektore, no aj pomerne dlhá cesta k atestácii.
„Čo sa týka nás pneumológov-pediatrov, je to až nadstavba nad odbor. To znamená, že až po základnej atestácii, ktorá trvá asi štyri až päť rokov, si urobíte ďalšiu atestáciu, ktorá trvá okolo štyroch rokov. Pre mladého človeka, aby získal túto atestáciu, je potreba vzdelania na vyšších pracoviskách,“ vysvetlila Neuschlová.
Aj to môže byť podľa odborníčky jedným z faktorov, ktorý by mladých lekárov z odľahlejších miest vo veku 28 až 35 rokov mohol odrádzať od dochádzania a v odbore sa dovzdelať. „Je to dosť náročné pre mladú rodinu, napríklad, ak sú dvaja lekári, zvládať to dovzdelávanie, práve preto, že chceme, aby to robili na kvalitných centrách, ale je to náročné zladiť to celé s rodinou,“ pokračovala. Ako zdôraznila, vyštudovaných pediatrov je dôležité na Slovensku udržať.
Žalostný stav s detskými „pľúciarmi“
Dostupnosť detských pneumológov je však z hľadiska čakacích lehôt podľa Neuschlovej v okolí hlavného mesta veľmi žalostná. „V Bratislave v rámci Národného ústavu detských chorôb fungujú naše pneumologické ambulancie, ale nejakých zvlášť okolo sa v podstate nenachádza, čiže náš spád je po Trenčín, Komárno,“ podotkla.
Priamo na klinike v Bratislave sa preto snažia v posledných troch rokoch vzdelávať mladých kolegov v odbore detská pneumológia. „Podarilo sa nám, že nielen v Tatrách, ale aj u nás priamo vieme vyučovať,“ poukázala lekárka. Väčšina z nich však potom zostáva v Bratislave, dôvodom je opäť ohodnotenie v iných regiónoch. „Po druhé, ak ste jediný, viete, že tam budete od rána do večera,“ pokračovala lekárka.
Kým sa sieť pneumológov-pediatrov prirodzene nenaplní, pomôcť by podľa nej mohli napríklad ľahšie rezidentské programy či paušálne balíčky pre mladých lekárov. „Takto pomôcť mladým lekárom, ktorí majú hypotéky, dlhy a ešte do toho majú ísť do vlastnej ambulancie, na ktorú síce získajú dotáciu, ale na bežnú réžiu ju nemôžu využiť. Nemôžu ju použiť na plat sestričky, obstarávanie techniky a podobne,“ dodala.
Foto: SHUTTERSTOCK
Väčšinou súkromné ambulancie
Ambulantná pneumológia je na Slovensku podľa Soloviča prevažne súkromná. „Problém je, že nie každý lekár chce prebrať zodpovednosť za ambulanciu pri súčasnom finančnom nastavení. Treba však pripomenúť, že štátne ambulancie existujú – napríklad vo Vyšných Hágoch alebo pri nemocniciach s pľúcnymi oddeleniami. Tie často dokážu prevziať pacientov v krátkom čase, najmä ak ide o závažné alebo neodkladné prípady,“ ozrejmil.
Situácia, v ktorej pacient hľadá pneumológa dlhšie obdobie, môže nastať skôr v regióne, kde ambulancia chýba alebo má obmedzený režim, no podľa Soloviča nejde o bežnú slovenskú realitu. Pacient by mal vtedy osloviť aj štátne ambulancie, napríklad Vyšné Hágy. Druhou alternatívou sú ambulancie pri nemocniciach, ktoré majú väčšiu kapacitu pre nových chorých.
„Aby som uviedol konkrétne čísla z našej praxe: pri suspekte na pľúcny tumor pacienta objednávame do jedného týždňa, pri kašli a diferenciálnej diagnostike do dvoch mesiacov, samozrejme v závislosti od kapacít a klinickej naliehavosti,“ spresnil.
Čo môže motivovať medikov
Solovič na otázku, či bude mať kto o pár rokov liečiť respiračné ochorenia, odpovedá, že je optimista. Odbor má podľa neho medicínsku perspektívu. „Pneumológia sama o sebe je atraktívna – spája internú medicínu, intenzívnu medicínu, onkológiu, intervenčné výkony aj diagnostiku a pri ftizeológii aj infektológiu,“ vyzdvihol.
Kľúčové bude, aby sa podarilo zatraktívniť ambulantný sektor, a to najmä férovým financovaním a stabilnými zmluvnými podmienkami. Ak sa to podarí, mladí lekári podľa neho môžu ambulantný sektor doplniť bez problémov.
