Po podpísaní novely prezidentom sa v trestnom zákone objavilo viacero zmien. Novela okrem iného zavádza späť pravidlo „trikrát a dosť“ pri drobných krádežiach a rozširuje skutkovú podstatu viacerých trestných činov. Do zákona pribudla napríklad trestná zodpovednosť za popieranie alebo spochybňovanie povojnových dokumentov k usporiadaniu pomerov po druhej svetovej vojne na Slovensku – tie sú verejnosti známe ako Benešove dekréty.
Medzi ďalšie zmeny patrí rozšírenie definície marenia volebnej kampane, či úprava inštitútu spolupracujúcich obvinených (takzvaných kajúcnikov). Kritici novely upozornili, že niektoré jej časti zasahovať do slobody prejavu a sťažovať prácu orgánov činných v trestnom konaní, a preto novela vyvolala aj protesty a výzvy na preskúmanie ústavným súdom. Prezident zákon nepodpísal s vetom, ale ponechal ho v navrhnutom znení.
Taraba sa vyjadril, že s podpisom prezidenta súhlasí. Podľa jeho slov je úrad na ochranu oznamovateľov nepotrebný a chránené osoby získavajú tento status politicky účelne, alebo zbytočne. „Mne to zaváňa tým, že na čo máme potom prokuratúru, veď tu máme právny štát,” uzavrel podpredseda vlády s tým, že novela trestného zákona upratuje krajinu a bol by prekvapený, ak by ju Pellegrini nepodpísal.
Dotkli sa aj možnosti znižovania DPH, teda témy sociálnych podnikov a ich zákaziek. Podľa Tarabu sú viaceré firmy pri tendroch znevýhodnené, pretože niektoré majú sadzbu 23 percent, no niektoré 5. Rozdielna výška DPH pri verejných súťažiach podľa ministra životného prostredia deformuje súťaž a umožňuje daňové úniky. Kým bežné firmy odvádzajú 23-percentnú DPH, sociálne podniky majú zvýhodnenú päťpercentnú sadzbu.
V praxi tak môže víťaz tendra zadať prácu sociálnemu podniku a štátu následne fakturovať nižšiu DPH, hoci reálne náklady vznikli pri vyššej sadzbe. Minister preto tvrdí, že systém sa zneužíva ako „práčka peňazí“ a je nekorektný voči firmám, ktoré platia plné dane a odvody. Jeho novela proti daňovým únikom neprešla, no podľa slov ministra ide o práčku peňazí, pretože cez sociálne podniky miznú peniaze daňových poplatníkov.
„Akákoľvek firma vyhrá zákazku, a dá ju vypracovať sociálnemu podniku. Tá firma jemu fakturuje 23 percentnú DPH, ale on štátu už fakturuje len päť percentnú,” vysvetlil na príklade šéf rezortu. Druhým problémom je podľa Tarabu aj to, že sociálny podnik môže zamestnať osoby s hendikepom, pričom dostane na zamestnanca príspevok od štátu aj tisíc eur. „Takže tam opäť majú výhodu oproti tomu človeku alebo podnikateľovi, ktorý dlhé roky poctivo hľadá zákazky, aby mohol pracovať,” vymenoval podpredseda argumenty.
Podľa jeho slov ak táto novela neprejde, čo sa zatiaľ aj stalo, pretože ju nepodporila opozícia, postaví sa k vláde inak – považuje aktuálne fungovanie tendrov za nekorektné voči ľuďom, ktorí štátu platia 140 miliónov eur na odvodoch. „Otvoril som to na vláde, nikto mi nevysvetlil prečo za to koalícia nezahlasovala,” uviedol s tým, že vláda hovorí o konsolidácií verejných financií, no nechá miznúť stovky miliónov na “dépeháčkach”. O svojom ďalšom politickom smerovaní však hovoriť nechcel, potvrdil iba, že s predsedom SNS Andrejom Dankom sú v zhode.
