Žilinka potvrdil, že spoločne s námestníkmi prijal Fica v sídle prokuratúry. Poznamenal, že je zvykom, aby o stretnutiach informoval vyššie postavený ústavný činiteľ, ktorý je v tomto prípade Fico. Plne rešpektoval toto zaužívané pravidlo, no Fico tak neurobil. Žilinka poznamenal, že správy v médiách ho prinútili informovať o obsahu stretnutia.
„Stretnutie inicioval predseda vlády Slovenskej republiky. Nemal som dôvod to odmietnuť,“ povedal. Žilinka povedal, že sú odkázaní na spoluprácu a ich agendy pri plnení úloh sa niekedy prelínajú a netreba za tým hľadať senzáciu. Odmietol, že by išlo o utajené stretnutie. S Ficom nebol ani sekundu sám.
„Bolo to stretnutie, ktoré sa uskutočnilo na generálnej prokuratúre v úradných priestoroch, v služobnom čase, pod zrakom desiatok zamestnancov,“ priblížil Žilinka.
Témou stretnutia bola podľa Žilinku príprava podkladov k siedmej správe o stave právneho štátu, ktorú vypracúva Európska komisia. Fico podľa neho nesúhlasí so stanoviskom generálnej prokuratúry v časti, ktorá sa týka antikorupčného rámca.
„Vyslovil na stretnutí nesúhlas so stanoviskom GP k hodnoteniu boja proti korupcii v Slovenskej republike. Prišiel s tým, či to stanovisko vieme prehodnotiť, a či sa prípadne dá v tejto súvislosti uskutočniť nejaké kolo alebo ďalšie kolá expertných rokovaní,“ priblížil detaily.
Tento rozhovor trval podľa Žilinku pomerne krátko. Striktne totiž trval na svojom stanovisku s tým, že v tomto smere skutočne k dohode nepríde a trvá na každom jednom fakte a písmene, ktoré je uvedené v stanovisku GP.
Ako ďalej uviedol, keďže sa s Ficom bežne nestretáva, využil príležitosť, aby vyjadril nespokojnosť s priebehom legislatívnych konaní. Trvá na tom, že v súčasnosti ide skôr „o paródiu na legislatívny proces“.
Fico ho ubezpečil, že legislatívne konania budú realizovať v štandardnom režime. „Stretnutie sa nieslo v duchu pokojnom, korektnom a vecnom, ale v tej zásadnej veci, pre ktorú ma predseda vlády požiadal o stretnutie sme, žiaľ, zhodu nenašli,“ skonštatoval Žilinka.
Foto: TASR, Maroš Herc
Ako podotkol, prokuratúra nie je orgánom, ktorý odhaľuje trestné činy. „To znamená ani korupcie. My na to nemáme ani personálne kapacity, ani materiálno-technické vybavenie. Odhaľovanie trestných činov, zisťovanie páchateľov a vykonávanie vyšetrovania a skráteného vyšetrovania je zákonnou úlohou Policajného zboru,“ poznamenal.
Žilinka sa počas brífingu uviedol, že experiment s názvom trestná novela a zmeny v polícii sa nevydarili. Hovorí o katastrofálnych následkoch týchto zmien.
„Na základe tých údajov, ktoré máme k dispozícii za rok 2025, žiaľ, musím konštatovať, že experiment s názvom novela Trestného zákona v časti korupcie a zvlášť zmena organizačnej štruktúry orgánov Policajného zboru sa nevydarila. Inštitucionálny rámec a stav boja proti korupcii v roku 2025 je katastrofálny,“ vyhlásil.
Žilinka odmieta tvrdenia, že korupčná trestná činnosť vymizla či poklesla. Hovorí o žalostných výsledkoch a ponúkol aj štatistku. Žilinka svoje vyjadrenie oprel o dáta o ukončených trestných stíhaniach osôb pre trestné činy korupcie v rokoch 2022 až 2025.
Konkrétne uviedol, že v roku 2022 bolo 168 odstíhaných osôb a 83 obžalovaných osôb, v roku 2023 bolo 160 odstíhaných osôb a 76 obžalovaných osôb, v roku 2024 bolo 240 odstíhaných osôb a 136 obžalovaných osôb a v roku 2025 bolo 71 odstíhaných osôb a 45 obžalovaných osôb.
Vyššie čísla v roku 2024 vysvetlil zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry. V roku 2025 bolo v porovnaní s rokom 2024 o 70 percent menej odstíhaných a o 67 percent menej obžalovaných.
„V porovnaní s rokom 2023 je ten pokles 56 percent pri odstíhaných a 43 percent obžalovaných. V porovnaní s rokom 2022 je pokles 58 percent pri odstíhaných osobách a 46 percent pri obžalovaných osobách,“ doplnil.
Podľa Žilinku nejde o priebežný trend znižovania korupcie, „Je to skok, ktorý musí mať svoje vysvetlenie. Odmietam vysvetlenie, že vymizla korupčná trestná činnosť. To proste nie je tak,“ podotkol.
„Toto je primárne vecou orgánov Policajného zboru, aby sa odhaľovali náležitým spôsob takéto trestné činy,“ poznamenal s tým, že ide o žalostné výsledky a svoje stanovisko nezmení. „Je to veľký zdvihnutý prst pre to, aby tu došlo k náprave,“ pokračoval.
Žilinka tlmočil Ficovi na stretnutí svoj názor, že odhaľovanie korupcie na najvyšších miestach vníma ako katastrofálne. Poukázal na to, že minulý rok nebol odhalený ani jediný prípad korupcie na najvyšších miestach. „Treba si to otvorene povedať. To je fakt. My sme aplikačný orgán, ale nám takéto prípady doručené neboli,“ priblížil.
Generálny prokurátor kritizoval ako jeho stretnutie s Ficom komentovala opozícia a ako o nej písali médiá. Na margo podozrení o účele stretnutia s Ficom z úst politikov Žilinka reagoval, že ide o urážku všetkých prokurátorov. „Nie som obchodník s kobercami na tureckom trhu. Dodržiavanie zákonov je pre mňa najvyššou hodnotou,“ uviedol Žilinka. Odmietol, že by mu niekto ponúkal ohryzenú kosť v podobe renty alebo veľvyslaneckého postu.
Žilinka odpovedal i na otázku, či zvažuje predčasne odísť z postu generálneho prokurátora. „Nevidím žiadny dôvod, prečo by som mal funkciu generálneho prokurátora opúšťať skôr ako uplynie môj mandát a ako mi káže zákon,“ ozrejmil. Funkčné obdobie generálneho prokurátora trvá sedem rokov, Žilinkovi sa skončí budúci rok.
Šéf prokurátorov včera avizoval, že viac o obsahu prezradí na ďalší deň, pričom svojmu publiku na sociálnej sieti napísal, aby tlačový brífing sledovalo „pozorne“.
Na ich stretnutie upozornil denník Postoj s tým, že schôdzku inicioval Fico a Žilinku navštívil priamo v sídle generálnej prokuratúry.
Čítajte viac Fico bol u Žilinku. Kým premiér o stretnutí mlčí, generálny prokurátor naplánoval brífing
Vysokí ústavní činitelia sa v posledných mesiacoch dostali do viacerých sporov, pričom si prostredníctvom médií adresovali ostré kritické odkazy. Konflikty eskalovali najmä po tom, keď Žilinka v decembri odvolal žilinského krajského prokurátora Tomáša Balogha, ktorý na rokovaní parlamentného výboru tvrdil, že na neho bol vyvíjaný tlak ohľadom trestných vecí týkajúcich sa ľudí blízkych Ficovi. Generálny prokurátor tieto obvinenia odmietol.
Renta pre Žilinku
Poslanci národnej rady schválili minulý rok v marci v čase konsolidácie doživotnú rentu pre generálneho prokurátora. Na viac ako päťtisíc eur by mal nárok, aj v tom prípade, ak by nedokončil celé funkčné obdobie.
Renta však napokon neprešla cez prezidenta Petra Pellegriniho, ktorý novelu zákon o prokurátoroch a právnych čakateľoch vrátil parlamentu na prerokovanie. Pellegrini navrhol výsluhový dôchodok pre generálneho prokurátora zrušiť. Za alternatívu považoval, aby sa dôchodok pre šéfa prokuratúry priznal, ak by pozíciu zastával celé funkčné obdobie.
