Zdraženie úverov vo svete totiž znižuje priemyselnú výrobu a tiež dopyt po elektrine. Energetická burza v Nemecku, ktorá ovplyvňuje ceny elektriny aj na Slovensku, na to už zareagovala znížením cien z letných úrovní okolo 90 eur za megawatthodinu na súčasných 70 až 75 eur.
Ceny sa však na burze už ustálili a sú stále mierne vyššie ako vlani, keď megawatthodina stála okolo 60 eur. Podľa vývoja na burze určil nedávno regulačný úrad dominantnému výrobcovi Slovenským elektrárňam cenu na rok 2008, ktorá však zatiaľ nie je verejne známa. Šéf úradu Jozef Holjenčík (nominant Smeru) však potvrdil, že úrad zohľadnil vývoj na trhoch. Veľké zmeny v konečných cenách elektriny pre rodiny Holjenčík od januára neočakáva.
Elektrárne ovládané talianskym Enelom majú asi polovičný podiel na cene elektriny pre rodiny. Podľa podniku je pokles cien elektriny na burze zatiaľ krátkodobý a elektrina chýba dlhodobo. „Rýchle riešenie neexistuje, keďže napríklad len výstavba novej atómovej elektrárne trvá asi dvanásť rokov,“ upozornil hovorca elektrární Juraj Kopřiva.
„Dopyt po elektrine v regióne na budúci rok ďalej porastie, aj keď polovičným tempom oproti minulým rokom,“ zhodnotil dosahy krízy pre agentúru Reuters obchodný riaditeľ ČEZ Alan Svoboda. Kríza už stlačila dole aj ceny ropy a tým zmiernila tlaky na zdražovanie plynu a tepla, ktoré vyvolala drahá ropa v prvom polroku tohto roka.
Vláda vo štvrtok v balíčku opatrení proti kríze pri cenách energií určila regulačnému úradu, aby „dôsledne uplatňoval svoje kompetencie“.
Ministerstvo hospodárstva pôvodne do balíčka podľa agentúry SITA zahrnulo aj možnosť pokračovania prevádzky najlacnejšieho zdroja druhého bloku bohunickej jadrovej elektrárne V1. Minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek pritom ešte v lete pripustil, že ak by Slovensko podľa verdiktu vlády z roku 1999 a medzinárodných záväzkov na konci tohto roka blok neodstavilo, „vyradilo by sa samo z Európskej únie“.
Premiér Robert Fico vo štvrtok potvrdil, že blok sa odstaví. Vláda si však podľa neho chce ponechať možnosť, aby v prípade pretrvávania globálnej finančnej krízy mohla V1 „oživiť“. Končiace bloky sú však štandardne zhruba tri roky po stopnutí výroby v prevádzkovom režime.