Fico a Uhrík v koalícii? Lákavá nevesta pre Smer. Volič bude mať problém vybrať si, hovorí politológ

Otázku vzťahov Smeru a odídencov od Mariana Kotlebu z ĽSNS otvoril poslanec Tibor Gašpar, ktorý sa vyjadril, že si vie predstaviť povolebnú spoluprácu aj s Republikou, no nebráni sa ani KDH. „Stále platí, že sme sociálnou demokraciou a musia to byť strany, s ktorými sa nám aspoň sčasti prekrýva hodnotový svet a to, čo požadujeme, aby sme zabezpečili, keď budeme vládnuť,“ povedal pre TASR Gašpar.

V Republike podľa neho prebiehajú vnútorné zmeny. „A iné je kritizovať, iné by bolo vládnuť,“ myslí si. „Stále je to subjekt, ktorý je na našej politickej scéne legitímne v súlade so zákonmi tejto krajiny. A jeho poslanci sú dnes v europarlamente. Takže áno, je to subjekt, s ktorým treba hovoriť,“ povedal Gašpar o Republike.

Naklonení sú tomu aj ďalší

Gašpar nie je jediný zo Smeru, kto si vie budúcnosť s Republikou predstaviť. Podobne to vníma aj poslanec Vladimír Baláž, i keď, ako uviedol, nezachytil, že by táto idea prešla cez politické orgány strany. „Ja si viem v zásade predstaviť spoluprácu s KDH. Viem si predstaviť spoluprácu aj s Republikou, ak to bude treba, s Hlasom, so SNS, tak ako všetky. Nejak sa tá vláda musí vytvoriť, ak to bude potrebné. V tomto som pragmatický“ uviedol Baláž pre Pravdu.

Prieniky medzi KDH a Smerom sú podľa Baláža jasné na prvý pohľad a veľmi dlhodobo. „Je tam len animozita voči Robertovi Ficovi, že KDH nechce spolupracovať so Smerom. Je to pre KDH podľa mňa zlé rozhodnutie,“ myslí si. „S Republikou je tam ten národný rozmer,“ pokračoval.

„Neviem, akí by boli politicky, ale istotne sú, aspoň čo sa týka komunikácie, oveľa agresívnejší ako je Smer,“ domnieva sa Baláž. „Treba to brať v kontexte toho, že sa každý usiluje o to, aby sa dostal nad päť percent a do hry pri zostavovaní vlády, tak oslovuje nejakých voličov, to je vždy tak – robí to PS, SaS, ktokoľvek si spomeniete. Matovič, KDH, Smer, Hlas, tak sa hrá tá hra – politika,“ pokračoval.

Baláž hovorí, že to, aký by bol reálny výkon moci v prípade Republiky by sa ešte len ukázal, pretože Uhríkovo hnutie ešte nevládlo. „S tým nemá nikto nejakú skúsenosť,“ podotkol.

Zásadná zmena u Beňovej

Názorová otočka nastala v prípade europoslankyne Moniky Beňovej (Smer), ktorá ešte pred štyrmi rokmi hrozila odchodom zo Smeru, ak by sa schyľovalo k partnerstvu s uhríkovcami. Dlhoročná členka strany tvrdila, že je proti akýmkoľvek čo len náznakom o spolupráci či o nevylúčení spolupráce s Republikou.

„Je to pre mňa osobne NO GO. Verím že aj pre Smer a jeho členov. Ak nie, ja zo strany odídem. Náznaky akejkoľvek „spolupráce“ sú pre mňa osobne neakceptovateľné. V žiadnej podobe,“ tvrdila vtedy.

Dnes je všetko inak. Europoslankyňa svoj názorový posun vysvetľuje spoluprácou v Bruseli. „Po roku a pol v EP je viac ako jasné, že z pohľadu obrany záujmov Slovenska sú poslanci Republiky oveľa väčšou podporou nám zo Smeru, napriek tomu, že rovnako ako poslanci z PS či KDH nie sú súčasťou tejto vlády. Podobné postoje majú aj v kultúrno-etických témach a spolu s poslankyňou za KDH spoločne podporujeme názor, že v tejto oblasti majú členské štáty právo rozhodovať sa samostatne,“ argumentovala Beňová.

