Mečiar predával lacno, za SPP chce viac

07.02.2008 08:00
Mečiar
Vladimír Mečiar Autor:

Poslancovi a šéfovi HZDS Vladimírovi Mečiarovi sa máli suma 121 miliárd korún, za ktorú Dzurindova vláda v roku 2002 predala 49 percent akcií SPP. Cena za podiel plynární pritom päťnásobne prevýšila jeho účtovnú hodnotu.

Za Mečiarovej vlády v rokoch 1995 až 1998 kupci získali účtovný majetok podnikov v sume 109 miliárd korún a zaplatili zaň len necelých 31 miliárd a ďalších 13 miliárd sa zaviazali investovať.

Mečiar však tvrdí, že nižšia cena umožnila privatizérom viac investovať. Slovintegra, na čele ktorej dodnes stojí Mečiarovi blízky podnikateľ Slavomír Hatina, získala v roku 1995 od štátu 39 percent akcií Slovnaftu.

Cena bola formálne 6,4 miliardy korún, ale v skutočnosti po odrátaní investícií podniku dosiahla asi miliardu korún. „Rafinéria si vďaka našim metódam mohla hneď zobrať úver 500 miliónov dolárov a za to zmodernizovať celú prevádzku, z čoho Slovnaft žije dodnes,“ vyhlásil v utorok Mečiar. Krátko nato zdvihol ruku za konštatovanie parlamentu o podhodnotenom predaji SPP.

Plynárne sa za súčasnej vlády stali jediným podnikom s účasťou štátu, kde Mečiar mohol presadiť viac svojich ľudí. Do SPP sa dostali práve ľudia blízki Hatinovi, ktorý začal podnikať v plynárenstve. Líder HZDS však zistil, že posty nedávajú väčší vplyv. O obsadenie lepšej funkcie, ktorou je post generálneho riaditeľa SPP, sa Mečiar už niekoľko mesiacov sporí so zahraničnými investormi firmy.

Generálnym riaditeľom SPP bol do konca októbra minulého roka dlhoročný plynárenský odborník Miroslav Lapuník. Mečiar po jeho odchode na daný post, ktorý v SPP síce plní najmä reprezentačné funkcie, ale má aj vysokú spoločenskú váhu, podľa informácií Pravdy presadzoval človeka blízkeho Hatinovej paroplynovej elektrárni v Leviciach. Zahraniční investori, ktorými sú nemecký E.ON Ruhrgas a francúzsky Gaz de France, však mali svoju predstavu. Súhlasiť s novým menom však musia podľa privatizačných zmlúv investori aj štát. Situácia je zatiaľ patová.

„Slovensko nemá možnosť ako 51-percentný akcionár, aby si zvolilo generálneho riaditeľa. Bol navrhnutý, ale platí zvyk, že to bude len ten, koho navrhnú Nemci. Rokoval som s nimi minulý rok niekoľkokrát,“ povedal v parlamente Mečiar.

Líder HZDS tak rieši personálne otázky v SPP, aj keď akcie podniku má v rukách Fond národného majetku a akcionárske práva má vykonávať ministerstvo hospodárstva.

Opozícia na čele s Dzurindovou SDKÚ minulý a tento týždeň v parlamentnej rozprave o privatizácii SPP upozorňovala, že SPP sa predal výrazne lepšie, ako sa privatizovalo za Mečiarovej vlády.

„Slovensko prišlo minimálne o 20 miliárd korún,“ vyhlásil bývalý minister financií a poslanec SDKÚ-DS Ivan Mikloš o období, keď o privatizácii slovenských podnikov rozhodovala Mečiarova vláda. Upozornil pritom najmä na predaje podnikov ako Slovnaft či Nafta Gbely. Mečiar reagoval tvrdením, že Dzurindova vláda nechala kupcov SPP výrazne zarobiť na raste cien plynu od roku 1999.

„Je to jeden veľký obchod, ktorý zaplatia občania tohto štátu. Strata na privatizácii plynu súhrnne len pre túto jednu položku predstavuje väčšiu sumu ako súčet všetkých Miklošom vymyslených strát za dobu privatizácie vo všetkých mojich troch vládach,“ povedal Mečiar.

Líder HZDS však v rozprave zároveň citoval informácie od privatizačného poradcu, podľa ktorých bola cena plynu pred rokom 2002 výrazne podhodnotená. SPP vzhľadom na nákupné ceny plynu z Ruska predával plyn so stratou. Ceny plynu z Ruska pritom rástli, keďže hore išli rozhodujúce ceny ropy. V rokoch 2003 až 2005 štát zvýšil ceny plynu pre domácnosti tak, aby SPP na rodinách nestrácal, ale ani výrazne nezarábal. SPP oficiálne zarába ročne na predaji plynu pre domácnosti asi 300 miliónov korún. Viacerí kritici cien však upozorňujú na vysoké náklady SPP na distribúciu plynu v porovnaní s podnikmi v iných štátoch.

Mečiar v minulosti vyhlasoval, že cieľom privatizácie je vytvorenie domácej skupiny podnikateľov. Naopak, Dzurindova vláda predávala najmä za najvyššie ceny. Tomu zodpovedajú aj privatizačné výnosy. Za roky 1992 až 1998 získal štát z privatizácie 56 miliárd korún, aj keď sa predal majetok v účtovnej hodnote 147 miliárd korún. Oproti tomu za dvoch Dzurindových vlád z privatizácie „natieklo“ 293 miliárd korún za účtovný majetok v sume len 98 miliárd korún.

Vlády a privatizovaný majetok (v mld. Sk)
kto vládol roky zinkasované    

peniaze*** | účtovná
hodnota | **hlavné predaje

Čarnogurský,

Mečiar,
Moravčík | 1992–1994 25,6


37,6


| dražby hotelov, reštaurácií, predajní a predaje výrobných podnikov, napríklad aj VSŽ

Mečiar 1994–1998

30,7


109,2


| Slovnaft, Nafta Gbely, kúpele v Piešťanoch, Sliači a Kováčovej, ZSNP Žiar nad Hronom, Baňa Záhorie, NAD Trenčín

Dzurinda 1998–2002

256


70


| ST, banky, SPP, Globtel (36 %), Slovnaft (10 %), Slovenská poisťovňa, Transpetrol, podniky rozvádzajúce elektrinu, kúpele Piešťany

2002–2006

37


28


| Slovenské elektrárne, Letisko Košice, Paroplynový cyklus, Slovenská sporiteľňa
(10 %)

Spolu 1992–2006

349


245


| –

Fico vláda v roku 2006 privatizáciu zastavila
* suma bez investícií, ku ktorým sa kupec zaviazal v rokoch 1992–1994,        

mali byť 7,4 miliardy Sk a v rokoch 1995 až 1998 mali investície
dosiahnuť 12,9 miliardy Sk .[bc4 tar fs10]{valign:top} |||||

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk