Životopis Martina Bútoru

Martin Bútora sa narodil 7. októbra 1944 v Bratislave. Vyštudoval Univerzitu Komenského v Bratislave. V rokoch 1966-69 bol redaktorom časopisov Echo, Reflex a Kultúrny život, v rokoch 1971-77 bol dokumentaristom vo Výskumnom ústave práce. Po sovietskej okupácii bol v politickej nemilosti a v roku 1977 odmietol hlasovať za rezolúciu odsudzujúcu Chartu 77. V nasledujúcich rokoch 1977-88 pracoval ako sociológ a terapeut v Protialkoholickej poradni.

V novembri 1989 bol spoluzakladateľom hnutia Verejnosť proti násiliu (VPN). V rokoch 1990-92 pracoval ako poradca prezidenta ČSFR Václava Havla pre ľudské práva, v rokoch 1991-92 tiež vyučoval na Fakulte sociálnych vied pražskej Karlovej univerzity, kde sa koncom roku 1992 habilitoval na docenta sociológie.

Po rozdelení Československa sa vrátil na Slovensko a zapojil sa do zápasu o demokratický charakter nového štátu. V rokoch 1993-1998 vyučoval na katedre politológie Trnavskej univerzity, v rokoch 1994-96 bol predsedom Slovenského centra P.E.N. klubu. V roku 1997 prišiel s ideou založiť Inštitút pre verejné otázky (IVO) a stal sa jeho prvým prezidentom. Na pôde IVO inicioval výskumy a publikácie, ktoré kriticky hodnotili stav demokracie a poukazovali na možnosti, ako priblížiť Slovensko k štandardu demokratických západných krajín. V rokoch 1993-1997 absolvoval študijné pobyty (Oxfordská univerzita, Princetonská univerzita, Collegium Budapest), intenzívne prednášal a publikoval v zahraničí, najmä v USA.

V rokoch 1999-2003 pôsobil ako veľvyslanec SR vo Washingtone. Jeho hlavnou úlohou bolo získať podporu USA pre vstup Slovenska do NATO a rozvíjať vzájomné vzťahy v politickej, ekonomickej a kultúrnej oblasti. Toto poslanie úspešne naplnil a po ratifikácii členstva Slovenska v NATO v americkom Kongrese sa v júni 2003 vrátil do vlasti.

Je autorom sociologických štúdií, napísal viacero prozaických kníh a so svojou manželkou prekladal divadelné hry.

Je ženatý, má štyri deti.

SITA