Ak je podľa neho cieľom väčšie zrovnoprávňovanie, nech sa znižujú odvody zamestnancov namiesto zvyšovania odvodov živnostníkov. Upozorňuje na to, že živnostníci platia menej odvodov, ale keďže máme zásluhový systém, aj menej dostanú zo sociálneho systému. „Ak im živnosť zvyšuje čistý príjem, je vecou ich zodpovednosti sporiť si na dôchodok. To by im mal štát pravidelne pripomínať, ale nenútiť ich zvyšovať svoju účasť na deficitnom a neudržateľnom prvom pilieri,“ upozorňuje Ďurana.
Pripravovaný návrh zmien v daniach a odvodoch má podľa Ďuranu znížiť čisté príjmy vyše 800 tis. dohodárov a 240. tis živnostníkov o približne 96 mil. eur, pričom tieto zdroje získajú zamestnanci. „Dotácia zamestnancov sa dá však uhradiť aj z iných zdrojov. Napríklad na neefektívnu a neadresnú štátnu podporu bývania dá vláda 43 mil. eur ročne. Strata štátneho podniku Cargo za rok 2009 bola 126 mil. eur. Alebo ďalšia navrhovaná zmena v rámci reformy, poskytnutie dotácie dnešným samoplatiteľom zdravotného poistenia, má stáť 41 mil. eur,“ upozornil. Inštitút dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru podľa neho môžu využívať všetci zamestnanci a zamestnávatelia, nikto nie je zvýhodňovaný.
Podľa navrhovanej odvodovej reformy by mal sociálny odvod pre fyzické osoby s príjmami z dohôd predstavovať 13,1 % z ich príjmu. „Navrhované opatrenie oslabuje zamestnávateľov, znižuje flexibilitu pracovného trhu a vyháňa z neho časť dohodárov,“ varuje Ďurana. Podľa neho sa tak stráca efektívny nástroj, ktorým zamestnávatelia mohli v čase krízy reagovať na nestabilné objednávky a dávať prácu a odmenu ľuďom v zákazkách, ktoré neboli dostatočné veľké na ucelené pracovné miesto. Riešením je podľa neho zaviesť strop na ročné príjmy z dohôd. „Hranicou by mohlo byť napríklad 2 500 eur ročne,“ uvádza Ďurana. Ako dodáva, podľa údajov za rok 2010 malo 91 % dohodárov príjem z dohôd nižší ako 2 000 eur, v priemernej hodnote 460 eur.
Nízkopríjmové skupiny by podľa Ďuranu mali mať možnosť zvýšiť svoj čistý príjem. „Dohody sú nástroj, vďaka ktorému si ľudia s nízkym príjmom môžu privyrobiť a zároveň ich štát nenúti do podnikania,“ upozornil. Je to podľa neho cesta pre zamestnancov, zamestnávateľov a nezamestnaných, ktorou sa v limitovanej miere môžu vyhnúť ťažkopádnemu odvodmi a byrokraciou zaťaženému pracovnému pomeru. „Stropom na dohody by sa zároveň zavreli dvere pre vysokopríjmové skupiny, ktoré by sa mali rozhodnúť, či chcú byť zamestnané alebo podnikať,“ upozornil.
Presunutie dohodárov do zamestnaneckých pomerov podľa Ďuranu nemôže zvýšiť zamestnanosť. „Ide totiž len o zmenu jej formy. Naopak, návrh znamená zvýšenie marginálnych nákladov na prácu,“ konštatuje Ďurana. Pre viac ako 800 tisíc ľudí pracujúcich ako dohodári alebo samostatne zárobkovo činné osoby to podľa neho nutne povedie k zániku niektorých dohôd bez ekvivalentnej tvorby nových pracovných miest a pozastaveniu niektorých živností bez následného zamestnania sa.