Mimoriadne až extrémne prejavy počasia sú nielen u nás, ale aj inde vo svete, početnejšie ako v minulosti. „Je to nie iba v zime, ale aj v ostatných ročných obdobiach,“ hovorí klimatológ Pavol Faško zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ).
Prestalo to byť samozrejmosťou
Priblížil, že v noci z pondelka 19. januára na utorok 20. januára klesla teplota vzduchu v Medzilaborciach na mínus 20,7 stupňov Celzia. Zväčšil sa tak počet dní, keď v tohtoročnej zime klesla na Slovensku teplota vzduchu takto hlboko do oblasti záporných hodnôt.
„Pokles teploty vzduchu nižšie ako na mínus 20 °C v bežne obývaných oblastiach Slovenska prestal byť v niekoľkých posledných zimách, v priebehu konca druhej a v prvej polovici tretej dekády 21. storočia, na Slovensku samozrejmosťou. Takže súčasný stav môže byť pre niektorých, hlavne mladších ľudí, zvláštny,“ uviedol pre Pravdu klimatológ.
Treba však podľa neho pripomenúť, že ešte aj v 80. rokoch 20. storočia by takéto mrazy, neboli vnímané tak výnimočne ako v súčasnosti. „Teraz bolo okrem iného dôležité aj to, že v priebehu januára bola na väčšine územia Slovenska dlhšie snehová pokrývka. Táto mohla spôsobiť počas niektorých nocí ďalšie ochladzovanie prízemných vrstiev vzduchu nad ňou,“ priblížil odborník SHMÚ.
V noci sa oteplí
Nočné oteplenie, čiže výrazne vyššiu nočnú teplotu, akú sme zažívali v posledných dňoch, meteorológovia očakávajú až od piatka. Nočná teplota dosiahne hodnotu mínus dva až mínus sedem stupňov Celzia, v údoliach okolo mínus deväť stupňov.
„To už bude také výraznejšie oteplenie. V tých ďalších nociach to bude pokračovať. To znamená v sobotu, v nedeľu, bude nočná teplota plus jeden až mínus štyri. V údoliach okolo mínus šesť stupňov. To by malo vydržať v sobotu večer, v nedeľu večer aj v pondelok,“ uviedla pre Pravdu meteorologička SHMÚ Jana Čerbová. V utorok však už opäť treba počítať s ochladením, nočná teplota klesne pod mínus desať stupňov.
Počasie bude priať lyžiarom
Do konca januára môžeme na Slovensku podľa Čerbovej očakávať ešte aj sneh. „Po 26. alebo 27. januári očakávame, že by v horských oblastiach mohlo lokálne spadnúť okolo desať až pätnásť centimetrov nového snehu. Predtým a potom už skôr slabé do tých päť až šesť centimetrov,“ pokračovala.
Na nížinách sa vyskytnú do 26. januára skôr slabé snehové zrážky, po tomto dátume sa vyskytnú v nižších polohách skôr zmiešané zrážky až dažďové. So snehovými zrážkami treba rátať až po 28. januári.
Studený január
Mrazivé teploty navodzujú dojem, akoby sa zimné obdobie posunulo o čosi neskôr, a počasiu, ktoré sme kedysi zažívali v decembri, čelíme v januári. Faško vysvetlil, že december 2025 a január 2026 sú na Slovensku teplotne úplne odlišné. Kým vlaňajší december bol na Slovensku piaty najteplejší aspoň od roku 1931, súčasný mesiac bude v skupine „studených januárov“.
„Toto vyjadruje dobre výraznú variabilitu teplotných podmienok, ktorou sa vyznačujú zimy, ktoré teraz prežívame a platí to aj o iných meteorologických prvkoch. Takže je ťažko dosiahnuteľné to, aby celá zima bola teraz mrazivá, ako napríklad povestná zima 1962/1963, kedy napríklad v Londýne zamrzla Temža,“ vysvetlil klimatológ.
Vplyv na vývoj počasia v priebehu aktuálnej zimy by podľa neho však mohol mať aj takzvaný polárny vír (vortex), ktorý vykazuje v aktuálnej sezóne výraznejšiu nestabilitu.
Séria ľadových dní
Najnižšiu teplotu za posledných päť rokov namerali meteorológovia v noci zo štvrtka na piatok 9. januára. Najnižšie poklesla vo Vígľaši-Pstruši, kde ráno namerali –25,6 stupňov Celzia. „Takto nízka teplota sa v sieti našich staníc nevyskytla od 13. februára 2021, kedy bolo v Hajnáčke na juhu stredného Slovenska –26,6 °C,“ informoval vtedy SHMÚ.
Merania ústavu ukázali, že prvá polovica tohtoročného januára je na Slovensku ako celok chladná a na väčšine územia aj pomerne bohatá na sneh. V Hurbanove dokonca pozorovali vzácnu sériu ľadových dní. Naposledy tam evidovali aspoň 10 takýchto dní v rade vo februári v roku 2012 – vtedy bolo pod nulou dokonca až 11 dní za sebou.
„Ešte oveľa dlhšie série ľadových dní v rade boli v Hurbanove pozorované v dávnej minulosti. 28. decembra 1939 až 4. februára 1940 a tiež aj 8. januára 1942 až 15. februára 1942. V oboch uvedených prípadoch to bolo až neuveriteľných 39 ľadových dní v rade,“ priblížil SHMÚ.
Neštandardné prejavy
Odborníci z SHMÚ zverejnili v pondelok klimatické zhodnotenie vlaňajška s tým, že rok 2025 poznačili viaceré neštandardné prejavy počasia nie iba vo svete, ale aj na Slovensku. Pribúdanie extrémov v počasí bolo podľa nich zreteľné.
„Na Slovensku to bolo striedanie krajných prejavov počasia v ročnom režime, pričom niektoré prípady boli aj extrémne. Okrem toho zvláštnosťou bolo aj dlhé trvanie určitého charakteru počasia, pričom po jeho ukončení rýchlo nasledoval úplne iný charakter počasia, ktorý bol dokonalým opakom predchádzajúceho,“ uviedli meteorológovia. Výsledkom toho boli ročné úhrny zrážok, ktoré však mali veľmi nevyvážený a netypický ročný režim.
Priemerná ročná teplota vzduchu dosiahla vlani hodnotu 9,5 stupňa, čím sa rok 2025 stal ôsmym najteplejším rokom od 1931 na Slovensku. „Najteplejší rok sme doteraz zaznamenali v roku 2024 s hodnotou až 10,8 °C, najchladnejší v roku 1940 s hodnotou 5,4 °C. V porovnaní s normálovým obdobím 1991 – 2020 dosiahla priestorová priemerná ročná teplota vzduchu v roku 2025 kladnú odchýlku, a to až 0,9 °C,“ spresnil ústav.
V prvej dvadsiatke najteplejších
Maximálnu teplotu vzduchu namerali v Slovenskom Grobe 3. júla, keď dosiahla 38,7 stupňa Celzia. Najnižšiu na meteorologickej stanici Lomnický štít na Silvestra s hodnotou –23,3 stupňa Celzia.
Detailnejšie údaje hovoria, že až tri zo štyroch ročných období skončili v prvej dvadsiatke najteplejších. „Zima 2024/2025 dosiahla na území Slovenska hodnotu 0,1 °C, a zaradila sa tak ako 14. najteplejšia zima od roku 1931 na Slovensku. Jar 2025 dosiahla hodnotu 9,3 °C, a zaradila sa tak ako 17. najteplejšia jar, leto 2025 dosiahlo hodnotu 19,2 °C, a zaradilo sa tak ako 12. najteplejšie leto od roku 1931 na Slovensku. Jeseň 2025 s hodnotou 9,0 °C sa zaradila ako 27. najteplejšia jeseň od roku 1931 na území Slovenska,“ priblížili odborníci.
Čo je zaujímavé, pôdne sucho vyvrcholilo na začiatku júla, kedy extrémne suché podmienky zaberali až 87,5 percenta územia. „To je až o štvrtinu územia Slovenska viac ako v roku 2022. Tento vývoj odzrkadľoval dlho pretrvávajúce meteorologické sucho, ktoré bolo dôsledkom deficitu zrážok v zimných a jarných mesiacoch, ku ktorému sa v letných mesiacoch pridružil aj vysoký výpar,“ spresnili.