Zmena práce nemusí priniesť vyšší plat

Nízky plat, zlé vzťahy na pracovisku, večne nespokojný šéf, stereotyp alebo väčšia potreba kariérneho rastu môžu byť dôvodom, prečo sa chystáte zmeniť zamestnanie.

16.02.2008 18:36
Práca, počítač Foto:
Ilustračné foto
debata

Pri obzeraní sa po lepšej práci môžete využiť staré známosti či bývalých kolegov, treba vedieť reálne zhodnotiť svoje skúsenosti i platové očakávania, ale i poradiť si s tým, aby vás nepovažovali za „jobhoppera“, čiže človeka preskakujúceho z jednej firmy do druhej.

Aký plat na novom mieste

Na začiatok je dôležité ujasniť si, v akej oblasti sa plánujete zamestnať a aký typ práce ste schopní vykonávať. Nie každá zmena musí zaručene priniesť aj vyšší plat.

Podľa platového prieskumu Merces.sk dostávajú najvyššie platy zamestnanci s praxou na pozícii od 3 do 10 rokov.

„Rýchly rast platov v tomto období môže súvisieťs častými zmenami zamestnávateľov. Veľakrát novoprijatí zamestnanci môžu dostávať vyššie platy ako ich kolegovia, ktorí pracujú vo firme dlhšie. Zamestnanci na všetkých úrovniach vzdelania s praxou na pozícii viac ako 10 rokov majú nižšie platy ako ich kolegovia s nižšou praxou,“ hovorí Lucia Burianová, marketingová špecialistka spoločnosti Profesia.sk.

Ak chce napríklad človek po štyridsiatke zmeniť pracovnú sféru, je pravdepodobné, že pôjde s platom dole. „Na Slovensku zatiaľ nie je zvykom úplne zmeniť pracovnú oblasť vo veku nad 40 rokov, pretože uchádzač nemusí mať dostatok odborných ani praktických skúseností, a teda stráca konkurenčnú výhodu oproti ostatným. Ak sa však rozhodne pre zmenu, mal by očakávať nižší plat v porovnaní s kandidátmi s viacročnými skúsenosťami,“ dopĺňa Burianová.

Networking – lov medzi známymi

Isté štatistiky hovoria, že len 15 percent pracovných miest je inzerovaných, ale až 80 – 90 percent pracovných pozíciíje skrytých. To znamená, že dostať sa k nim možno len za pomoci známych a osobných kontaktov.

„Pri networkingu ide o budovanie siete známych alebo priateľov, na ktorých sa môžete v prípade hľadania nového miesta obrátiť, prípadne u ktorých je šanca, že vám ponúknu lukratívnejšie zamestnanie ako je vaše súčasné. V slovenských pomeroch sa to dá označiť pojmom známym z minulosti – kontakty alebo známosti. V súčasnosti je však trendom skôr iný druh networkingu, čo platínajmä pre nižšie a stredné manažérske pozície,“ tvrdí Luboš Sirota, generálny riaditeľ personálno-poradenskej spoločnosti Trenkwalder.

S príchodom zahraničných investorov sa na Slovensku objavili praktiky odmeňovania za získanie zamestnanca. Networking sa tak dostal do opačnej polohy ako to bolo predtým.

V súčasnosti podľa slov Sirotu skôr zamestnanci lovia medzi kamarátmi a známymi potenciálnych kolegov pre firmy, v ktorých pracujú, a budujú si siete známych v regiónoch.

Networking na Slovensku je výrazne ovplyvnený regionálnymi rozdielmi. Zatiaľ čo na strednom a východnom Slovensku je to skutočne o hľadaní si práce, západné Slovensko je už v oblasti networkingu značne ďalej.

„Je to dané najmä vyššou koncentráciou miest a akcií, kde si svoju sieť známych môžete postupne budovať. Medzi výhody networkingu rozhodne patrí, že sa o uvoľnenom pracovnom mieste dozviete ako prvý, prípadne ako jediný. Nevýhodou je, že máte vyššiu zodpovednosť za dôveru, ktorú vám prejavili, keď vám ponúkli miesto bez toho, aby ste prešli sitom pohovorov,“ tvrdí Sirota.

Ako ďalej konštatuje, pri networkingu sa určite musíte vzdať prehnaných očakávaní. „Zlaté pravidlo networkingu hovorí, že nie je možné klesnúť na nižšiu pozíciu, ako pred zmenou zamestnania. Dôležité je vedieť sa predať, byť milý, ochotný a priateľský,“ dopĺňa Sirota.

Jobhopping – ako často meniť miesto

Zmeniť prácu raz za 2 či 3 roky nemusí byť problém. Ak však meníte prácu každý mesiac, pre firmu nebudete práve ideálnym kandidátom. Spravidla platí, čím väčšie mesto a čím dynamickejší biznis v ňom, tým čitateľnejší bude jobhopping, pretože ľudia majú možnosť „kreatívne sa hrať“ so svojou kariérou a dennodennou prácou bez brania priveľkého rizika na seba.

„Treba rozlíšiť, kedy ide o jobhopping, kedy ide o získavanie skúseností a kedy ide o radikálnu kariérnu zmenu. Jobhopping je negatívny trend, keď zamestnanci s cieľom využiť všetky príležitosti, ktoré trh poskytuje, prejdú inde. Najhoršie, ak prejdú ku konkurencii, po veľmi krátkom čase, povedzme v rozmedzí pol roka a roka,“ tvrdí Stanislava Švecová, riaditeľka portálu Kariéra bez hraníc. Z krátkodobého finančného hľadiska možno získate viac, ale odpisujete sa pre budúcnosť.

Z pohľadu Stanislavy Švecovej je človek, ktorý nedokáže na jednom mieste vydržať ani jeden rok, vnímaný ako typ unáhleného a nezodpovedného pracovníka, do ktorého sa neoplatí investovať čas, energiu a peniaze na jeho udržanie. Druhým dôvodom pre zmenu práce je buď kariérne hľadanie sa, alebo snaha o spoznanie viacerých oblastí sektorov.

Môže ísť buď o človeka, ktorý sa rozhodol, že kultúra veľkej firmy nie je pre neho a chce robiť niečo podobné, ale v menšom tíme. Alebo môže ísť o finančného analytika, ktorý zistil, že v danom sektore je nuda a chce to skúsiť v bankovej sfére, kde má zároveň viac príležitostí na vlastný rast. Podstatné je vedieť tieto zmeny vysvetliť a takisto na každom poste ostať minimálne rok, ideálne dva roky. Týmto spôsobom možno aj reálne neskôr dokázať, že sa na týchto pozíciách aj niečo hodnotné naučil," dopĺňa Švecová.

Tretí dôvod zmeny zamestnania je kariérna zmena. Ide o radikálne rozhodnutie, keď človek zistí, že to, čo robil posledné roky, ho buď nenapĺňa, alebo to robil z nesprávnych pohnútok, alebo že je to oblasť, v ktorej nepoužíva to, v čom je skutočne dobrý. Tento krok sa však spája s rizikom, ako sa mu bude v novej oblasti dariť.

„Pozitívne vnímam najmä posledné dva dôvody. Prvý dôvod, ten skutočný jobhopping, považujem za dobrú stratégiu len pre ľudí, ktorí sa chcú zamestnať len na pár rokov a potom ísť buď do skorého dôchodku, alebo robiť iné vlastné aktivity. Ľuďom, ktorí si chcú dlhodobejšie budovať svoje meno a nechcú byť odpísaní personalistami, skutočný jobhopping neodporúčam,“ radí Švecová.

debata chyba