Poznáte pesticídy ako málokto. Pristihnete sa pri otázke, čo jete? Aké potraviny si kupujete?
Také, ako ostatní spotrebitelia. Predpokladám, že boli dodržané všetky správne postupy.
Neuprednostňujete potraviny od ekologických farmárov?
Nie, nerobím špeciálny výber.
Hoci ste toxikológ, teda znalec jedov?
Ako toxikológ sa prikláňam k tomu, že je nevyhnutné podľa nových poznatkov prehodnotiť každé negatívne pôsobenie chemických látok, ktoré sa používajú v poľnohospodárstve. Ale extrémne vedecky nepodložené prístupy by naozaj mohli viesť k redukcii výroby potravín, čo by sa prejavilo aj v raste ich cien.
Riešili ste na Slovensku nejaké väčšie prípady nesprávneho použitia pesticídov?
Vyskytli sa niektoré prípady pochybenia, nesprávnej aplikácie, keď došlo k otravám niektorých voľne žijúcich druhov živočíchov. Ale nie je to našťastie často, ide o sporadické prípady.
Akú istotu má spotrebiteľ, že chemicky ošetrená rastlina prejde kontrolou, ktorá by mala spoľahlivo zachytiť prípadné zvyšky nežiaducich látok?
Pri ceste potraviny z poľa na stôl spotrebiteľa prechádza rastlinný či živočíšny výrobok cez viacero kontrolných bodov. Sú nastavené tak, že na trh by sa mali dostať potraviny, ktoré spĺňajú prísne limity na zvyšky pesticídov.
Väčšina spotrebiteľov je presvedčená, že čo je prirodzené, teda biologické, je jednoznačne vhodné. A čo je, naopak, chemické, ľuďom škodí. Súhlasíte?
Toto presvedčenie je odrazom podmienok, v ktorých ľudia žijú. Zdá sa im, a nie neoprávnene, že svet je pretechnizovaný a plný chémie. Lenže aj príroda okolo nás sa dá prepísať do chemických vzorcov a rovníc. Medzi prirodzeným a chemickým je jednoducho úzky vzťah. A to využíva aj ochrana rastlín. Mnohé z pesticídov sú v podstate dokonale odkopírované prírodné látky.
Sú bezpečné?
Keďže nám záleží na bezpečných a kvalitných potravinách, na ošetrovanie rastlín sa používajú len dokonale preverené pesticídy. Aj preto možno hovoriť, že ide o fytofarmaká alebo liečivá rastlín. Všetky povolené pesticídy prešli hodnotením rizika, pri ktorom sa posudzovalo hľadisko ich bezpečnosti na zdravie človeka a, samozrejme, na celé životné prostredie.
Lenže Brusel teraz prehodnocuje smernicu o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín. Okrem iného aj preto, že používanie pesticídov v poľnohospodárstve viedlo k rozšíreniu niektorých civilizačných chorôb. Nie je to tak?
S odstupom času sú ľudia vždy múdrejší. Vývojom vedeckých metód hodnotenia sa rozdelili pesticídy na tzv. nebezpečné a bezpečné. Tie, ktoré nevyhoveli prísnym kritériám hodnotenia rizika pre zdravie a bezpečnosť spotrebiteľa a životné prostredie, boli z používania vylúčené. Z celého množstva chemických látok bolo vyradených zhruba 500.
Za aké dlhé obdobie?
Za posledných 16 rokov, od platnosti smernice EHS 91/414, ktorá sa má teraz novelizovať.
Časť verejnosti by najradšej používanie chemických prípravkov z pestovania rastlín vylúčila a vrátila sa k ekologickému poľnohospodárstvu. Je schopné nahradiť súčasné konvenčné poľnohospodárstvo opierajúce sa o chémiu?
Ekologické poľnohospodárstvo ako alternatíva, samozrejme, existuje. Má svoje pravidlá, systém certifikácie. Ale má aj limity – napríklad aj v kvalite životného prostredia. Nehovoriac o tom, že tzv. biopotraviny sú dva až tri razy drahšie ako výrobky konvenčného poľnohospodárstva. Určite sa tento typ poľnohospodárstva bude rozvíjať, ale nemyslím si, že tento model v čase rastúcich cien potravín vyrieši ich svetový nedostatok.
