Z prisilného kurzu by sme sa tešili krátko

26.05.2008 06:02
Šramko
Šéf centrálnej banky Ivan Šramko Autor:

Po prechode na novú menu by si podľa šéfa centrálnej banky Ivana Šramka mali ľudia ceny všímať pozornejšie. Ak si napríklad holič vypýta priveľa, zákazník musí porozmýšľať, či je ochotný toľko zaplatiť, pôjde k inému holičovi, alebo sa ostrihá radšej doma sám. Euro podľa neho prinesie stabilitu a ďalší rozvoj. "Mali by sme byť hrdí na to, že nás prijali medzi ekonomicky najvyspelejšie štáty Európy a dokázali sme splniť podmienky," povedal Šramko v rozhovore pre Pravdu.

Koruna láme každý deň rekordy, kurz padá rýchlo dolu. Očakávali ste takéto preteky v posledných dňoch života slovenskej meny?
Nevidím dôvod na špeciálny komentár ku kurzu. Až takýto vývoj sme však nečakali. Tempo, akým sa mena posilňuje, nás prekvapuje. Vývoj na Slovensku v posledných rokoch, najmä veľmi rýchly rast ekonomiky či zlepšovanie bilancie obchodu so zahraničím však vytvárali priestor, aby sa koruna posilňovala. Silná koruna má priaznivý vplyv na znižovanie rastu cien, čo pozitívne vnímajú aj občania. Nepriaznivo však ovplyvňuje výnosy vyvážajúcich podnikov, znižuje rast ekonomiky a môže mať negatívny dosah aj na príjmy štátneho rozpočtu.

Berie teda trh do úvahy aj budúci vývoj ekonomiky bez koruny?
To nie. Momentálne je pod vplyvom možnosti zarobiť na posilňovaní koruny s vedomím toho, že sa výmenný kurz definitívne zafixuje.

Vláda by chcela, aby sa koruny na eurá zmenili pri čo najsilnejšom kurze. Čo by to znamenalo pre Slovensko?
Vo všeobecnosti panuje presvedčenie, že čím silnejšia mena, tým je to lepšie – čo je zjednodušený pohľad. Keby bol kurz napríklad jedna k jednej, tešili by sme sa veľmi krátko. To by noc v hoteli namiesto 3-tisíc korún stála 3-tisíc eur, kto by v ňom však za tú cenu spal? Plusy aj mínusy rýchleho posilňovania meny, ktoré som spomenul vyššie, sú o to väčšie, čím je zhodnotenie rýchlejšie a ekonomika má málo času na prispôsobenie sa. Na konverzný kurz sa musíme pozrieť nielen z pohľadu občana, vývozcu či dovozcu, ale celkového vplyvu na ekonomiku a jej budúci vývoj. Takto sme aj s vládou tému prediskutovali a nemali sme rozdielne názory.

Ak by bol kurz prislabý?
Na jednej strane by určite podporil vyvážajúce firmy, ktoré by zo zahraničia zinkasovali v prepočte na koruny viac. Na druhej strane, tovary dovážané pre spotrebu alebo výrobu by boli drahšie, čo by ťahalo nahor ceny.

Diskutuje sa už o konverznom kurze?
Konkrétne rozhovory sa ešte nezačali. Na každom zasadnutí Európskej centrálnej banky sa však rozoberá každá krajina osobitne, komentuje sa aj vývoj jej kurzu. Z minulosti máme skúsenosti iba z rozhodovania o centrálnej parite. Výsledok je istý prienik názorov medzi slovenskou stranou a európskymi inštitúciami. Ideálne je, keď má NBS rovnaký názor ako vláda a ten prezentujeme naraz – Národná banka viac s európskou a vláda zase s komisiou.

Čitatelia prílohy Euro v Pravde si majú možnosť tipnúť konverzný kurz. Zatiaľ posielajú skôr okrúhle čísla. Je určené, ako musí konverzný kurz vyzerať?
Kurz musí mať šesť platných číslic. V našom prípade dve pred a štyri za desatinnou čiarkou. Nikde nie je povedané, aké to majú byť číslice. Z praktického hľadiska by bolo rozumné, keby kurz obsahoval viac núl na konci. Tým však nechcem nič naznačiť.

Podľa prieskumov verejnej mienky sa ľudia na euro zatiaľ veľmi netešia. Čo by ste im odkázali?
Odkázal by som, že euro prinesie stabilitu a ďalší pozitívny rozvoj. Riziká spojené s vlastnou menou v malej otvorenej ekonomike sú veľké. Máme skúsenosti z rokov 1997 až 1999, keď sa jasne ukázalo, že malé meny sú oveľa citlivejšie, zraniteľnejšie a dokážu v ekonomike spôsobiť šok, ktorý negatívne ovplyvní jej ďalší vývoj. V tom období sa prudko zdevalvovali meny nielen na Slovensku a v susediacich krajinách, ale aj v iných oblastiach sveta.  Mali by sme byť hrdí na to, že nás prijali medzi ekonomicky najvyspelejšie štáty Európy a dokázali sme splniť podmienky. Treba však urobiť ďalšie opatrenia, aby sme z prechodu na novú menu čo najviac vyťažili. Samotné zavedenie eura nevyrieši problémy v ekonomike, vytvára však podmienky na jej stabilnejší a dynamickejší rozvoj.

Čo teda treba urobiť, aby bola zmena úspešná?
Euro nie je zázrak. Neurobí z krajiny automaticky prosperujúci štát. Dobrým príkladom sú severské krajiny. Nórsko nie je členom Európskej únie, Švédsko členom je, ale euro nepoužíva, Dánsko je členom, ale je len v ERM2, teda čakárni na euro, a Fínsko je aj v eurozóne. Všetky tieto krajiny majú vysokú ekonomickú výkonnosť, veľmi vysokú životnú úroveň a nízky rast cien, ich ekonomiky patria dlhodobo medzi najlepšie na svete. Nemôžeme očakávať, že zavedieme euro a všetko bude vyriešené. Je dôležité prijať ďalšie opatrenia, najmä v oblasti verejných financií.

Aké?
Dnes máme dobré časy, príjmy verejných financií sú pravidelne vyššie, ako štát očakával. Musia byť však nastavené tak, aby bez šokov fungovali, aj keď sa zníži tempo rastu ekonomiky. Preto treba v dobrých časoch čo najviac znižovať aj zadlženie. Prioritu musia mať politiky, ktoré budú podporovať ekonomický rast a budú postavené na dlhodobej udržateľnosti. Kľúčová je oblasť školstva a vedy, aby sa stali podporou pre ďalšie investície do ekonomiky, ktoré prinesú pracovné miesta a rast životnej úrovne.

Robí vláda potrebné kroky?
Vo verejných financiách nastala výrazná zmena. Je jasne cítiť, že vláda si osvojila znižovanie schodkov verejných financií, chce sa pomerne rýchlo dostať k vyrovnanému hospodáreniu. V oblasti vedy a vzdelávania si nie som istý, že sa urobili potrebné opatrenia na to, aby trh práce a kvalita ľudí dokázali podporiť ďalší ekonomický rast. Aj v iných oblastiach treba pokračovať. Vláda musí stále rozmýšľať, čo urobiť preto, aby ekonomika prosperovala a ďalej rástla a verejné financie boli udržateľné.

Doteraz bolo potrebné plniť prísne podmienky pre euro, ktoré na vládu vytvárali tlak. Udrží sa takáto atmosféra?
Podmienky pre euro, hoci sú aj niekedy kritizované, vytvorili tlak na vládu v tom, že správnou cestou vo verejných financiách je znižovanie schodku a dlhu krajiny a snaha o nízku infláciu so stabilnou menou. Ako krajina s eurom to budeme musieť samozrejme rešpektovať aj v budúcnosti. Dôležité je však povedať, že takýto prístup by sme museli mať, aj keby sme nemali ambíciu zaviesť spoločnú menu v plánovanom termíne.

Kedy by sa mohlo ukázať, či bolo euro pre Slovensko úspechom?
Bolo by veľmi zlé, keby sa prijatie eura začalo hodnotiť podľa toho, či vo februári, marci bude káva stáť o dva centy viac, alebo menej. Aj keď takýto prístup je pre ľudí možno prirodzený. Treba im však vysvetliť, že v roku 2009 na tom nikto nebude výrazne lepšie alebo horšie len pre zavedenie eura. Je to technická operácia bez okamžitého vplyvu na občana. Výhody sa ukážu až po dlhšom období.

Potraviny stále dražejú, ropa tiež. Je možné, že takýto vývoj bude pokračovať aj v čase prechodu Slovenska na euro. Ako zabrániť, aby občania nezvaľovali zdražovanie iba na euro?
Ťažko čakať od bežného občana, že keď príde do obchodu v januári 2009 a zistí, že chlieb zdražel napríklad o 20 centov, aby si uvedomil, že 19 centov z toho má na svedomí drahšia pšenica a 1 cent euro. Dôležité nie je len to, ako sa vyvíjajú ceny, ale aj ako rastú príjmy a ako sa vyvíja životná úroveň. Euro samotné nespôsobí zmenu cien. Ich vývoj bude závisieť od toho, ako sa budú vo svete vyvíjať ceny energií a potravín a ako pôjde domáca ekonomika.