Medikov by podľa neho mohlo motivovať nielen lepšie finančné ohodnotenie výkonu a transparentné podmienky vstupu do siete, ale aj možnosť pracovať kombinovane v ambulancii aj nemocnici či dostupnosť moderných diagnostických metód.
Čítajte viac Fajčenie je pasé, nikotínové vrecúška si dnes kúpi aj 13-ročný. Na bazári a bez kontroly. Čo robia vankúšiky s telom?
S cigaretkou v ruke
Pľúcne zdravie na Slovensku by mohol zlepšiť zákaz predaja jednorazových cigariet, ktorý chce presadiť aktuálne vedenie rezortu zdravotníctva.
Legislatíva by mohla prospieť aj tínedžerom. Ako ukázala letná kontrola Slovenskej obchodnej inšpekcie (SOI), každé štvrté dieťa sa dostáva k tabakovému výrobku veľmi ľahko. Keď nasadila do terénu neplnoletých figurantov, ktorí si od predavačov pýtali klasické cigarety, žuvací tabak či zariadenia na nahrievanie tabaku, najviac sa k tovaru dostali mladiství vo veku 15 až 17 rokov.
Problém bol najmä s jednorazovými elektronickými cigaretami s obsahom nikotínu. „Výsledky kontroly ukázali, že z 96 zakúpených kusov bolo 31 predaných neplnoletým, čo predstavuje porušenie zákona v tretine (32,29 %) kontrol,“ priblížila SOI.
Detská pneumologička Neuschlová v tejto súvislosti pre Pravdu predčasom podotkla, že účinky vapingu alebo e-cigariet sa prejavujú u fajčiarov poškodením pľúc. Pred rokom 2018 sa podľa jej slov s obdobnými prípadmi nestretávali.
„Sú to väčšinou mladí silní muži, mnohokrát športovci,“ priblížila. Majú podľa nej pocit, že takáto forma fajčenia im nezníži fyzickú kondíciu. „Dopad vidíme pri banálnej infekcii, keď skončia v nemocnici so závažným respiračným zlyhaním, respektíve infekciou, ktorú by doma prekonali úplne ľahko. To sme predtým nevídali,“ priblížila.
Nedovyvinuté pľúca
Odborníčka vysvetlila, že pľúca reagujú na každé fajčenie. To má vplyv na riasinky, teda výstelku pľúc, ktorá čistí dýchacie cesty od vírusov aj škodlivín. „Vplyvom fajčenia, či už dymu, horenia, alebo látok, dochádza k ich poškodeniu. Sliznica sa mení. V pľúcach vznikajú zmeny, ktoré organizmus istý čas dokáže opravovať. Po dlhých rokoch expozície stratia tú schopnosť opravy a môže vzniknúť nádor,“ opísala.
Navyše, nikotín pôsobí priamo na receptory mozgu, a ak sú všetky zaplnené, vytvorí si nové. „Nikotín mení naše vnímanie, náš predný mozog, kde sa vyvíja to, ako sme schopní odolávať stresu,“ pokračovala.
Druhým vplyvom fajčenia na rastúci organizmus je, že naše pľúca a celé dýchacie cesty sa po narodení ešte vyvíjajú. „Pľúca sa vyvíjajú do 18 rokov, najväčší vývoj je do ôsmich. Tu treba spomenúť aj pasívne fajčenie. Akýkoľvek vplyv, a je jedno, či už je to ťažký kov, alebo horenie splodín, zastaví priamy vývoj. O desať rokov môže vzniknúť skupina mladých ľudí, ktorí budú mať nedovyvíjané pľúca. Keďže vieme, že pľúca starnú, môžeme u nich očakávať, že bude ich menšia výkonnosť a väčšie riziko kardiovaskulárnych ochorení,“ vysvetlila.
Karcinóm pľúc patrí medzi päť najčastejších nádorových ochorení na Slovensku. Kým u mužov je najčastejšou príčinou úmrtí na rakovinu, u žien je druhou najčastejšou. Lekári podľa Ligy proti rakovine diagnostikujú ročne na Slovensku približne 2500 nových prípadov. Súvisí to aj s fajčením tabakových výrobkov.
Údaje Úradu verejného zdravotníctva hovoria, že u nás fajčí zhruba 20 percent populácie nad 15 rokov. I keď ide v porovnaní s minulosťou o pokles, naďalej ide o alarmujúce číslo. Liga proti rakovine upozornila, že za 15 až 35 percentami prípadov rakoviny pľúc u nefajčiarov je pasívne fajčenie.