Hovorí, že nejde o lásku, ale o realitu dneška, v ktorom viac vystupuje do popredia ochrana národných záujmov a snaha o spoluprácu naprieč svetom, respektíve na „všetky štyri svetové strany“.

Foto: TASR, Jaroslav Novák

Francúzsko SR Prezidentka EP Návšteva Europoslankyňa Monika Beňová.

Agresívnejší než by si prial

Zmenu u Republiky, ktorej europoslanca Milana Mazureka odsúdili za rasistické reči o Rómoch, badá aj Baláž. „Myslím, že sa zmenili všetci. Aj my sme sa zmenili, aj PS. Jedine Igor Matovič sa nezmenil, ale to bol iba vtip. Meníme sa všetci a ja rozumiem tomu, že pani Beňová v Európskom parlamente spolupracuje s ľuďmi ako je pán Uhrík. Dáva statusy, čo ja sledujem celkom zrozumiteľné, niekedy nie môjho vkusu, ale v zásade im rozumiem. Musíte spolupracovať, nemôžeme sa voči každému vymedziť,“ poznamenal Baláž.

Mazurek je podľa neho viac „agresívnejší“ než by si Baláž predstavoval, no rozumie tomu, že tým oslovuje svojich voličov. „Aký bude výkon jeho politickej práce v prípade, že by sa dostal do vlády, to sú dve rozličné veci,“ uviedol ďalej.

O všetkom je však podľa neho predčasné hovoriť. „Nikdy nebudú takí dominantní, že by ich názory mohli prevládnuť z hľadiska toho, akú bude mať politiku štát. So svojimi percentami vždy môžu len dopĺňať niečo. Samozrejme, budú si chcieť pretaviť do skutočnosti niektoré svoje priority. O tých sa bude potom rokovať, ak náhodou by bola tá možnosť,“ dodal Baláž.

Foto: Ľuboš Pilc

vladimír baláž Na snímke predseda Výboru NR SR pre zdravotníctvo Vladimír Baláž (Smer).

Zväzku je naklonený aj Uhrík

Zdá sa, že sympatie medzi premiérom a Uhríkom odkedy si podali ruky nad podpisy k referendu o predčasných voľbách, neochladli. Ficovi v tom čase nerobilo problém ani to, že kým on si chodil pripomínať obete holokaustu, šéf Republiky nedokázal v minulosti jasne odsúdiť deportácie Židov.

Naklonený spolupráci so Smerom je aj Uhrík. „Vieme si predstaviť, že dokážeme presadiť spoločné témy, čo je s progresívcami, alebo matovičovcami nemožné. Tí nerešpektujú iný názor a demokracia je pre nich len pekné slovo v predvolebnej kampani,“ uviedol Uhrík pre Pravdu.

So Smerom majú podľa predsedu Republiky odlišné dve veci a to, že ich „nenávidia tí istí novinári a progresívci“. Odlišností vidí Uhrík oveľa viac. „Republika nemá klasické politické kauzy spojené s korupciou a oligarchami. To je to, čo dnes môže ponúknuť máloktorá strana. V tom sme zásadne iní. Sme iná generácia, Smer je tu desaťročia a Slovensko už potrebuje v politike novú krv aj nový prístup,“ myslí si.

Koketovaie s extrémistami vylúčil

Gašpar pri možnostiach budúcej spolupráce zalovil aj v opozičných vodách. Myslí si, že hodnotový svet KDH je viac príbuzný Smeru než liberálnemu svetu, a preto sa nebráni ani spolupráci s Milanom Majerským. Ako vyplýva z odpovede Uhríka, kresťanskí demokrati by boli prijateľným spoluhráčom aj pre Republiku a mrzí ho, že uprednostňujú PS.

„KDH musí vedieť, že s progresívcami nepresadia zo svojho programu nič. Oveľa väčšiu logiku by malo pracovať na spolupráci kresťanských a vlasteneckých strán. Z našej strany je ponuka otvorená, v europarlamente sa takáto spolupráca už občas deje. Snáď čoskoro aj KDH pochopí, že budúcnosť Slovenska nie je pri progresívcoch,“ dodal Uhrík.

