Samoobslužné pokladne v supermarketoch za posledné týždne vyvolali na sociálnych sieťach vlnu vzdoru, či dokonca výzvy na ich bojkot. Kritici hovoria o „práci zadarmo“, o úbytku ľudského kontaktu, o zániku pracovných miest aj o frustrácii z neustálych hlásení o chybách.
Tento spôsob platenia sa však už dávno nenachádza len v potravinách. Samoobslužné pokladne dnes využívajú aj obchody s nábytkom, oblečením či športovými potrebami. Bežne musia klienti skenovať položku po položke, ukladať ich do presne určeného priestoru a reagovať na upozornenia systému na pochybenia. Práve tento pocit manuálnej práce sa stal symbolom odporu voči samoobslužným pokladniam a dôvodom vzniku plagátu s odkazom „Nie som na brigáde, som zákazník“.
Čítajte viac „Nie som na brigáde!“ Sociálne siete rozprúdila virtuálna vzbura proti samoobslužným pokladniam
V niektorých obchodoch však tento scenár neplatí. Namiesto zdĺhavého skenovania stačí vložiť zakúpené produkty do baliaceho priestoru a pokladňa okamžite vie, o aký tovar ide. Na obrazovke zobrazí presný zoznam tovarov aj ich množstvo. Pre zákazníkov, zvyknutých na neustále pípanie a kontrolu každého pohybu, môže takýto proces pôsobiť takmer ako „čierna mágia“. V skutočnosti ide o odlišný technologický prístup, ktorý mení celý zážitok zo samoobslužného platenia.
„Každý produkt má jedinečný kód, ktorý RFID skener v pokladni rozpozná ihneď po vložení do baliaceho priestoru,“ hovorí športový poradca Jozef Sroka z predajne Decathlon, ktorá využíva pokladne bez manuálneho skenovania už viac ako päť rokov.
RFID je skratka pre rádiofrekvenčnú alebo vysokofrekvenčnú identifikáciu. Táto technológia umožňuje identifikovať tovar pomocou rádiových vĺn bez nutnosti ho skenovať priamo čítačkou. Každý produkt má v sebe akýsi „čip", vďaka ktorému systém rozpozná aj viacero položiek naraz, hneď po ich vložení do pokladne. Na rozdiel od čiarových kódov tak nejde o manuálnu prácu zákazníka, ale o automatický zber dát bez jeho zásahu.
Kupujúcich pri platbe nezastaví ani „neočakávaný tovar v baliacom priestore“, keďže pokladne nemajú váhu, a tak nesledujú hmotnosť tovaru. Zákazníci tak môžu vložiť do baliaceho priestoru aj niekoľko položiek súčasne, i keď zamestnanci takýto postup nepovažujú za vhodný. „Pre potreby vašej kontroly vám to neodporúčame,“ vysvetlil zamestnanec Decathlonu s tým, že položky si po naskenovaní na displeji pokladnice treba skontrolovať a určite by ich tam zákazníci nemali len „vysypať“.
Foto: Robert Huttner
Na rozdiel od supermarketov, kde musí zákazník skenovať čiarový kód, v týchto predajniach tovar žiadny viditeľný čiarový kód nemá. Spočiatku to u niektorých zákazníkov vyvolávalo rešpekt – najmä u tých, ktorí systém nepoznali a nevedeli, čo majú pri pokladni robiť. Po prvej skúsenosti však zvyčajne zistili, že stačí produkty vložiť do priestoru a systém ich automaticky rozpozná. „Zákazníci zistili, že veci tam naozaj stačí uložiť a systém ich rozpozná,“ vysvetlil športový poradca z predajne využívajúcej samoobslužné pokladne.
Podľa neho sa s negatívnymi reakciami či dokonca bojkotom nestretávajú. „Ľudia si tento systém obľúbili. Je to jednoduché a rýchle. Vyhovuje najmä introvertom, ktorí sa neradi stretávajú s predavačmi,“ dodal Jozef.