Zmena meny ovplyvňuje nálady ľudí, ktorí ich potom môžu preniesť do hlasovania vo voľbách. Nemala by mať vláda záujem zmierňovať obavy z eura?
Samozrejme, politici rozmýšľajú v iných súvislostiach ako centrálna banka. Prekvapuje ma, že už teraz sa hovorí o kompenzáciách začiatkom roku 2009 a pritom sa v súvislosti so zavádzaním eura nijaké významné dosahy neočakávajú. Naše odhady predpokladajú, že vplyv zavedenia eura na ceny bude maximálne 0,3 percenta, čo je úplne zanedbateľný vplyv. Nikto zatiaľ nevie s istotou povedať, ako sa ceny budú vyvíjať v budúcom roku, ale vplyv na to nebude mať euro, ale iné faktory. Samozrejme, že napríklad dnešné dôchodky sú nízke, ale v ich možnom raste sa zohľadní aj inflácia v roku 2009. Pre občana sa nemenia aktuálne, ale až s časovým posunom. Ak sa vytvorili zdroje, ktoré by sa mohli použiť na zvýšenie dôchodkov, radšej to urobme systematicky. Dobré je, že vláda zavedenie eura intenzívne podporuje a snaží sa prijať aj opatrenia, aby obmedzila riziká. Nemalo by to však zastaviť prirodzený vývoj trhu. Prekvapuje ma tiež, že sa objavili negatívne hodnotenia na eurokampaň, že je nedostatočná, že nič nevysvetľuje. Veď hlavná časť sa ešte v podstate ani nezačala.

Možno to je problém. Nemala sa už začať?
Vždy sme hovorili, že naplno sa kampaň môže spustiť, až keď európske inštitúcie Slovensku euro definitívne odobria. Dôležité je poznať konverzný kurz. Miatli by sme ľudí, ak by sa v materiáloch objavovali prepočty s iným ako oficiálnym kurzom. Dobrý čas na eurokampaň je druhý polrok 2008.

Podarí sa za pol roka presvedčiť občanov, aby príchod eura vnímali pozitívnejšie?
To dúfam. Ale vláda je v tomto smere aktívna a má veľkú podporu občanov. Ak jej teda veria v iných témach, tak prečo by jej nemali veriť aj v tejto? Privítal by som aj aktívnejšiu podporu opozície, ktorá tento nesporne pozitívny proces začala, keď bola vo vláde. Nie je nijaký dôkaz o tom, že by euro malo ľuďom zhoršiť situáciu. Kampaň bude dobrá. Máme predsa dosť skúseností z iných krajín, môžeme sa poučiť z ich chýb. Verím, že dokáže zmeniť pomer občanov, ktorí prechod na novú menu podporujú a, naopak, nepodporujú. Na druhej strane, je úplne prirodzené, že keď prichádza niečo nové, nepoznané, ľudia majú obavy. V januári ľudia zistia, že z 300-eurového dôchodku budú žiť rovnako ako z terajších 10-tisíc. Ale musia to zistiť na základe vlastných skúseností.

Niektoré veci stoja už v súčasnosti toľko čo v Rakúsku, iné sú dokonca drahšie. Môže prechod na euro niektoré tovary aj zlacniť?
Samotný prepočet cien z korún na eurá má jasné pravidlá a bude prísne monitorovaný. Ak niekto cenu naschvál prepočíta zle, môže byť za to potrestaný. Ak však napríklad ceny pšenice porastú na celom svete, je jasné, že aj výrobky z nej zdražejú. Nemá to však nič spoločné s eurom. Ceny sa však budú dať oveľa ľahšie porovnať so zahraničím. Mnohé tovary sú na Slovensku drahšie ako v Rakúsku či Nemecku. Môže za to práve ťažšie porovnávanie pri prepočtoch z korún na eurá a naopak. Myslím si, že mnohí obchodníci, ak budú chcieť prežiť, budú musieť ceny znížiť. Prečo by človek akceptoval ponúkanú cenu, ak si v zahraničí kúpi tú istú vec lacnejšie. Ľahšie porovnávanie cien zvýši konkurenciu na trhu.

Nemôže to fungovať aj opačne, že obchodníci sa prispôsobia cenám na západe a zvýšia ich?
Musia brať do úvahy kúpnu silu a životnú úroveň na Slovensku. Neviem si predstaviť, že by si napríklad holič namiesto sto korún vypýtal zrazu 20 eur iba preto, že sa toľko platí v Rakúsku. Veľmi by som sa čudoval, keby mu to nejaký zákazník akceptoval. Služby sú typický príklad, kde rozhoduje ponuka a dopyt a štát do toho nemá prečo zasahovať. Zákazník musí rozmýšľať, či je ochotný toľko zaplatiť, pôjde k inému holičovi, alebo sa ostrihá doma sám. Ak má iné možnosti a napriek tomu zaplatí namiesto sto korún zrazu 20 eur, tak je to jeho osobný problém. Musíme ľudí vychovávať k tomu, že v období prechodu na euro treba zvýšiť citlivosť na ceny a obchodníkov kontrolovať.

Hlasuj za tento článok na -->

Ivan Šramko (49) – je guvernérom Národnej banky Slovenska od začiatku roka 2005. Predtým zastával v banke post viceguvernéra. Od skončenia štúdia na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave v roku 1980 pôsobil vo vedúcich funkciách viacerých finančných inštitúcií. Pred príchodom do censtrálnej banky bol členom vedenia a neskôr členom predstavenstva Tatra banky. Je ženatý, má tri deti.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk