SMK o eure: Za slabších zodpovedá vláda

Strana maďarskej koalície považuje vstup do eurozóny za historický okamih, pripomína však vláde zodpovednosť za opatrenia pre sociálne slabších, aby sa zmiernil dopad prípadného zdražovania.

09.05.2008 11:18 , aktualizované: 11:53
Csáky a Farkas Foto:
Predseda republikovej rady SMK Iván Farkas (vľavo) a predseda strany Pál Csáky.
debata

Zavedenie eura na Slovensku od januára budúceho roka je podľa SMK historickým momentom, pričom vstup do eurozóny pokladá za poslednú fázu integračného procesu. Popri pozitívach tohto kroku je potrebné podľa predsedu Republikovej rady a podpredsedu SMK Ivána Farkasa brať do úvahy aj možné riziká.

„Myslíme si, že na základe postupného vyrovnávania cien môže byť istý nepriaznivý dopad na najslabšie sociálne skupiny,“ povedal Farkas, pričom medzi ne zaradil dôchodcov a sociálne odkázaných ľudí. Prevažnú väčšinu príjmov títo ľudia spotrebovávajú na bývanie a nákup potravín. Podľa Farkasa sa pritom práve v týchto oblastiach očakáva najvyšší nárast cien v budúcnosti. Ako ďalej doplnil, je zodpovednosťou vlády zabezpečiť pre rizikové skupiny potrebné opatrenia, aby nepocítili negatívne dôsledky novej meny na Slovensku.

Podľa Farkasa nová spoločná euromena bude mať pozitívny vplyv na podnikateľskú sféru, pomôže zjednodušiť zahraničný obchod a taktiež vytvorí nový impulz pre zvyšovanie hospodárskeho ras­tu.

Podľa jeho slov môže napomôcť k ďalšej vlne príchodu investorov na Slovensko ako aj k vytváraniu nových pracovných miest. Euro môže byť aj novou motiváciou pre návrat Slovákov pracujúcich v zahraničí.

Na druhej strane však Farkas vidí možný problém v dlhodobej udržateľnosti inflácie. Poukázal pritom aj na dlhodobo nepriaznivý vývoj cien na svetových trhoch ako aj na fakt, že Slovensko má najnižšiu cenovú úroveň spomedzi krajín Európskej únie. Podľa jeho slov tak môžeme očakávať postupné vyrovnávanie cenovej hladiny na Slovensku s priemerom krajín EÚ.

Negatívne dopady sa môžu vo väčšej miere prejaviť v regiónoch východného a južného Slovenska ako v Bratislavskom kraji aj vzhľadom na rozdielnu úroveň ekonomickej vyspelosti týchto oblastí.

V stredu zverejnená správa Európskej komisie, v ktorej komisia odporučila Slovensko pre prijatie eura od 1. januára budúceho roka, podľa Farkasa poukázala aj potrebu šetriť verejné zdroje viac ako doteraz. Pripomenul, že vláda pri schvaľovaní tohtoročného štátneho rozpočtu bola na výdavkovej strane dosť „benevolentná“. Ocenil pritom prebytkové hospodárenie štátneho rozpočtu v posledných mesiacoch, dodal však, že je potrebné šetriť aj v ďalšom období.

Podľa Farkasa sú v súčasnosti dosť značné obavy z novej meny. Podľa neho to môže vyplývať z toho, že ľudia nie sú dostatočne informovaní. V tejto súvislosti uviedol, že v nasledujúcom období je potrebné zvýšiť informovanosť obyvateľstva.

Informačná kampaň má byť podľa jeho slov čo najviac zrozumiteľná a vláda by sa mala zamerať aj na sprísnenú kontrolu možného neoprávneného zvyšovania cien zo strany obchodníkov. Vláda by sa pritom mala zamerať aj na užšiu spoluprácu s mimovládnym sektorom, dodal Farkas.

Ministerstvo je pripravené robiť opatrenia

Ministerstvo financií počíta s možným negatívnym dopadom rastu cien v ďalšom období na slabšie sociálne skupiny obyvateľstva, pričom je pripravené urobiť všetky opatrenia aspoň na čiastočné zmiernenie týchto dopadov, uviedol hovorca Miroslav Šmál, prijaté opatrenia však musia byť v rámci možností, ktoré pripúšťa legislatíva Európskej únie.

Reagoval tak na obavy SMK, podľa ktorej môže mať rast cien po prijatí novej euromeny negatívny dopad na najslabšie sociálne skupiny, predovšetkým na dôchodcov a sociálne odkázaných ľudí.

Podľa Šmála je rast cien ropy, zemného plynu ako aj potravín celosvetovým problémom, pričom práve „najsilnejšia mena na svete“ môže Slovensku pomôcť zvládnuť túto situáciu.

debata chyba