Nočné rokovania Národnej rady (NR) SR v závere poslednej vlaňajšej schôdze sprevádzali hádky, potýčka a opoziční poslanci dokonca tvrdili, že z niektorých zastupcov koaličných strán je cítiť zápach alkoholu. Hlavní aktéri scénok, ktoré obleteli slovenský internet, sa s najväčšou pravdepodobnosťou nevyhnú disciplinárnemu konaniu. Po incidente sa ozývali hlasy poslancov z oboch taborov, volajúce po sprísnení pravidiel rokovacieho poriadku.
Na pripomienky opozičných politikov, že niektorí koaliční poslanci mohli byť pod vplyvom alkoholu, poslanec Roman Michelko (SNS) reagoval, že na takéto tvrdenia musia existovať dôkazy a že „pokiaľ poslanec dokáže viesť rokovanie normálne, ide len o drobné chybičky krásy“. Dychovú skúšku pritom označil za „nedôstojnú“ a dodal, že by bolo vhodné zaviesť podobné pravidlá, aké fungujú v iných demokratických parlamentoch. Zazneli napriklad návrhy na zavedenie sankcií za porušenie rokovacieho poriadku a to v podobe odobratia výplaty alebo dočasného vylúčenia z rozpravy.
Návrhy padli, problém zostal
Téma alkoholu v parlamente sa pritom neobjavila prvýkrát. Už v apríli minulého roka sa opozícia pokúsila otvoriť otázku priamo cez rokovací poriadok. Poslanci z klubu hnutia Slovensko, Za ľudí a KÚ predložili novelu, ktorá mala umožniť testovanie poslancov a ďalších osôb prítomných na schôdzi na alkohol či iné návykové látky.
Čítajte viac Parlament bude rokovať o zákaze alkoholu v priestoroch Národnej rady SR
Podľa navrhovanej úpravy by mohol na vyšetrenie vyzvať predsedajúci, a to buď z vlastného podnetu, alebo na návrh aspoň jedného poslaneckého klubu. „Ak sa osoba odmietne podrobiť vyšetreniu alebo vyšetrenie preukáže prítomnosť alkoholu alebo inej návykovej látky, je povinná opustiť rokovaciu sálu, inak ju predsedajúci vykáže. Ak vykázaná osoba aj po opakovanej výzve odmietne opustiť rokovaciu sálu, predsedajúci môže dať vykázanú osobu vyviesť,“ navrhovali.
Poslanci NR SR však návrh odmietli. Otázka, kto a ako má v takýchto situáciách konať, tak zostala otvorená a zodpovednosť sa opäť presunula na výklad rokovacieho poriadku a autoritu predsedajúceho. Ako teda rokovací poriadok upravuje nevhodné správanie poslancov u nás a ako v iných európskych krajinách?
Podobnú debatu o návrhu povinného testovania viedli nedávno aj v Bulharsku. Parlamentný výbor tam pripravil pravidlá, podľa ktorých by poslanci absolvovali testy na alkohol a drogy na začiatku zasadnutí. V pléne návrh napokon podporu nezískal a zostal len na úrovni politického signálu, že problém existuje.
V Lotyšsku sa téma alkoholu v parlamente otvorila na pozadí viacerých medializovaných incidentov z leta 2025 spojených so správaním verejných funkcionárov. Pozornosť vzbudilo najmä správanie vtedajšieho poslanca na zasadnutí parlamentu, keď počas emotívneho prejavu zakričal kričať po rusky a doplnil to hrubým gestom, za čo bol zo schôdze vylúčený. V médiách sa v tom čase objavovali dohady o tom, či mohol byť počas vystúpenia pod vplyvom alkoholu. Podobné otázky otvoril aj prípad odstúpenia z funkcie lotyšského ombudsmana, ktorého dôvodom mali byť možé problémy s alkoholom.
V tejto atmosfére sa k téme vyjadrila aj predsedníčka lotyšského parlamentu Daiga Mieriņa, ktorá v televíznom rozhovore pripustila, že niektorí poslanci môžu mať problém s alkoholom. Na otázku, či by podľa nej mali zákonodarcovia absolvovať dychové skúšky, odpovedala vyhýbavo slovami: „Urobte si vlastné závery.“ Výrok okamžite vyvolal verejnú diskusiu a tému sa pokúsili otvoriť aj samotní občania. Od jesene 2023 pritom v Lotyšsku beží petícia, ktorá žiada povinné alkoholové testovanie poslancov a sankcie za účasť na rokovaniach pod vplyvom alkoholu. Zatiaľ však nezískala dostatočnú podporu na to, aby sa ňou parlament musel oficiálne zaoberať.
Čítajte viac Poslanci odmietli návrh k testovaniu na alkohol v parlamente. Stopku dostalo aj zmrazovanie platov
Diskusia o alkohole na pôde zákonodarného orgánu prebehla aj v Poľsku. Predseda tamojšieho parlamentu – Sejmu – v novembri rozhodol o zákaze predaja alkoholu v priestoroch parlamentu a odkázal, že zákonodarcovia musia ísť príkladom, ak chcú presviedčať verejnosť o obmedzovaní pitia. Zákaz začal platiť koncom novembra 2025 a prišiel krátko po sérii medializovaných incidentov. Jedným z nich bol prípad poslanca strany Lewica, ktorý sa objavil na virálnom videu, ako v noci fajčí v bare vládneho hotela a vulgárne uráža poslancov krajne pravicovej Konfederácie. Incident si vyžiadal zásah palamentnej stráže a poslanec sa následne verejne ospravedlnil.
Ďaľší prípad sa odohral priamo v rokovacej sále Sejmu, keď predseda parlamentu požiadal jedného z členov strany Konfederácia, aby opustil sálu, keďže sa nachádzal v stave, ktorý „bránil logickej komunikácii a narúšal priebeh schôdze“. Poslanec sa nasledujúci deň priznal k problémom s alkoholizmom a ospravedlnil sa. Jeho strana mu pozastavila členstvo a udelila pokutu vo výške asi 950 eur. Opakovane sa v Poľsku objavuje aj diskusia o dychových skúškach, zatiaľ však rovnako ako u nás či v Lotyšsku nenašla politickú podporu.
Väčšina európskych parlamentov nemá v rokovacích poriadkoch explicitne upravené pravidlá týkajúce sa zákazu alkoholu či povinného testovania. Riešenie podobných situácií tak zostáva najmä na výklade rokovacích pravidiel a predsedajúcom.
Kto stráži poriadok v parlamente
Na Slovensku zodpovednosť za dianie v rokovacej sále má predsedajúci parlamentu. V rukách má viac nástrojov, ako udržať poriadok počas schôdze. Môže poslanca vyzvať, aby hovoril k veci, prípadne mu odobrať slovo, ak nerešpektuje výzvy alebo prekročí čas. Ak poslanec narúša poriadok, predsedajúci ho najprv upozorní; ak to nepomôže, môže ho vykázať z rokovacej sály až do konca rokovacieho dňa. Rovnako sa postupuje aj pri porušení ďalších pravidiel, napríklad pri používaní mobilných telefónov či transparentov.
Disciplinárne konania voči poslancom má na starosti mandátový a imunitný výbor NR SR. Práve v tomto výbore sa riešia prípady porušenia pravidiel správania, narušenia poriadku na schôdzach či porušenia Etického kódexu poslanca. Konanie sa môže začať na návrh predsedu parlamentu, samotného poslanca alebo aj z vlastnej iniciatívy výboru. Mandátový a imunitný výbor nerozhoduje len o správaní poslancov v rokovacej sále, ale aj o otázkach poslaneckej imunity a samotného mandátu.
Výbor vystupuje ako disciplinárny orgán, vedie konania a navrhuje sankcie – od odporúčania na verejné ospravedlnenie až po finančné pokuty. Ak poslanec výzvu na ospravedlnenie nerešpektuje, prípad sa presúva na rokovanie celého parlamentu. Práve tu sa rozhoduje o tom, či bude správanie poslancov považované len za „chybičky krásy“, alebo za porušenie pravidiel, ktoré si vyžaduje reálny postih. Napríklad za urážlivé výroky môže byť poslancovi uložená pokuta až do výšky tisíc eur, za porušenie Etického kódexu do 500 eur. Najvyššie sankcie sa týkajú narušenia poriadku na schôdzi – pokuta môže dosiahnuť až dvetisíc eur a ak sa poslanec rovnakého konania dopustí opakovane v priebehu jedného roka, suma sa môže zvýšiť až na štyritisíc eur.
