Útok USA na Venezuelu vyvolal na slovenskej politickej scéne rozdielne reakcie. Kým koalícia hovorí o erózii medzinárodného práva, opozícia akciu odsudzuje, no upozorňuje aj na autoritársku povahu režimu prezidenta Nicolása Madura. Politológovia pre Pravdu okomentovali postoje politických strán k situácii v Južnej Amerike.
Podľa politológa Michala Cirnera z Prešovskej univerzity sú reakcie slovenských politických strán na útoky v Caracase určené predovšetkým pre domáci elektorát a nereflektujú reálnu stranícku zahraničnú politiku. Politici sa podľa neho pohybujú v chaotickom prostredí, kde tradičné pravidlá medzinárodného poriadku po druhej svetovej vojne či studenej vojne prestali platiť. „My sme častokrát iba pozorovateľmi diania, i keď sme súčasťou EÚ a NATO,” uviedol.
Pravidlá sa rozpadávajú
Minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer) zdôraznil, že slovenská diplomacia situáciu vo Venezuele pozorne sleduje a je v kontakte s partnermi v rámci EÚ. „V každom prípade musím skonštatovať, že rešpekt k dodržiavaniu medzinárodného práva a Charty Organizácie Spojených národov sa vytratil,” napísal v stanovisku.
Ešte ostrejšie sa vyjadril premiér Robert Fico (Smer). Ten vyhlásil, že „medzinárodné právo neplatí a vojenská sila sa používa bez mandátu Bezpečnostnej rady OSN.“ Neskôr dodal, že veľmoci podľa neho „úplne vymazali existenciu medzinárodného práva“.
Čítajte viac Maduro pred súdom vyhlásil, že je nevinný. Trump hrozí Venezuele ďalšími údermi, ak „to nepôjde podľa predstáv“ (online)
Cirner potvrdzuje, že ide o mimoriadne komplikovanú situáciu, kedy globálne pravidlá prestávajú platiť tak, ako by mali. „Ťažko sa v tom orientujú aj odborníci, politici sú preto opatrní vo vyjadreniach. Ak prezident Trump hovorí o získaní Grónska, ktoré patrí Dánsku, a to je zakladajúcim členom NATO a dlhoročným členom EÚ, teda rovnakých štruktúr ako Slovensko, v rámci nich sme blízkymi spojencami s USA, tak platí dnes niečo?” dodáva politológ. Tiež si myslí, že ak sa viac nedá spoľahnúť na partnerstvá a dohody. To vytvára pre Slovensko svet, ktorý je menej bezpečný, než keď platila deklarovaná jednota EÚ a NATO.
Účel svätí prostriedky
Fico svoj postoj neskôr doplnil o vyjadrenie, v ktorom americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi priznal isté kredity za úprimnosť. Ocenil, že svoje rozhodnutie neodôvodňoval ochranou demokracie či ľudských práv. „Hovoril otvorene o kontrole nad Venezuelskou ropou a vstupe amerických spoločností do venezuelského ropného priemyslu. A potom už platí to staré známe, kto chce psa biť, palicu si nájde, a že účel svätí prostriedky,” komentoval premiér.
Premiér kritizoval aj stanovisko časti opozície, predovšetkým Progresívneho Slovenska (PS). To v reakcii na vojenský zásah USA uviedlo, že štáty slobodného sveta musia trvať na dodržiavaní medzinárodného práva, no zároveň konštatovalo, že venezuelský prezident Nicolás Maduro „nebude nikomu chýbať“.
Čítajte viac Trump: Venezuelu už vedie doterajšia viceprezidentka a chce spolupracovať s USA. Tá tvrdí, že Maduro je jedinou hlavou štátu (online)
Ku kritike PS sa tiež pridal predseda SNS Andrej Danko. „Pán Šimečka a podobní „lepšoľudia“ – tak sa len teoreticky pýtame: nebudete mať teda problém, ak Rusko jedného dňa odvedie Zelenského aj s manželkou?” reagoval. Treba pripomenúť, že Slovensko sa k legitimite prezidenta Madura, na rozdiel od Zelenského, nehlási od jeho znovuzvolenie v roku 2018. Ako hlavu štátu ho neuznala vtedajšia vláda so zastúpením strán Smer a SNS.
Bývalý minister zahraničných vecí Ivan Korčok (PS) v reakcii na kritiku opozície súhlasil s Ficom, že sa rozpadá povojnový svetový poriadok, zároveň však premiérovi vyčítal „suverénnu“ politiku, ktorá podľa neho ignoruje reálnu váhu malého štátu a oslabuje postavenie Slovenska v EÚ, ktorá podľa Korčoka zostáva jeho najdôležitejšou poistkou.
Politická schizofrénia
Najtvrdšie sa vyjadrila SaS, ktorá vidí v zásahu USA ďalší dôkaz rozkladu medzinárodného poriadku. „Pre malé Slovensko nie je nič horšie, ako keď sa z pravidiel stáva právo silnejšieho,“ odkázala strana a ostro kritizovala koalíciu za nekonzistentnú zahraničnú politiku, ktorá podľa nej Slovensko čoraz viac izoluje.
KDH zvolilo zdržanlivejší tón. Uviedlo, že hoci považuje dodržiavanie medzinárodného práva za zásadné, režim Nicolása Madura dlhodobo označuje za zločinecký a zodpovedný za vážne bezpečnostné hrozby. Zároveň zdôraznilo, že jeho prípadné zadržanie malo prebehnúť v súlade s medzinárodným právom. KDH sa zároveň dištancovalo od porovnávania zásahu USA s ruskou agresiou na Ukrajine, keďže podľa hnutia ide o odlišné typy konfliktov.
Čítajte viac Z vodiča autobusu diktátor. Nicolás Maduro vyhnal z Venezuely milióny ľudí
Na otázku, či rétorika slovenských politických strán k Venezuele odráža ich skutočnú zahraničnú politiku, alebo je skôr adresovaná domácemu voličovi odpovedal Radoslav Štefančík z Ekonomickej univerzity v Bratislave.
Podľa neho veľmi jasne svoju pozíciu vyjadrila SaS a mimoriadne opatrne sa k situácii stavalo Progresívne Slovensko. Povedal tiež, že Smer si bude musieť premyslieť, ako nevyznieť schizofrenicky. „Ak na jednej strane chválite Trumpa a potom ho považujete za najväčšie sklamanie, môžeme sa oprávnene opýtať, či v Smere sú skutočne tak hlúpi, že nerozoznajú nebezpečenstvo americkej zahraničnej politiky pod vedením súčasného prezidenta,“ uviedol.
Strach z otvoreného konfliktu
SNS označila útok za „štátny banditizmus“ a spochybnila, že by takýmto postupom mohol americký prezident Donald Trump aspirovať na Nobelovu cenu mieru. Podľa SNS nejde o zásadný odklon od politiky jeho predchodcu exprezidenta Joea Bidena. Strana zároveň vyzvala na tvrdé kroky voči Spojeným štátom, vrátane zastavenia dovozu amerického skvapalneného plynu do Európy, zmrazenia majetku amerických bánk a predstaviteľov v EÚ či obmedzenia pôsobenia amerických diplomatov v európskych krajinách.
K situácii sa vyjadrila aj strana Hlas. Jej predseda Matúš Šutaj Eštok uviedol, že vojenský zásah Spojených štátov amerických „určite neprispieva k budovaniu toľko deklarovaného mieru“. Zároveň vyjadril obavy, aby sa situácia po zadržaní venezuelského prezidenta zo strany USA nezvrtla do otvoreného vojenského konfliktu. „Opäť by na to doplatili obyčajní ľudia,“ dodal. Šutaj Eštok pritom ešte po zvolení Donalda Trumpa verejne uvádzal, že od nového amerického prezidenta očakáva najmä príchod mieru do Európy, ktorý označoval za kľúčový národno-štátny aj ekonomický záujem Slovenska.
Opozičné hnutie Slovensko si nebralo servítku pred ústa. Poslanec Roman Mikulec (Slovensko) pripomenul, že Robert Fico či europoslanec Ľuboš Blaha (Smer) v minulosti venezuelského prezidenta otvorene obdivovali, no po zásahu USA mlčia. „Ani jeden vojenský konflikt nie je dobrý. Ani jeden,“ odkázal Mikulec s tým, že premiér sa podľa neho len účelovo prispôsobuje aktuálnej situácii. Hnutie zároveň označilo postoj vlády za „farizejský“ a Ficovi vyčítalo, že ešte nedávno oslavoval víťazstvo Donalda Trumpa, ktorého dnes kritizuje.
Čítajte viac Kto bude nasledovať po Madurovi? Američania vycerili zuby
Na otázku, do akej miery sú slovenskí politici pri hodnotení vojenských zásahov veľmocí konzistentní, Štefančík poukázal práve na príklad Blahu. „Podľa neho sú na Ukrajine skorumpovaní banderovci a v Kremli najlepší politici, preto nedokáže jednoznačne kritizovať kremeľský režim, ktorý masakruje ukrajinské civilné obyvateľstvo,” uviedol. Zároveň však Blaha chváli venezuelský režim, hoci ten priviedol krajinu na mizinu a mnohým ľuďom sa po americkom vojenskom útoku poriadne uľavilo. „Keď Donald Trump následne rozhodol o niekoľkohodinovej špeciálnej vojenskej operácii, ktorá na rozdiel od ruskej trojdňovej netrvala štyri roky a viac, Blaha amerického prezidenta kritizoval,“ vysvetlil politológ. Práve na tomto príklade Štefančík vidí „bordel v hlave“ europoslanca.
