Ekonómia sa dá v pohode vysvetliť bez grafov

Realita sa spriada z príbehu, nie z matérie, cituje Tomáš Sedláček v úvode svojej prvotiny Ekonomie dobra a zla českého filozofa a biológa Zdeňka Neubauera. Presne tak vidí Sedláček aj ekonómiu. Ako vedu o človeku a medziľudských vzťahoch, ako príbeh, ktorý možno vyrozprávať bez zložitých matematických hesiel.

29.06.2009 00:03
Tomáš Sedláček Foto:
Tomáš Sedláček (32) autor knihy Ekonomie dobra a zla. Vyštudoval teoretickú ekonómiu, pracoval ako ekonomický poradca prezidenta Václava Havla a v súčasnosti je hlavným makroekonomickým stratégom ČSOB.
debata

Prečo sa ľudia boja ekonómie?

Je to chyba ekonómov, ktorí z nej urobili zložitú matematickú vedu. Ekonómia by mala vedieť komunikovať aj s obyčajným človekom, ktorý nemá ekonomické vzdelanie. Niečo také sa celkom darí teoretickým fyzikom. Teória veľkého tresku je síce veľmi zložitá, ale našlo sa pár fyzikov, ktorí ju dokázali preložiť do normálneho jazyka. Každá veda by mala mať svoju hlbokú stránku, ale tiež druhú tvár otvorenú iným vedným disciplínam. Ak chceme porozumieť spoločnosti, tak nie len z ekonomického, sociologického alebo politologického pohľadu. Je potrebné, aby sme mali spoločný jazyk a nie, aby sa každá veda ponorila do svojho sveta. Ekonómia sa dá v pohode vysvetliť bez grafov.

Potrebujú ľudia vôbec ekonómii rozumieť?

Človek je bytosť, ktorá chce vedieť, čo sa okolo nej deje a chce tomu porozumieť a nejako si javy vysvetliť. Momentálne je diskutovanou témou hospodárska kríza a ľudia jej chcú rozumieť. Hľadajú odpovede na otázky, prečo prišla, čo ju spôsobilo a ako sa v nej zorientovať. Ak by nás ohrozoval meteorit, tak by ste robili rozhovor s nejakým astrofyzikom. Ekonómia sa stala veľmi dôležitou súčasťou ľudského života.

Vzbudzujú situácie, akou je súčasná hospodárska kríza, záujem bežných ľudí o ekonómiu?

Kríza nás poučí. Napríklad v tom, že naša hospodárska politika sa nemôže správať tak, ako sa správala v minulosti. Raz možno toto obdobie vojde do dejín ako doba dlhová.

Pomáhajú pochopiť ekonómiu podobné knihy, ako ste napísali?

Na západe podobných kníh vychádza mnoho. Je úplne normálne, že sa píšu knihy zrozumiteľné aj čitateľom, ktorí nemajú ekonomické vzdelanie, ale zároveň vážené medzi odborníkmi. U nás to medzi akademikmi funguje skôr takto: ak napíšete do vedeckého časopisu, ktorý nikto nečíta, tak je to super, ale keď píšete do Hospodářskych novín, pozerajú sa na vás zvrchu. No napríklad Paul Krugman dostal Nobelovu cenu do istej miery práve za to, že bol schopný komunikovať a popularizovať ekonómiu.

Čo vás priťahuje na ekonómii?

Je to veda o človeku a medziľudských vzťahoch. Je veľkou otázkou, ktoré vzťahy sa dajú vyjadriť matematicky alebo peňažne, a ktoré nie. Tu niekde sa skrývajú aj hranice ekonómie. Veľmi pekne o tom píše filozof Martin Buber v knihe Ja a ty. Niektoré vzťahy sú ja – ono. Napríklad ja mám teraz s vami vzťah len preto, aby sme urobili rozhovor. Vám na nás obzvlášť nezáleží, pretože vám ide o rozhovor a mne rovnako. Je to vzťah, keď človeka vnímame ako prostriedok a nie ako cieľ. A potom sú vzťahy ja – ty, kde nám práve ide o človeka, ku ktorému pristupujeme. Musíme sa naučiť rozlišovať tieto dva druhy vzťahov. To je pekné na ekonómii. Baví ma na nej to filozofi cké či psychologické. Ekonómia je nádherný príbeh a stáva dominantným príbehom našej doby.

Ako sa na knihy ako tá vaša pozerajú na ekonomickej univerzite?

V niekoľkých kurzoch sa už stala odporúčanou literatúrou. Bola písaná tak, aby ponúkla priestor na zamyslenie aj ekonómom. Dúfam, že to bude diskutovaná kniha, pretože niektoré veci som v nej napísal kontroverzne. Myslím, že je potrebné rozvíriť pokojné stojaté vody. V knihe nie je jediná rovnica alebo číslo. Stránky sú číslované pospiatky, aby sme čísla postavili trošku na hlavu. Sú v nej dva grafy nakreslené rukou. Snažil som sa tým ukázať, že ekonómia sa dá vysvetliť, lepšie povedané vyrozprávať, bez použitia zložitých matematických hesiel.

Držíte sa hesla, že provokácia budí záujem?

Nie je to účelová provokácia. Určite tá knižka nie je a nechce byť len populárna. Mieri aj do odborných kruhov. Musím povedať, že vo svojom živote, keď som už robil poradcu kade–tade, sme ekonomické modely používali naozaj zriedka, pretože sa použiť nedajú. Napríklad hranie šachu je vynikajúce mentálne cvičenie, naučí vás taktizovať, ale keď riešite reálnu vojnu, nemôžete vychádzať z toho, že kôň sa pohybuje do L. Podobne je to aj s ekonomickými modelmi. Sú to užitočné cvičenia, ale že by sa dali jednoducho aplikovať na svet alebo hospodársku politiku, tak to nejde.

Čím ste chceli byť, keď ste mali 10 rokov?

Hercom.

Tomáš Sedláček: Ekonomie dobra a zla (úryvok)
Dnešní dobu dluhovou můžeme vnímat jako zkoušku přiměřené spotřeby, v níž jsme neobstáli. Američané dlouhou dobu spotřebovávali více, než vydělávali. Čisté úspory průměrného Američana tvoří mínus dvě a půl procenta mzdy. To se naposledy stalo právě v období velké krize třicátých let minulého století. Tehdy na tom Američané byli tak špatně, že jim v průměru mzda nestačila a museli si na svou spotřebu půjčovat. Paralela s dnešní dobou? Tentokráte na tom Američané byli tak dobře, že jim v průměru mzda nestačila a museli si na svou spotřebu půjčovat. Důvod? Nepřiměřenost. Ovšem i nepřiměřenost má své hranice. Můžete například nepřiměřeně jíst, ale v jednu dobu budete sytí, posléze až bolestivě přesyceni. Naše společnost hladem netrpí, musí ale řešit jiný problém – jak pohosti sytého? Výmluvné je rčení, které se používá na Slovensku, když vám hostitel nabízí další pochutinu, ale vy už „nemůžete“: Oko by jedlo, ale brucho je už plné.
debata chyba