Čítajte viac Matovič: Ožratí poslanci hlasujú o osudoch ľudí. Chce povinné kontroly na alkohol a drogy v parlamente
V českej Poslaneckej snemovni má predsedajúci schôdze veľmi podobné právomoci ako na Slovensku – môže poslanca napomenúť a pri opakovanom neprístojnom správaní ho vykázať z rokovacej sály, najviac do konca rokovacieho dňa. Český systém však obsahuje korektív moci predsedajúceho, keď sa poslanec môže proti vykázaniu okamžite odvolať priamo k plénu, ktoré rozhodne bez rozpravy. Disciplinárne konanie u našich susedov môže viesť k pokute až do výšky mesačného platu poslanca, ktorá sa v prípade nezaplatenia automaticky strhne zo mzdy.
Ešte výraznejší kontrast ponúka Nemecko. Predseda Bundestagu môže uložiť finančnú pokutu už pri prvom závažnom porušení poriadku, a to aj bez predchádzajúceho napomenutia. Pri opakovaní sa suma automaticky zvyšuje. Okrem peňažného postihu môže predseda poslanca okamžite vykázať z rokovania a zároveň rozhodnúť o jeho vylúčení až na 30 rokovacích dní – a to nielen z pléna, ale aj z výborov.
Neúčasť v pléne môže stáť mandát
Prezídium a predseda poľského Sejmu zase môžu v niektorých vážnejších prípadoch schváliť úplné odobratie platu či diét na niekoľko mesiacov. Mimoriadne prísne sa postihuje aj neodôvodnená neúčasť. Každá absencia má presne vypočítaný finančný následok a pri dlhodobom ignorovaní zasadnutí môže poslanec prísť takmer o celý príjem.
Rakúsky parlament sa so Slovenskom zhoduje v silnom dôraze na imunitu poslancov, no v otázke poriadku a účasti je menej zhovievavý. Predseda má široké právomoci – od opakovaných napomenutí cez odobratie slova až po zákaz vystupovania počas zvyšku zasadnutia. Zároveň platí prísna povinnosť účasti a dlhodobá absencia bez dôvodu môže viesť až k strate mandátu.
Rokovací poriadok Maďarska vychádza z predpokladu, že autorita parlamentu musí byť chránená aj za cenu tvrdých zásahov do komfortu poslancov. Predseda maďarského parlamentu môže poslanca napomenúť, odobrať mu slovo, vylúčiť ho zo zasadnutia a zároveň mu uložiť výrazné finančné sankcie. Bez hlasovania pléna môže predseda rozhodnúť o pokute až do výšky celého mesačného honorára. Pri neuposlúchnutí výzvy predsedu, napríklad pri odmietnutí opustiť rokovaciu sálu po vylúčení, sa horný limit sankcie môže zdvojnásobiť, čo predstavuje takmer deväťtisíc eur. Pri správaní, ktoré narúša dôstojnosť parlamentu alebo má konfrontačný či agresívny charakter, sa sankcie môžu kombinovať.
Zatiaľ chcú riešiť obštrukcie
Aj keď decembrové incidenty opäť vyvolali diskusiu o poriadku v parlamente, návrh na zmenu rokovacieho poriadku predložila skupina poslancov ešte v lete. Predkladatelia, Tibor Gašpar (Smer), Róbert Puci (Hlas) a Adam Lučanský (SNS), ho predstavili ako odpoveď na opakované problémy s obštrukciami a neprehľadným priebehom schôdzí. Novela prešla prvým čítaním a v súčasnosti je v druhom čítaní, o ktorom má parlament rokovať v úvode januárovej schôdze. Pôvodne sa pritom počítalo s rýchlejším postupom a rokovaním už na jeseň, návrh sa však opakovane presúval pre nezhody v koalícii a prípravu pozmeňujúcich návrhov.
Čítajte viac Časový limit aj sankcie vo výške mesačného platu. Gašpar povedal, ako chce koalícia zmeniť rokovací poriadok
Cieľom úpravy má byť zefektívnenie rokovaní, sprísnenie pravidiel správania poslancov a zvýšenie prehľadnosti procesu. Návrh nijako nerieši skúšky na alkohol a drogy či testovanie psychickej spôsobilosti.
Novela prináša viaceré konkrétne zmeny – poslanci budú môcť používať vizuálne pomôcky, ako sú tabuľky a grafy, a tiež sa nebudú povinne čítať pozmeňujúce návrhy, ak sú vopred zverejnené. Úpravy sa týkajú aj časových limitov pre vystúpenia poslancov a spravodajcov, fungovania Hodiny otázok či členstva v parlamentných výboroch. Parlament by mal o novele rokovať už v úvode januárovej schôdze.
