Budúca vládna štvorka rezort pridelila KDH. Tento rok by malo ísť na budovanie diaľnic takmer 550 miliónov a na budúci rok až 660 miliónov eur. Už v roku 2012 by sa však suma mala zdvojnásobiť. Zatiaľ nie je určené, z akých zdrojov sa táto suma poskladá. Nová vláda navyše môže ročné plány pozmeniť.
| Výstavba diaľnic a rýchlostných ciest podľa NDS** | |
| rok | financie (v mil. €) |
| 2005 | 413 |
| 2006 | 503 |
| 2007 | 458 |
| 2008 | 487 |
| 2009 | 616 |
| 2010 | 548* |
| 2011 | 665* |
| 2012 | 1 348* |
| 2013 | 1 643* |
| 2014 | 1 996* |
| *PLÁN, **PLÁN MÔŽE NOVÝ MINISTER PREHODNOTIŤ | |
Zdroj: NDS
Len na dostavanie diaľnice D1 zo Žiliny do Košíc je potrebných zhruba 4,5 miliardy eur. V eurofondoch je pre diaľnice len necelá tretina tejto sumy. A stavať by sa mali aj ďalšie ťahy. Preto bude musieť vláda získať peniaze aj inde, alebo pokračovať vo využívaní súkromno–verejných partnerstiev označovaných ako PPP.
Budúce vládne strany už pripustili, že na diaľnice použijú peniaze v druhom dôchodkovom pilieri. „Približne 20 až 25 percent peňazí z druhého piliera by mohlo ísť na výstavbu diaľnic,“ vysvetlil Ivan Švejna zo strany Most–Híd. V súčasnosti spravujú dôchodkové správcovské spoločnosti 3,26 miliardy eur. Podľa Švejnu sa na výstavbu ciest aj v zahraničí využívajú peniaze ľudí určené na dôchodky. „Napríklad v Čile sa z peňazí v druhom pilieri vystavala takmer celá cestná infraštruktúra. Peniaze na dôchodky sú uložené na dlhé obdobie, treba ich preto vkladať do dlhodobých investícií,“ dodal Švejna.
Šesť správcovských spoločností by tak nakúpilo dlhopisy od štátu a peniaze z nich by sa použili na výstavbu diaľnic. „Môžu sa vydať špeciálne dlhopisy alebo cenné papiere garantované vládou. Technika bude závisieť od dohody s DSS– kami,“ zhodnotil Švejna. Správcovské spoločností sú zatiaľ opatrné. „Musíme počkať na predstavy vlády a najmä podmienky. Je predčasné sa k tomu teraz vyjadrovať,“ zhodnotil Jozef Paška z DSS Alianz.
Vydávanie nových dlhopisov by však zvyšovalo už aj tak výrazné zadlženie štátu. „Keď sa však diaľnice stavajú cez PPP projekty, do dlhu sa nezapočítavajú. To však neznamená, že ich nebudeme musieť splatiť,“ doplnil Švejna.
Odborníci pritom pri takejto možnosti financovania výstavby diaľnic upozorňujú na možné riziká. „Príklad Grécka totiž ukazuje, že štát nie je bezrizikový vlastník,“ povedal Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a sociálnych analýz INESS.
Budúci minister sa bude musieť zároveň rozhodnúť, či zruší, alebo ponechá dva projekty na súkromné diaľnice cez PPP projekty v dĺžke 105 kilometrov. Vládna štvorka zatiaľ hovorí len o prehodnotení projektov. Podľa analytikov sú totiž predražené o pol miliardy až miliardu eur. „Je potrebné pozrieť analýzy a zistiť, či je takáto výstavba pre štát výhodná alebo nie, prípadne by sa mala vyhlásiť nová súťaž,“ dodal Peter Goliáš z Inštitútu pre ekonomické otázky INEKO. Ak by sa totiž PPP projekty uzatvorili, ako boli predošlou vládou Roberta Fica naplánované, štát by za 30 rokov zaplatil približne 17 miliárd eur.
Vláda pritom za štyri roky dokončila spolu 135 km diaľnic, čo je v priemere 26 km za rok. Budúca vláda ešte nespresnila tempo, akým dokáže diaľnice stavať. Pred voľbami koaličná SaS uvádzala, že prijateľné je tempo 60 km nových diaľnic ročne. To je viac ako dvojnásobné tempo stavania oproti súčasnosti.
Ciele novej vlády pri výstavbe diaľnic
- prehodnotiť ďalšiu výstavbu diaľnic formou PPP projektov s ohľadom na skúsenosti z už zrealizovaných projektov
- presmerovanie EÚ prostriedkov určených na podporu súkromných firiem do budovania infraštruktúry
- umožniť využitie peňazí v druhom dôchodkovom pilieri na výstavbu diaľnic
- prioritne sa budú riešiť najkritickejšie úseky ciest
ZDROJ: PROGRAMOVÉ TÉZY KOALÍCIE SDKÚ, SAS, KDH A MOST–HÍD