Z Kosova z misie leteli dve lietadlá, spomína na udalosti spred dvadsiatich rokov Martin Farkaš. Nálada bola výborná, vojaci sa vracali z rotácie, niektorí tam boli až dva roky, Farkaš deväť mesiacov.
Sedel úplne vzadu, pretože nastúpil do lietadla medzi poslednými. Až keď sa lietadlo začalo triasť, zistili, že sa niečo deje. Predtým Farkaš nezaznamenal nič, ani problém s motorom či prudké klesanie.
„Naraz nás len tak prudko potriaslo. Prestalo to na momentík a potom nás začalo triasť už veľmi silno. A potom už prišlo k nehode,“ povedal.
„Prebral som sa v snehu, na zemi. Tma tam až taká nebola, lebo všetko naokolo horelo… Bol som nastavený ako do nejakého iného módu. Nebolo to také, ako keď sa rozprávam teraz s vami. Lekári mi potom vysvetľovali, že som bol v šoku. Realitu ako keby som vnímal inak… Keď som zistil, že sa stala nehoda, že to je niečo veľmi zlé, tak snažil som sa nájsť mobil. Volal som na linku 158 a manželke. Už ani neviem, v akom poradí,“ povedal. Keď volal policajtom, bolo to zmätené.
„Mám pocit, že tí policajti mi aj neverili, čo sa stalo. Rovnako manželka, keď som jej volal, akurát bola v tuneli Branisko, takže mala zlý signál. Tiež párkrát mi trvalo, keď som sa s ňou spojil. A opäť neverila mi, že sa niečo stalo. Možno aj preto, lebo rád vtipkujem a ona to chápala ako zlý žart. Bohužiaľ to žart nebol,“ uviedol. Uverila mi až neskôr, a potom skúšala volať na útvar, hasičom a policajtom, dodal.
Na mieste pádu bolo podľa Farkaša ešte počuť stony a krík niektorých ľudí. Snažil sa tým, ktorých mal v dosahu, merať tep a prikryť ich vecami, rozhádzanými po okolí. Vonku bola zima, mínus 15 stupňov a vojaci mali páperové bundy odložené v skrinkách, v lietadle ich nepotrebovali. Farkaš spomína, že čas mu plynul úplne inak, až potom z vyšetrovacej správy zistil, že tam bol tri hodiny. Na pomoc im vzlietli dva vrtuľníky.
„Bohužiaľ, nevedel nikto zlaniť, ani nikde pristáť, lebo to bolo v nedostupnom horskom teréne, aspoň podľa správy. Mňa tam našli pohraničník a miestný lesník, ktorí vyšli hore na Lade Nive. To bolo jediné auto, ktoré sa tam hore vedelo dostať. Zbadali ma a ja som im vravel, že som počul ešte niekde krik, nech skúšajú hľadať aj niekoho iného. Mňa zviezli o pár sto metrov nižšie a potom ma tam preložili do sanitky a odviezli do Košíc“. Tri dni bol v umelom spánku.
Martin Farkaš zostal v ozbrojených silách aj po nehode. Hovorí, že je to preto, lebo sa tam vytvárajú veľmi silné putá a priateľstvá. „Toto si na ozbrojených silách cením, že funguje to ako druhá rodina,“ uviedol.
Celý rozhovor si pozrite vo videu.
