Podľa platného zákona zaplatia ovocinári v pestovateľských páleniciach z litra vypáleného stopercentného destilátu 4,69 eura ako spotrebnú daň štátu. Teraz, keď v štátnej pokladnici niet peňazí, chce vláda počnúc prvým marcom 2010 daň za pálenie zvýšiť na 5,40 eura. A to sa nikomu z ovocinárov nepáči.
„Naša záhradkárska osada má 105 členov a šesťdesiat z nás rok čo rok premieňa prebytky ovocia na kvalitné ovocné destiláty,“ hovorí Hudok. Neskrýva obavy, že zvýšenie daní mnohých odradí od toho, aby kládli ovocie do suda.
Ovocné kvasy ľudia z Partizánskeho a širokého okolia spracúvajú v pestovateľskej pálenici vo Veľkých Bieliciach. „Ak parlament schváli vládou navrhnuté zvýšenie spotrebnej dane, časť ľudí prestane páliť ovocie v pestovateľských páleniciach a začne ešte viac ako doteraz vyhľadávať čierne pálenice.“ Myslí si to Jozef Beňo, ktorý už roky prevádzkuje bielickú pálenicu.
Dôvod, prečo ľudia začnú páliť inde, je jednoduchý. Čierne pálenice vypália liter obľúbenej päťdesiatdvojky za dve eurá, kým v pestovateľských páleniciach stojí teraz vypálenie vrátane dane od 4,32 do 5 eur. „Keď sa zvýši spotrebná daň, časť zákazníkov nepochybne utečie k čiernym výrobcom,“ predpokladá Beňo.
Pálenie alkoholu na Slovensku má tradíciu a hoci ho štát vždy tvrdo potláčal, nikdy sa ho nepodarilo vykoreniť. Stačí si spomenúť na zľudovený veršík: „Na Slovensku v každom domku pália samohonku.“
„Prenasledovanie čiernej výroby destilátov bude ešte ťažšie, pretože sa zdokonalili destilačné prístroje. Už to nie je ako v minulosti, že pri pálení smrdela celá dedina. Okrem toho susedia sú zväčša solidárni a tak colníci odhalia len zlomok skutočných prípadov,“ upozorňuje tajomník Združenia výrobcov liehu a liehovín Július Forsthoffer. Vlani pracovníci Colnej správy SR objavili 15 nelegálnych výrobcov liehu. „Colníci zhabali občanom 21 destilačných prístrojov a 832 litrov liehu,“ informoval hovorca Colnej správy SR Vojtech Jakab. Štát prišiel na daniach o 6 793 eur.
Colníkom sa však zrejme podarilo zachytiť len špičku ľadovca. Podľa Beňovho odhadu je na Slovensku najmenej 20– tisíc čiernych páleníc. „Nebudem ďaleko od pravdy, pretože na Slovensku chýbajú pestovateľské pálenice v 23 okresoch. Ani jedna nie je na východnom Slovensku, Orave, ale aj Žitnom ostrove. Čo myslíte, kde pália títo ľudia?“ pýta sa Beňo.
Načierno sa páli aj obľúbená ražňovica. „Ľudia dnes nepestujú na záhumienku raž preto, aby strkali slamu do slamníkov, ale pália si z nej ražňovicu,“ tvrdí Beňo. Načierno to robia aj preto, lebo pestovateľské pálenice môžu zo zákona spracovať len ovocné kvasy.
„Keby štát povolil vyrábať ražňovicu v pestovateľských páleniciach, zabil by jednou ranou dve muchy: získal by dane a predišlo by sa mnohým poškodeniam zdravia, ktoré spôsobuje nekvalitne vypálený alkohol z čiernych páleníc,“ upozorňuje Beňo.
Záhradkári, ovocinári a prevádzkovatelia pestovateľských páleníc pripomínajú, že menej je viac – z hľadiska príjmov i zdravia samotných občanov. Možno by stálo za to viac študovať skúsenosti okolitých krajín. „V Rakúsku napríklad ovocinári vôbec neplatia daň z prvých päť litrov, ktoré vypálili pestovateľskej pálenici,“ uvádza príklad Jozef Beňo. To je podľa neho účinný spôsob, ako dostať ľudí do legálnych páleníc, a nie iba zvyšovať dane a represiu.