Biopotraviny sa stavajú často ako protipól potravinám vyrobeným tradičným poľnohospodárstvom. Z toho by sa mohlo zdať, že všetky ostatné potraviny nie sú úplne v poriadku. Aké teda sú?
Pri pestovaní rastlín v ekologickom poľnohospodárstve sú presne určené chemické látky, ktoré možno v danom systéme použiť. Ale ani konvenčné poľnohospodárstvo nie je bez pravidiel – možno využívať len registrované, teda preskúšané chemické prípravky. Zoznamy povolených prípravkov sa opierajú o európske normy, ktoré vymenovávajú účinné látky použiteľné na národnej úrovni. Život a vývoj nestojí. Všetky prípravky sa permanentne prehodnocujú z hľadiska rizika spotrebiteľa, životného prostredia. Preto si myslím, že pri správnom používaní prípravkov, dodržiavaní správnej poľnohospodárskej praxe a správne načasovanom zbere sú potraviny z takto vyrobených rastlín bezpečné.
Nepopriete však, že rakovina a rôzne alergie súvisia aj s moderným poľnohospodárstvom využívajúcim chémiu.
Je to dosť sugestívne tvrdenie. Mohol by som pokojne dodať, že tieto choroby súvisia aj s naším uponáhľaným životným štýlom, stresmi a zhoršeným životným prostredím, ku ktorému prispieva doprava, priemysel. Vec je zložitejšia, ako sa niekedy podáva. No a pokiaľ ide o pesticídy – netvrdím, že sú to neškodné hračky. Určite vedci z roka na rok ich účinky na človeka a prírodu skúmajú precíznejšie a vymedzujú, ako ich správne používať.
Ľudia si často kladú otázku, či je vôbec nevyhnutné používať chemickú ochranu. Vedeli by sme dopestovať potrebné množstvo potravín na nasýtenie obyvateľstva bez použitia hnojív a chemickej ochrany?
Nie. Rozvíja sa však integrované poľnohospodárstvo, ktoré hľadá kompromis, akúsi harmóniu medzi potrebami prírody, človeka a intenzívnym poľnohospodárstvom. Nezabúdajme, že musíme reagovať na globálne otepľovanie, ktoré k nám prináša nové, aj na našom území prv nepoznané choroby a škodcov. Súčasné poľnohospodárstvo mení štruktúru – do značnej miery je postavené na obilninách, olejninách, kukurici. Únia pri novele smernice o pesticídoch musí prihliadať aj na tieto fakty. Viac ako dojmy treba zvažovať vedecké poznanie a kritériá.
Čo znamená uplatnenie vedeckých kritérií?
Napríklad nevylučovať prípravky, ktoré sú bezpečnými liečivami rastlín. Pri extrémne silnej redukcii účinných látok v pesticídoch by vzniklo riziko, že farmári nebudú schopní potlačiť choroby a škodcov rastlín. V praxi by to mohlo viesť k vzniku prirodzenej či získanej odolnosti škodcov. Výsledkom by mohlo byť zníženie produkcie poľnohospodárskych plodín takmer o jednu tretinu.
Čo je dôležitejšie: zdravie alebo plný žalúdok?
Samozrejme, že zdravie ľudí je na prvom mieste, ale to dokáže moderné poľnohospodárstvo zaručiť aj pri rozumnom využití rastlinných liečiv. Všetky prípravky a ich účinné látky, ktoré sa používajú na území Slovenska a Európskej únie, sú schválené a môžu sa používať len tie, ktoré sú vymenované v smernici. Ako som vravel, boli preverené z hľadiska rizík pre človeka aj prírodu. Týmto sa zaručuje pri dodržaní zásad správnej poľnohospodárskej praxe ich relatívna bezpečnosť.
Jaroslav Legáth (51)
Veterinárny lekár toxikológ, ktorý vedie Národné referenčné centrum pre pesticídy pri Univerzite veterinárskeho lekárstva v Košiciach. Publikoval niekoľko desiatok vedeckých článkov. Jeho koníčkom i prácou je skúmanie jedov a ich využitie ako možných liečiv.