Dobrovodský pripomenul, že Patakyová v marci 2021 vyzvala listom ministerstvo spravodlivosti na zmenu príslušnej právnej úpravy z dôvodu možného systémového porušenia práva na súkromný a rodinný život ľudí v kolúznej väzbe. Možné systémové porušenia práv obvinených v kolúznej väzbe odôvodňovala absenciou osobitného limitu maximálnej dĺžky trvania väzby, osobitným režimom povoľovania návštev, špecifickým spôsobom korešpodencie obvineného v kolúznej väzbe a obmedzeniam, ktoré sa týkali možnosti telefonovať.
Vo svojej intervencii, v ktorej Dobrovodský vychádza aj z poznatkov svojej predchodkyne, informuje súd o niekoľkých aspektoch kolúznej väzby. V prvom rade upozorňuje, že právna úprava nijakým spôsobom osobitne nelimitovala trvanie kolúznej väzby, ako bez pochýb najprísnejšieho väzobného režimu. „Prísny režim kolúznej väzby nebol kompenzovaný napríklad kratším trvaním a jej trvanie bolo ohraničené len všeobecnými maximálnymi väzobnými lehotami,“ uvádza Dobrovodský v intervencii. Ďalej dopĺňa, že obvinená osoba zaradená do štandardného režimu kolúznej väzby trávi väčšinou až 23 hodín denne vo svojej cele. Upozornil tiež, že obvinenému nebolo umožnené stretnúť sa s rodinou po dobu desiatich mesiacov. V prípade obvinenej osoby okrem toho, že existoval dlhý zákaz návštev, bol sprevádzaný aj zákazom telefonovania. Osoba tak bola odkázaná na korešpondenciu, ktorá však z dôvodu osobitného režimu bola doručovaná aj s mesačným oneskorením. Dobrovodský podotkol, že k zmierneniu následkov kolúznej väzby vo vzťahu k právam obvinených došlo účinnosťou novely zákona od 1. januára 2023.
Ombudsman upozornil, že aj samotný ESĽP prichádza k záveru, že možnosť rodiny navštevovať osobu, ktorej bola odňatá osobná sloboda, je jedným zo základných prvkov zachovávania jej rodinného života. „Ak je však výsledkom aplikácie ustanovení o kolúznej väzbe absolútny zákaz styku s rodinnými príslušníkmi po dlhý čas, takýto zásah nielen obmedzuje, ale úplne znemožňuje uchovávanie akýchkoľvek vzťahov obvineného so svojimi rodinnými príslušníkmi,“ upozornil Dobrovodský s tým, že výsledkom je tak zásah do základnej podstaty práva na rodinný život a jeho faktické popretie. Dodal, že obmedzenie podstaty práva na rodinný život nepripúšťa takýmto spôsobom ani Ústava SR. Právna úprava kolúznej väzby tak podľa ombudsmana zlyháva v garancii toho, aby v praxi nedochádzalo k úplnému popretiu práva na rodinný a súkromný život obvinených.
Ombudsman súčasne predstavil poznatky, ktoré vchádzajú z návštevy monitorovacieho tímu Ústavu na výkon väzby Prešov a tiež iných ústavov. Ombudsman skonštatoval, že systém prevencie suicidálneho správania v ústavoch na výkon väzby či trestu odňatia slobody je na normatívnej úrovni koncipovaný ako viacúrovňový a komplexný. Je zameraný na včasnú identifikáciu rizika, jeho prehodnocovanie a uplatňovanie opatrení podľa miery rizika. „Zároveň však pretrvávajú rozdiely v kontinuite a intenzite preventívnych opatrení, ktoré do veľkej miery závisia od personálneho a odborného zabezpečenia jednotlivých ústavov,“ dodal Dobrovodský v intervencii.
Ako problematickú oblasť identifikovali nastavenie starostlivosti o osoby so zvýšeným alebo s vysokým rizikom suicidálneho správania po ich hospitalizácii v Nemocnici pre obvinených a odsúdených a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Trenčín. Zameriavajú sa na úpravu medikácie, no iné formy terapeutických alebo psychosociálnych intervencií sú využívané len v obmedzenej miere. Ombudsman upozornil, že psychológovia sú v ústavoch spravidla prítomní počas pracovných dní, no psychiatrická starostlivosť je vo väčšine ústavov dostupná len v obmedzenom rozsahu. Oslabuje to tak kontinuitu starostlivosti a zvyšuje riziko, že po návrate osoby z hospitalizácie nebude suicidálne riziko adekvátne zvládané. „Podľa môjho názoru, identifikované problémy v tomto prípade nie sú ojedinelé, ale predstavujú súčasť širších systémových výziev pri zabezpečovaní účinnej ochrany pred neľudským alebo ponižujúcim zaobchádzaním,“ uzavrel verejný ochranca práv.
