Prvá Ficova reakcia prišla v sobotu za obedom, keď americkú akciu vo Venezuele označil za ďalší rozklad svetového poriadku a odmietol „rozvrat medzinárodného práva“. Každý, kto je „veľký a silný“ si podľa neho pri presadzovaní vlastných záujmov robí čo chce. O deň neskôr už hovoril, že z pozície malého Slovenska nezmôžeme nič a len sa pozeráme, ako americké jednotky „unesú prezidenta suverénnej krajiny“ a oznámia, že Venezuelu budú riadiť.
Premiér tvrdí, že by vyzeral smiešne a nedôveryhodne, keby po stiahnutí vojakov z Iraku, vetovaní povinných kvót, odmietnutí vojnovej pôžičky pre Ukrajinu či opakovaných vyhláseniach, že použitie ruskej vojenskej sily u susedov je porušením medzinárodného práva, v prípade Venezuely účelovo mlčal.
Čítajte viac 150 lietadiel iba ako krytie: Po Madura si prišla najelitnejšia jednotka americkej armády Delta Force
Pred návštevou Trumpa
Fico pripustil zhoršenie slovensko-amerických vzťahov necelý mesiac po tom, ako zverejnil pozvánku na stretnutie s Trumpom. Hoci útok na Venezuelu a únos prezidenta Nicolása Madura odsúdil, jedným dychom pochválil šéfa Bieleho domu, že sa neoháňal vetami o šírení demokracie, ale priamo hovoril o kontrole nad venezuelskou ropou a vstupe amerických firiem do jej ropného priemyslu.
Podotkol, že v prípade Slovenska je na stole biznis s USA. Konkrétne je pripravená na podpis megadohoda o spolupráci v jadrovej oblasti. Ficov kabinet chce totiž v Jaslovských Bohuniciach stavať novú atómku. Hlavným partnerom pri výstavbe by mohla byť americká spoločnosť Westinghouse, pričom jediným vlastníkom nového 1 250 megawattového jadrového zdroja za zhruba 15 miliárd eur bude Slovenská republika.
Fico tvrdí, že hoci ho po útoku upozorňovali, že Slovensko má byť v kritike únosu venezuelského diktátora opatrné, servítku si pred ústa klásť nebude. „Napriek tomu, že nemôžeme urobiť nič, ani len symbolicky, a trápne veci robiť nebudem, musím jednoznačne toto ďalšie americké ropné dobrodružstvo odsúdiť a odmietnuť. Aj za cenu, že tento môj jasný a konzistentný postoj môže na určitý čas politicky zhoršiť vzájomné slovensko-americké vzťahy. Tu pre mňa neexistuje žiadna výhybka,“ pokračoval.
Udalosti ako pred vojnou
Ficova kritika však zašla ešte ďalej, keď prirovnal začiatok nového roka k udalostiam pred posledným globálnym konfliktom. „Aj pred druhou svetovou vojnou sme boli svedkami lokálnych konfliktov, tie viedli k svetovému výbuchu. Na začiatku roku 2026 sme v podobnej situácii. O to viac treba hovoriť o mieri,“ povedal.
Keďže Slovensko nedokáže spraviť nič pre nápravu porušenia medzinárodného práva, zakročiť by podľa Fica mala Európska únia (EÚ), ktorú nazval neschopnou a pokryteckou. Trump podľa neho neuznáva EÚ ako celok, ale preferuje bilaterálne vzťahy s jednotlivými štátmi.
Fico v tejto súvislosti kritizoval aj šéfku európskej diplomacie Kaju Kallasovú. „Pri všetkej úcte k mojej bývalej kolegyni v Európskej rade, musím otvorene povedať, že v týchto časoch by EÚ potrebovala iného ostrieľaného harcovníka s dostatočným rešpektom,“ povedal.
Pozvanie do USA
V súvislosti s avizovanou výstavbou nového jadrového bloku sa o Ficovej návšteve amerického prezidenta špekulovalo niekoľko mesiacov. Informáciu ešte v júli priniesol maďarský investigatívny novinár Szabolcs Panyi s tým, že šéf Smeru podpíše dohodu o výstavbe elektrárne americkou firmou Westinghouse za 15 miliárd dolárov.
Pozvanie čierne na bielom prišlo napokon v prvej polovici decembra. „Suverénna zahraničná politika orientovaná na všetky štyri svetové strany prináša svoje výsledky. Máme rešpekt, dostávame ponuky na investície, nevyhýbajú sa nám svetoví lídri,“ skonštatoval Fico a zverejnil obsah listu od Trumpa.
Ten sa mu poďakoval za pokračujúcu podporu a Fica vyzdvihol, že pod jeho vedením sa Slovensko stalo globálnym lídrom v jadrovej energii. Podpis medzivládnej dohody nám podľa Trumpa otvorí dvere vybrať si americké technológie na výstavbu reaktora.
„Naše dve krajiny si nikdy neboli bližšie. Som presvedčený, že pokračujúcou spoluprácou dosiahneme ešte väčšie veci – vrátane sformalizovania našej jadrovej spolupráce,“ napísal premiérovi v pozvánke.
Fico má ísť za oceán na začiatku letných prázdnin a na prijatie v Bielom dome to zatiaľ nevyzerá. „Časovým rámcom mojej návštevy budú oslavy 250. výročia nezávislosti USA a konanie Majstrovstiev sveta vo futbale,“ avizoval premiér.
Radšej pochvaly ako kritika
Ficova kritika útoku na Venezuelu by jeho cestu za oceán ani jadrovú dohodu ohroziť nemala. Biznis je totiž v Trumpovej administratíve na prvom mieste, čo napokon priznal aj na tlačovke vo svojej floridskej rezidencii Mar-a-Lago, keď ozrejmoval vojenský zákrok.
Veľvyslanectvo, no aj ďalšie americké orgány podľa politológa z Prešovskej univerzity Michala Cirnera síce pozorne sledujú politiky iných krajín, ale Slovensko nie je také významné, aby si Trump Ficove vyjadrenia všimol alebo mu boli predostreté.
Na druhej strane, samotný Trump je mimoriadne citlivý na kritiku a od tých, ktorí sa postavia po jeho boku očakáva pochvaly. „Je to až nechutné pozerať sa na to, ako ho každý musí chváliť na to, aby niečo dosiahol,“ myslí si politológ Radoslav Štefančík z Ekonomickej univerzity v Bratislave. Príkladom je podľa neho návšteva ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v Bielom dome, keď sa pokúsil byť suverénny a Trump sa mu za to odplatil ponížením priamo pred kamerami.
„Takže, každá kritika môže mať na stretnutie s Trumpom negatívne dôsledky. Ak sa ale stretnutie uskutoční, viem si predstaviť, že Robert Fico otočí a bude sa Trumpovi líškať tak, ako to svojho času urobil v Kremli pred Putinom,“ myslí si Štefančík.
Foto: SITA/AP, Gavriil Grigorov
Biden horší ako Trump
Nie je to prvýkrát, čo Fico kritizuje Biely dom. Oveľa viac sa tak dialo v minulom volebnom období počas Joea Bidena, ktorý stál na strane Ukrajiny a demokratických hodnôt. „Pamätáme si dokonca, ako Smer v opozícii kritizoval obrannú zmluvu s USA (teda s Bidenovou administratívou) a tých, ktorí za ňu hlasovali, označoval za vlastizradcov. Trump je populista, s ním si iní populisti s autoritárskymi tendenciami, typu Roberta Fica, rozumejú oveľa viac,“ podotkol Štefančík.
Hoci Ficova vláda hovorí, že presadzuje politiku na štyri svetové strany, Cirner by ju tak neoznačil a skôr by ju nazýval „rétorika pre všetky možné voličské skupiny“, ktoré by mohli pritiahnuť k Smeru. „Podľa toho sa táto „politika“ orientuje, čo chcú počuť potenciálni voliči Smeru, to im premiér Fico servíruje,“ myslí si Cirner.
Do Trumpovej blízkosti sa Fico dostane po niečo vyše roku. Naposledy stáli niekoľko metrov od seba vo februári na konzervatívcom zraze CPAC vo Washingtone, keď ho americký prezident pozdravil slovami „ďakujem ti, Robert“.
Štefančík pripomína, že Fico nebol jediný zo Slovenska, kto zamieril na zraz konzervatívcov. „Na stretnutie s republikánmi sa dokonca vybral aj šéf Republiky, takže je úplne jasné, že krajná pravica si našla svojho guru, hoci ten im útokom na suverenity Venezuely urobil poriadny škrt cez rozpočet. Chcel by som teraz vidieť členom Smeru do ich hláv, aký chaos tam musia mať,“ komentoval bratislavský politológ.
Rovnaký meter?
Hoci sa slovenský premiér na rozdiel od zvyšku európskej špičky stretáva zoči-voči Putinovi, čím legitimizuje jeho vojenskú inváziu na Ukrajinu, útok USA na Venezuelu podľa Štefančíka Ficovi politicky nevyhovuje.
„On stretnutím s Putinom a pozitívnymi vyjadreniami na adresu Donalda Trumpa akoby medzi riadkami hovoril, že veľké krajiny majú právo podrobiť si malé, hoci je predsedom vlády malej krajiny, ktorá je odkázaná na spoluprácu s demokratickými a bezpečnými krajinami,“ myslí si bratislavský politológ.
A hoci má premiér podľa neho mentálne bližšie k Rusku ako k USA, Ficova kritika porušovania medzinárodného práva Ruska na Ukrajine a USA vo Venezuele je porovnateľná. „Lenže jeho slová vyznievajú v porovnaní s konkrétnymi krokmi mimoriadne schizofrenicky. Ak niekoho obviníte z porušovania medzinárodného práva, tak sa mu vzápätí predsa nejdete podlizovať do jeho sídla,“ dodal Štefančík.
Cirner sa domnieva, že pri postoji voči USA a jej krokom vo Venezuele sa premiér bude politicky krútiť, ako mu to bude vyhovovať. „To nemá nič spoločné s nejakou konzistentnou zahraničnou politikou alebo zahraničnopolitickými doktrínami, ku ktorým sa Slovensko hlási. Niekedy to nie je vyjadrenie postoja, ale iba komentovanie diania,“ skonštatoval.
