Ešte pred vojnou Rusko dodávalo do Európy zhruba 40 percent spotreby plynu, dnes je to iba okolo 10 percent. Drvivá väčšina prichádzala na starý kontinent potrubím. Po invázii začalo Rusko produkovať viac aj toho skvapalneného, ktorý prepravujú tankery najmä z arktického ruského polostrova Jamal.
Pre predstavu, v tomto roku tvorili zatiaľ dodávky z Ruska do EÚ zhruba 16 percent celkového odberu LNG. Najviac tohto plynu sem prichádza zo Spojených štátov amerických a Kataru, ktorí nahradili Kremeľ ako najväčšieho dodávateľa a navyše plánujú ďalšie rozšírenie produkcie aj vývozu.
Analytici sa zhodujú, že nové sankcie na ruský plyn nezastavia vojnovú mašinériu ruského prezidenta Vladimira Putina, no je to aspoň prvý krok k ďalšiemu zníženiu príjmov z tejto vzácnej komodity, ktorá cez zimu vyhrieva obydlia Európanov.
Len v roku 2023 zinkasovalo Rusko za predaj LNG plynu vyše 8 miliárd eur, čo tvorilo iba päť percent celoročnej spotreby EÚ. Od začiatku roka 2023 do polovice tohto roku Rusko zarobilo na všetkom exportovanom plyne pre európske štáty skoro 23 miliárd eur. Túto sumu tvoria okrem LNG aj iné druhy exportu.
Najviac Kremeľ zarába na predaji ropy a ropných produktov – od začiatku invázie zinkasoval podľa Centra pre výskum energetiky a čistého vzduchu od krajín EÚ ohromných 106 miliárd eur, na plyne zarobil skoro 84 miliárd eur.
„Odstrihnutie od ruského LNG bude možné v najbližších rokoch s tým, ako budú postupne končiť dohodnuté kontrakty a zároveň sa budú nadväzovať nové s oblasťami mimo Ruska,“ hovorí analytik spoločnosti Finlord Boris Tomčiak.
Bývalý minister hospodárstva Karel Hirman, a v súčasnosti člen strany Demokrati, si myslí, že by nové sankcie na ruský plyn Kremeľ pocítil. „Prípadné schválenie embarga na nákup LNG z Ruska by export tohto paliva pocítilo dosť výrazne. Už sankcie na dodávku technológií pre LNG terminály výrazne skomplikovali a výrazne oddialili dokončenie nových plánovaných terminálov v Arktíde,“ hovorí Hirman.
Cieľ: francúzske, belgické a španielske prístavy
Pre Rusko sú kľúčové najmä prístavy vo Francúzsku, Belgicku a Španielsku. Práve sem prichádzajú ruské špeciálne upravené ľadoborce s nákladom skvapalneného plynu, ktorý natankujú na arktickom polostrove Jamal.
Európske LNG terminály ako napríklad v Zeebrugge v Belgicku, Montoir-de-Bretagne vo Francúzsku a Bilbao v Španielsku slúžia ako prekladisko, kde sa z jednej lode preložia buď do druhej lode a putujú ďalej do sveta, alebo plyn prúdi ďalej cez potrubie do európskych štátov. V súčasnosti polovica produkcie ruského LNG putuje do Ázie a polovica do Európy.
„Reexport LNG je dôležitý pre to, aby Rusko mohlo rýchlejšie točiť tankery, ktoré sa dokážu plaviť ako ľadoborce a dopravujú LNG z polostrova Jamal do troch európskych terminálov. Tu svoj náklad vyložia, alebo prečerpajú na iný tanker a vracajú sa rýchlo na polostrov Jamal. V roku 2023 bolo z polostrova Jamal vyvezených 26 miliárd metrov kubických LNG. Zastavenie prekládky ruského plynu v európskych prístavoch v dôsledku sankcií EÚ by zabránilo Kremľu zarábať stovky miliónov dolárov na príjmoch z exportu,“ vysvetľuje energetický expert zo spoločnosti JPX Ján Pišta.
Ak sa obmedzí táto prekládka, Rusko síce môže exportovať LNG ďalej do iných neeurópskych krajín, no bude to poriadne drahé, pretože nemá špeciálne lode, ktoré by do Ázie putovali cez arktické ľady.
„Lode registrované v krajinách G7 prepravujú zhruba 93 percent ruského LNG. Obdobne to platí o poistení prepravy. Rusko nemá svoju flotilu LNG tankerov a pri námornej preprave sa spolieha na európske spoločnosti. V prípade hroziaceho zákazu by podobne ako u ropy budovalo ‚tieňovú‘ flotilu. Tieto lode sú odkupované od európskych spoločností a plávajú bez postenia alebo s nejakým alternatívnym poistením napríklad od čínskych spoločností,“ vysvetľuje Tomčiak.
„Ak nemôžu prekladať v Európe, zrejme budú musieť svoje ľadoborcové tankery presmerovať na dlhšie cesty,“ povedala pre portál Politico analytička spoločnosti Kpler Laura Page.
Čo sankcie spravia s cenou plynu
Otázne je, ako chystané opatrenia zahýbu s cenou plynu na burzách. To je dôležitá informácia aj pre slovenské domácnosti, pretože približne polovicu koncovej ceny plynu na faktúrach tvorí cena komodity na trhu. Druhú polovicu tvoria rôzne poplatky a distribúcia.
Predvídať, ako sa bude vyvíjať cena plynu, je ťažké. Závisí to od viacerých okolností. Uplynulé dve zimy boli relatívne teplé a v súčasnosti má únia naplnené plynové zásobníky na zhruba dve tretiny. Dopyt po plyne stagnuje aj z dôvodu úsporných opatrení, ale aj z dôvodu menšieho ekonomického útlmu. K výrobe elektriny prispievajú aj voda a vietor, Francúzi tiež opravili svoje jadrové elektrárne, ktoré dodávajú do siete dostatok elektriny.
Foto: CREA
Ponuka je tiež dosť silná. Napríklad v súčasnosti dodáva 30 percent plynu Nórsko. USA aj Katar plánujú dodávať na trh výrazne viac LNG plynu, čiže Európa si bude môcť vyberať, odkiaľ plyn nakúpi. Zároveň sa však očakáva koniec prepravy potrubného plynu cez Ukrajinu koncom tohto roka. To vyvolá neistotu, ktorá môže s cenami plynu na trhoch zamávať.
Celkovo je však situácia s plynom oveľa lepšia, ako bola pred inváziou, keď bol starý kontinent výrazne závislý od Ruska. „Vidíme, že na trhu je oveľa viac LNG plynu, čo znamená, že máme oveľa viac manévrovacieho priestoru, ktorý by mal zabezpečiť lacnejšie ceny na globálnej úrovni,“ povedal pre Politico odborník dátovej firmy ICIS Tom Mrzec-Manser.
Stále však nemôžeme hovoriť, že sa Európa vyviazala spod plynovej závislosti od Ruska. Každá zmena v ponuke plynu na trhu môže zakývať s jeho cenami.
Upozorňuje na to aj európsky energetický regulátor. Vo svojej nedávnej štúdii tvrdí, že treba postupovať krok za krokom, nemôže prísť k totálnemu vypnutiu ruského plynu zo dňa na deň.
V hre je aj cenový strop. Bude niečo fungovať?
Európa má v zálohe ešte jedno diskutované riešenie. Upozornilo naň Centrum pre výskum energetiky a čistého vzduchu. Je ním cenový strop na ruský skvapalnený plyn. Ak by sa ho podarilo Európe zaviesť, Rusko by mohlo prísť o 60 percent príjmov z predaja svojho LNG. Hovorí sa o strope vo výške 17 eur za jednu megawatthodinu.
Na jednej strane sú plány, na druhej strane realita. Upozorňuje na to aj analytik Pišta. „Nič z toho však nebude fungovať tak, ako sa to naprojektuje. Vidíme to na exporte ruskej ropy. Nie som si istý, ale tuším, že príjmy z ropy má Rusko také, ako pred vojnou, ak nie väčšie. A to napriek sankciám. Svet ju totiž potrebuje. Inak by jej ceny rástli nad 100 dolárov za barel. To by sa prenieslo do cien palív a to nie je v takom supervolebnom roku, aký máme teraz, vôbec žiaduce,“ tvrdí.
„Podobne by sa snažili obísť aj sankcie na LNG. V tomto prípade by to síce bolo technicky o dosť komplikovanejšie, ale vynaliezavosť Rusov nepozná hraníc. A vždy sa môžu spoľahnúť na kupcov v Ázii, ktorí radi siahnu po trochu lacnejšom LNG,“ zamýšľa sa Pišta.
Problémom budú aj v súčasnosti platné kontrakty európskych energetických spoločností, ktoré majú uzatvorené s Ruskom.
Citlivá politická otázka
Doteraz bola téma ruského plynu citlivá politická otázka. Európa má minimum vlastného plynu a od tejto komodity je závislých veľa firiem a domácností. Preto naň EÚ ešte nesiahla. No súbeh viacerých pozitívnych okolností spomínaných vyššie jej dal dobrý dôvod začať s touto oblasťou niečo robiť.
Po sankciách na ruský plyn už dlho volajú pobaltské štáty a Poľsko. Únia potrebuje na toto rozhodnutie súhlas všetkých štátov. Jeden z 27-čky štátov je však proti: Maďarsko. Podľa zdrojov portálu Politico sa predstavitelia Maďarska stavajú proti tomu, aby sa robili kroky, ktoré môžu ohroziť dodávky a ceny plynu. O návrhu by mali európski lídri a diplomati rokovať aj tento týždeň.