Zmeko nahradil na čele armády generála Milana Maxima, dovtedy pôsobil ako riaditeľ pre vyzbrojovanie. Na čelo armády nastupoval ako 50-ročný a exminister obrany Peter Gajdoš (SNS), ktorý ho navrhol, o ňom hovoril ako o najperspektívnejšej voľbe aj z vekového hľadiska a tajnom triumfe do budúcnosti.
Jeho nástup sa však nestretol s plošným nadšením, v armáde kvôli nemu dokonca skončil generál Pavel Macko. Hoci nespochybňoval, že Zmeko spĺňa základné predpoklady, považoval ho za kandidáta z tretej úrovne velenia a riadenia. V armáde videl okrem seba minimálne päť ďalších adeptov s väčšími skúsenosťami. Výber považoval po odbornej stránke za dehonestáciu svojej takmer 35-ročnej úspešnej praxe, ako aj jeho viacerých kolegov.
Naopak, Gajdoš vyzdvihoval, že si Zmeko prešiel v armáde celým spektrom funkcií. Bol zástupcom veliteľa Pozemných síl, mal skúsenosti z pôsobenia na Cypre a velil aj slovenskému kontingentu v Iraku. Ohradil sa tiež voči tvrdeniam, že by Macka nevymenoval pre medializovaný prípad jeho syna.
Zmenili na neho názor
Nespokojní s nástupom Zmeka mali byť v tom čase aj niektorí ďalší generáli. Nie je známe, či sa tento ich nepotvrdený postoj zmenil, no je evidentné, že dosluhujúci NGŠ si našiel sympatizantov aj medzi najhlasnejšími kritikmi.
Nesúhlasne sa o ňom pred rokmi vyjadrovali Jaroslav Naď a Eduard Heger (predtým OĽaNO, teraz Demokrati). „Absolútne sa stotožňujem s tým, čo hovorí generál Macko, že ide o tretiu triedu, ja som to nazval treťou okresnou súťažou,“ vyhlásil Naď v Rádiu Expres. Na Zmekovi mu prekážala aj údajná blízkosť k politikom SNS. O štyri roky neskôr si našli k sebe cestu, a bola to Hegerova vláda, ktorá predložila návrh na Zmekovo opätovné vymenovanie.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
Výber bol proti srsti aj Progresívnemu Slovensku (PS). Hnutiu prekážalo, že meno nového šéfa armády sa na ministerstve obrany spájalo s kauzami týkajúcimi sa vyzbrojovania. „Pán Zmeko je jedným z krstných otcov modernizačných projektov pod taktovkou SNS. So všetkým negatívnym, čo s tým je spojené,“ uviedol v tom čase Martin Dubéci (PS).
Zmekovu hlavu žiadal vlani šéf SNS Andrej Danko. Vyčítal mu, že v období 2020–2023 vedenie generálneho štábu pomáhalo Naďovi s odovzdaním S-300 na Ukrajinu.
Medzi kritické hlasy patril aj bezpečnostný analytik Vladimír Bednár, dnes to otvorene priznáva. „Aj ja patrím medzi tých, ktorí sa mýlili,“ priznal. Zmeko v ťažkých časoch pripravil armádu na riešenie globálnej pandémie a neskôr systematicky reagovala aj na vojnu na Ukrajine. „Po zmene politického vedenia ozbrojené sily zostali zároveň jedinou štátnou inštitúciou, ktorá sa držala rétoriky toho, že bezpečnosť, respektíve stabilita Ukrajiny je kľúčovým prvkom pre bezpečnosť Slovenska,“ poukázal.
Bývalý šéf armády generálporučík Peter Vojtek hovorí, že Zmeka pozná dlho a kritikov dokázal presvedčiť svojou profesionalitou. „Bol to jeden vynikajúci, excelentný dôstojník, ktorý zvládal krízové situácie s prehľadom a to dokázal aj vo funkcii náčelníka generálneho štábu,“ uviedol Vojtek pre Pravdu.
Pozitíva a negatíva
Menej pozitív, ktoré však prevážili nad negatívami, vníma u Zmeka generál vo výslužbe Pavel Macko. Ocenil u neho najmä tri veci. Po prvé, že priamo komunikoval, kto je vo vojne na Ukrajine obeť a kto agresor. „Zásadné pre mňa je, že mal jasný proukrajinský postoj, ktorý je v súlade s našou bezpečnostnou zahraničnou politikou a s normálnou profesionálnou cťou vojaka-dôstojníka, ktorý vie, čo je treba urobiť v takejto chvíli,“ vypichol Macko.
Druhým plusom bol postoj k využitiu zdrojov z amerických fondov, ktoré sme dostali ako kompenzáciu za vojenskú pomoc. „Obhajoval to aj keď vedel, že išiel do kontroverzie s proruskými politikmi, ktorí dlhodobo presadzujú iný politický kurz,“ pokračoval Macko. Ako tretie pozitívum vníma zmenu názoru na vznik veliteľstva špeciálnych síl. „Tým, že sa vytvorila štruktúra 11. pluku, kde sa majú testovať a skúšať nové taktické postupy a technológie, to sú určite pozitíva. Zostanú s ním asi dlhodobo zapísané,“ priblížil.
Foto: TASR, Dušan Hein
Na druhej strane mu podľa Macka v čase dramatickej zmeny vojenstva chýbala väčšia strategická vízia. „Stále mi pripadalo, že riešil drobné taktické detaily, ale v strategickej úrovni som zásadný spôsob myslenia našich ozbrojených síl nezaregistroval, že by sme včas dokázali zareagovať na meniace sa prostredie. To nie je vidieť,“ podotkol s tým, že dôvodom mohla byť aj výmena ministrov.
Zmeko podľa neho nevyužil potenciál funkcie, a to prísť so zásadnou doktrinálnou filozofickou zmenou. Najviac mu však vyčíta prílišnú lojalitu politikom. „V niektorých otázkach, požiadavkách a potrebách bol konzistentný a trval na nich, ale v niektorých zásadných ako je letectvo a prezbrojovanie priebežne podľa toho, čo politická doména presadzovala, menili ozbrojené sily svoje potreby a vízie,“ myslí si.
Čítajte viac Generál Zmeko: Spali sme dve desaťročia, teraz čelíme výzve. Potrebujeme protivzdušnú obranu, drony, ale aj leteckú základňu
Konzistentný maximalista
Macko by mu vytkol aj skostnatenosť pri dronizácii, no Bednár hovorí, že Zmekova aktivita sa v poslednom období sústredila práve na reformu ozbrojených síl. „Zvýšila sa implementácia multiplikačných faktorov a moderných technických vojenských postupov, napríklad dronov, takže jeho pôsobenie je naozaj prekvapením,“ vyzdvihol analytik.
Úradnícky exminister obrany Martin Sklenár si myslí, že Zmekovou výhodou sa stali práve skúsenosti z pozície riaditeľa pre vyzbrojovanie. „Dali sa s ním konštruktívne riešiť v podstate všetky situácie,“ zhodnotil. Zmeko dokonca viackrát vycestoval na Ukrajinu, aby sa presvedčil, ako prebieha moderný konflikt. Ocenil aj schopnosť spolupracovať s inými silami vrátane ich prijatia u nás. „Jeho osobnosť je vodcovská. Dokáže ľuďom vysvetliť dôvody a riešiť situácie,“ poukázal Sklenár.
Šéf armády má podľa Bednára obmedzené možnosti riešiť modernizáciu, pretože v otázkach financií rozhodujú ministri. Dôležitú úlohu však zohráva pri rozvoji organizačnej štruktúry síl pri formovaní výcvikových doktrín.
„Ľudia z bezpečnostno-obranného sektoru tu často hodnotili Zmeka ako konzistentného maximalistu, ktorý dlhodobo upozorňoval na potreby navýšenia obranných kapacít a tým aj posilňovanie bezpečnostných štruktúr OS SR,“ uviedol Bednár. Zmeko podľa neho dlhodobo upozorňoval na fakt, že armáda má štrukturálne problémy v podobe nedocenenej prevádzky a výcviku v kontexte zavádzania nových trendov.
Štvrtý minister
Zmeko zanechal za sebou stopu aj podľa súčasného šéfa obrany Roberta Kaliňáka (Smer), ktorý bude musieť prísť s menom jeho nástupcu. Ako uviedol pre Joj24, zatiaľ má troch až štyroch kandidátov, ktorí by boli zárukou ďalšej kontinuity rozvoja ozbrojených síl. „Myslím si, že bol aj obľúbeným generálom a veliteľom. Jeho stopa bude viditeľná dlhé roky,“ ocenil.
„Tak ako on prešiel viacerými ministrami, verím, že aj ďalší NGŠ bude schopný spolupracovať s viacerými ministrami, pretože politický cyklus by sa na rozvoji ozbrojených síl nemal veľmi odrážať,“ uviedol Kaliňák.
Rozhodnutie o Zmekovom nástupcovi má padnúť už v prvých mesiacoch nového roka. Úlohu podľa Kaliňáka zohrá aj prezident. „Skúsime vybrať kandidáta, ktorý by sa už nejaké týždne mal podieľať na spoluvelení, na preberaní agendy, aby potom v máji mohol byť menovaný ako nový náčelník generálneho štábu,“ dodal.
Generálporučík Vojtek podotkol, že pri výbere rozhoduje veľa faktorov. „Myslím si, že generál Zmeko si zaslúži veľké uznanie za to, čo dokázal osem rokov vo funkcii v takom ťažkom a zložitom období, ktoré asi nezažil žiadny náčelník generálneho štábu a zvládol to podľa môjho názoru, a tak ako ho vidím fungovať, excelentne, takže si zaslúži plné uznanie,“ zhodnotil.
Exminister obrany Martin Fedor hovorí, že osobnostné nastavenie Zmeka umožňovalo, že sme počas jeho pôsobenia neboli svedkami konfliktných situácií a rozbrojov, ktoré by oslabovali akcieschopnosť. „NGŠ bol relatívne rešpektovaný v zahraničí, zjavne dokázal obhájiť (ne)plnenie úloh aj voči partnerom v aliancii. Medzi úspechy počas kariéry by som zaradil zastabilizovanie personálu OSSR, ktorý nepodliehal návalom odchodov ako sme to videli napríklad v polícii,“ vymenoval Fedor.
Aký by mal byť nový šéf armády
Zmekov nástupca by mal byť podľa Macka človek vzdelaný, rozhľadený, ktorý má už niekoľko rokov skúsenosť v generálskej hodnosti a pracoval na štábnych aj veliteľských pozíciách. „Musí byť schopný povedať aj politikom, že nie všetky projekty, ktoré sú aj nákladné, a biznisovo možno vyzerajú dobre, sú práve to, čo najdôležitejšie aj z hľadiska priority potrebujeme, lebo to prostredie sa mení,“ pokračoval.
„Môže sa stať, že budeme musieť byť pripravení čeliť aj úplne existenčným bezpečnostným výzvam. NGŠ musí byť človek s nadhľadom, prehľadom a rozhodný, dostatočne pevný, aby vydržal ten nápor, ktorý môže prísť aj z politickej domény, aj v bezpečnostnom prostredí. Ideme do obdobia, kedy OS SR, nehovorím, že priamo vo vojne, ale v hocijakej bezpečnostnej kríze môžu byť použité vo väčšom rozsahu, a to si vyžaduje generála takého, ktorý je na to pripravený aj psychologicky, aj morálne, aj skúsenostne,“ dodal.
Kandidát by mal podľa Sklenára preukázať vodcovské schopnosti, ale aj vnímanie situácie. „Myslím, že takých ľudí máme. Určite by bolo dobré, aby tam bola určitá miera kontinuity aj po pôsobení Zmeka,“ myslí si. „Mal by prísť z okruhu generálov. Pri nich je zaručené, že skúsenosti z ozbrojených síl majú. Skôr by som sa pozeral na to, ktorý z nich má rozdielové skúsenosti, ktoré ho odlíšia a vyzdvihnú vo funkcii, ako bol generál Macko, ktorý mal praktické skúsenosti z velenia medzinárodných jednotiek,“ dodal.
Fedor by si želal, aby novým náčelníkom bol človek, ktorý dokáže naše sily a ich štruktúru pripraviť na veľké zmeny v bezpečnostnom prostredí, ktorými prechádzame. „Zmeny, ktoré nás v oblasti bezpečnosti čakajú sú kolosálne, vyžadujúce si človeka dobre pripraveného, človeka, ktorý nebude len podriadeným politickému vedeniu, ale jeho naozajstným partnerom, schopným kvalitnej, odbornej oponentúry,“ podotkol.
Foto: OS SR
Výzvy pre nového náčelníka
Nový NGŠ sa rozhodne nudiť nebude. Podľa Vojteka bude pre neho výzvou nielen pretrvávajúci konflikt za hranicami, ale aj zavádzanie novej techniky, no potrebné bude riešiť aj otázku výcviku.
„Veľmi dobre sa rozbehla otázka doplňovania vojsk, čo mňa osobne veľmi teší, lebo historicky si nepamätám tak dobre zvládnutý nábor do ozbrojených síl, rozbehli sa aj Národné obranné sily, takže tej práce bude veľa. Myslím si, že nový náčelník generálneho štábu bude mať vytvorené dobré podmienky, aby pokračoval v rozvoji našich OS SR,“ dodal Vojtek.
Výzvou pre budúceho šéfa armády by podľa Macka mohla byť aj diskusia o povinnej vojenskej službe, podľa Sklenára to bude zvyšovanie naplnenosti armády. S tým súhlasí aj Bednár. Za štrukturálny problém považuje nielen nízku mieru naplnenosti, ale aj zlú personálnu politiku, ktorá je určená na udržiavanie a nie na budovanie spôsobilostí.
Ako veľký problém vníma aj nedostatok logistických kapacít a slabé prepojenie na aktívne zálohy. Analytik podotkol, že štruktúra OS SR je pozostatkom postsovietskeho modelu formovaného na mierovú službu, čo znamená, že sa naše sily nedokážu mobilizačne rýchlo rozvinúť do vojnových stavov.
Horúci kandidáti?
Bednár je presvedčený, že Zmeko na svojho nástupcu osobne dohliadne, no nebude vyberať spomedzi svojich zástupcov, ktorými sú generálporučík Miroslav Lorinc a brigádny generál Marek Banas. Prvý je totiž takzvaným modrým generálom, pretože vzišiel zo vzdušných síl, a druhý je logista.
Pravidlom je, že nový NGŠ sa vyberá z radov generálov. Analytik sa domnieva, že tentoraz vzíde z bojových jednotiek, primárne z pozemných síl. „Myslím si, že medzi najviac horúcich kandidátov patrí generál Ivan Balog, súčasný veliteľ Pozemných síl OS SR,“ uviedol Bednár pre Pravdu.
Foto: TASR
V kuloároch sa však spomína aj meno Slavomíra Verčimáka, ktorý sa koncom leta stal najvyššie postaveným slovenským vojakom v štruktúrach NATO. Bednára pritakal, že meno Verčimáka sa v poslednom čase skloňuje často a mohol by byť potenciálnym kandidátom.
Predpovedať, kto by ho mohol Zmeka nahradiť je podľa Vojteka ťažké. „Necháme sa prekvapiť, ale na generálnom štábe a v ozbrojených silách je množstvo veľmi zdatných a veľmi dobre pripravených generálov, ktorí túto funkciu môžu zvládnuť. Vôbec sa nebojím, že bude vybraný nejaký zlý nástupca,“ uviedol Vojtek.
Aj podľa Macka je z čoho vyberať. „Napadá mi viacero mien ako Peter Babiar, ktorý je teraz našim predstaviteľom pri vojenskom výbore NATO. Síce nikdy nevelil, ale je to trojhviezdičkový generál a je skúsený, v silách je dlho. Napadá mi generálmajor Tibor Králik, ktorý je teraz veliteľom mnohonárodnej divízie v Maďarsku. Ten by bol určite dobrý, lebo robil dlho na generálnom štábe,“ myslí si.
Foto: TASR, Dano Veselský
Perspektívnych generálov je dosť
Macko hovorí, že Balog je intelektuálny typ a dobrá voľba. „Nevidel som ho v poslednom výkone, ale pamätám si ho ako seriózneho človeka. Velil a bol vo veliteľských štruktúrach, tak to nie je to úradnícky typ. Nakoľko bude dostatočne sebavedomý, to neviem, lebo bol taký skromnejší človek, ale veľmi šikovný,“ vyzdvihol u neho. Pri Verčimákovi je už skeptickejší, keďže nemá skúsenosti s velením. „Bol by zrejme výhodnejší pre toto politické vedenie,“ myslí si Macko.
Balog, Babiar či Králik sú podľa Sklenára ľudia s dlhodobými skúsenosťami. „Sú z okruhu generality, ktorá by prichádzala do úvahy. Máme určite aj ďalších, ktorí by boli dobrými NGŠ,“ priblížil. Ak by bol výber na ňom, záležalo by mu na tom, aby mal nový náčelník silné skúsenosti so spoluprácou s NATO a EÚ krajinami. „Už len kvôli tomu, že naša obrana je čoraz viac je previazaná s vojakmi z iných krajín, ale aj z obranným priemyslom z krajín NATO,“ vysvetlil.
Foto: TASR, Jaroslav Novák
Fedor je presvedčený, že v OS SR je niekoľko dostatočne pripravených, ambicióznych a perspektívnych generálov schopných zastávať najvyššiu vojenskú funkciu. Do úvahy by podľa neho pripadali Zmekovi zástupcovia, velitelia pozemných síl a síl pre špeciálne operácie, vojenskí pridelenci či generálmajor Martin Stoklasa.
„Nerád tipujem, ale ak musím, tak by to bol buď generál Slavomír Verčimák, ak je možné jeho uvoľnenie zo štruktúr NATO, generál Branislav Benka alebo generál Krám, alebo generál Lorinc. Pripúšťam aj neočakávanejšie nominácie, ako napríklad nedávno povýšený veliteľ NOS. Ale samozrejme, bude to návrh ministra a netreba zabudnúť na vplyv prezidenta pri menovaní,“ dodal Fedor.
Foto: Ozbrojené sily SR