Na to by však bolo treba „áno“ dvoch a v tomto prípade až troch strán. Majerský v minulosti viackrát zdôraznil, že KDH nebude „koketovať s Republikou a extrémom a vylúčil aj Smer.

Čítajte viac Ficovo karhanie preverí vzťahy s USA. Politológ: Trump je na kritiku citlivý, bez pochvaly nič nedosiahnete

Od nie k áno

Zmenu rétoriky vládnej strany voči Republike datuje politológ z Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslav Štefančík do obdobia, keď sa podpredsedom Smeru stal Ľuboš Blaha. „Jeho rétorika sa ako vajce k vajcu podobá rétorike Milana Mazureka. Ak dvaja hovoria to isté, chcú to isté, prirodzene sa k sebe priťahujú,“ uviedol pre Pravdu.

Ak by Hlas vypadol z parlamentu po najbližších voľbách a Smer by skladal vládu, koalícii s Republikou by sa zrejme nevyhol. „V prípade, že Hlas bude súčasťou parlamentu aj po ďalších voľbách, ako prvých určite osloví KDH. Ale viac ako rok pred voľbami by som určite ešte neporcoval diviaka, ktorý ešte behá po lese,“ pokračoval Štefančík.

Politológ Tomáš Koziak z Vysokej školy Danubius predpokladá, že o spolupráci s Republikou sa v štruktúrach Smeru hovorí a vychádza to z pragmatických dôvodov. Smer totiž svojou politikou razantne znížil svoj koaličný potenciál a strany, ktoré dosahujú v prieskumoch nad päť percent – okrem Republiky, Hlasu a SNS, sa voči nemu vymedzujú. Ak Smer chce zostavovať povolebnú koalíciu, musí podľa neho uvažovať realisticky a spájať sa s tými, ktorí mu prinesú percentá. „Republika bude pre Smer určite vítaný koaličný partner,“ myslí si Koziak.

Postoj Smeru od „s Republikou nie“ k „s Republikou áno“ sa podľa Koziaka začal meniť vtedy, keď Ficova strana zistila, že ich koaličný potenciál výrazne klesá. Ich cesty sa začali spájať, keď sa Smer začal meniť na národno-konzervatívny subjekt a šéf Smeru zistil, že ľavicových voličov nedokáže k sebe pritiahnuť a na modernú sociálnu demokraciu nemá. Vysoké percentá Republiky sú pre Fica podľa Koziaka bonusom. „Je to veľmi lákavá nevesta pre Smer,“ poukázal.

Neutralita aj spochybňovanie EÚ

Druhou rovinou sú hodnotové dôvody. Smer sa podľa Koziaka obsahom aj formou svojich politických vystúpení veľmi priblížil k Republike a myslí si, že medzi nimi nebude žiadny vážny ideologický rozpor. „Viem si predstaviť, že tieto dve strany by spolu, nie len účelovo, ale aj prirodzene spolupracovali,“ poznamenal.

Ich názory vníma ako takmer identické pri zahraničnopolitických otázkach, právnom štáte aj menšinách. „Volič týchto strán bude mať problém si až vybrať, či bude voliť Smer alebo Republiku, tak sú si tieto strany ideovo a hodnotovo blízke,“ priblížil. Plôch, kde ich politiky neladia, veľa nenachádza.

Smer a Republika bojujú podľa Štefančíka o toho istého voliča, čo z nich momentálne robí súperov. Oba subjekty sú podľa neho krajne pravicové populistické strany s nacionalistickou rétorikou, ktoré kritizujú EÚ, západný spôsob života, migrantov, mimovládky, slobodné médiá, vyjadrujú sympatie k Rusku a LGBTI komunitu prezentujú ako nepriateľov. „Nevonia im liberálna demokracia, vyššia miera transparentnosti a kontroly zo strany európskych orgánov,“ myslí si Štefančík.

Koziak pripomína, že hoci Smer zatiaľ proklamuje prozápadnú orientáciu v EÚ a NATO, Fico už vypustil niekoľko balónikov, ktoré sa týkali vojenskej neutrality, kde sa zhoduje s Republikou. Ako veľmi podobný vníma u nich aj národný konzervativizmus, ktorý ako podotkol, nemá so sociálnou demokraciou nič spoločné. „Volič bude vyberať len podľa sympatií k jednotlivým predstaviteľom,“ podotkol.

Foto: Facebook (Robert Fico)

Robert Fico / Milan Uhrík /

Odlišné? Hľadá sa len ťažko

Rozdiely medzi Smerom a Republikou sa podľa oboch politológov hľadajú len ťažko. „Ešte pred pár rokmi by som povedal, že je to napríklad postoj k SNP a holokaustu, ale už aj ten si chlapci z Republiky prispôsobili tak, aby boli možným spojencom pre Ficovu vládu,“ podotkol Štefančík.

Rozdiely je podľa Koziaka možno badať v ich voličoch a nostalgii k minulému režimu. „Je to spôsobené tým, že Smer je zameraný na generačne starších voličov a Republika skôr na generačne mladších,“ poukázal.

„Spomienkový optimizmus a adorácia minulého režimu je v prípade Smeru výraznejšia ako pri Republike, ktorá je orientovaná na mladšieho voliča a sú to aj mladí politici. Nebolo by autentické, ak by adorovali minulý režim, pretože si ho nepamätajú. Smer má na špici politikov, ktorí ten režim zažili a svoju kariéru začali vtedy budovať,“ priblížil.

Smer-Republika-KDH

Pri spolupráci Smeru, Republiky a KDH sú však odborníci skeptickí. „To je v snoch pána Gašpara. Je to len vyhodenie udičky,“ myslí Koziak. Domnieva sa, že aj výrokom o spolupráci Smeru a KDH sa potvrdzuje, že Ficova strana je konzervatívnou stranou. „Aký lepší dôkaz na to, že sú konzervatívnou a nie socialistickou stranou môžeme mať,“ podotkol. Hoci sa ich spolupráca javí ako prirodzená, je to len jeden aspekt politiky Smeru. KDH má totiž iné postoje k právnemu štátu, ku korupcii aj v zahraničnej politike.

„Tadiaľto cesta k spolupráci nevedie. Navyše, musela by chcieť spolupracovať aj tá druhá strana ,“ povedal Koziak. KDH už na koketovanie so Smerom doplatilo, keď mu poklesli preferencie po hlasovaní o novele ústavy o dvoch pohlaviach. Ak by sa KDH predsa len rozhodlo spolupracovať so Smerom po voľbách, Koziak si myslí, že by to pre neho nedopadlo dobre. „V prípade KDH by to bola samovražedná misia a znamenalo by to jeho rozpad,“ dodal.

Koziak si myslí, že tam, kde sa KDH so Smerom parciálne zhodujú, to Fico bude využívať aj keď bude opozičnou stranou. „Smer nahlodáva spoluprácou medzi opozičnými stranami cez blízky konzervativizmus ku KDH a ono im občas na to naskočí a hodenú ruku zdvihne a spolupracujú,“ poznamenal.

Vykostí aj Uhríka?

Otázne je, či by sme v prípade Republiky neboli svedkami zaužívanej historickej skúsenosti strán, ktoré podpísali koalíciu so Smerom. „Jediná strana, ktorá zmluvu s diablom prežila, bola SNS po prvej vláde so Smerom, ale aj to len s odretými ušami. Vladimír Mečiar, Radoslav Prochádzka, Andrej Danko či Béla Bugár však po vstupe do koalície s Robertom Ficom svoje strany prakticky zlikvidovali,“ zhodnotil Štefančík.

Tento scenár je síce podľa Koziaka možný, no Smer to podľa neho nebude mať také jednoduché ako pri Hlase či SNS. „Republika má skutočne silné voličské jadro a cieli na inú generáciu voličov a to ju môže chrániť,“ myslí si. Závisieť to bude aj od toho, do akej miery sa bude Fico správať. Či sa vytratí, alebo bude dávať do politiky plnú energiu.

Paralelu možno nájsť pri posledných eurovoľbách v roku 2023, kedy uhríkovci dosahovali dobré čísla v prieskumoch, ale Fico stranu „vykostil“. „Situácia sa môže zopakovať, keďže budú bojovať o toho istého voliča,“ dodal Štefančík.