Vyššia kolektívna zmluva určujúca nárast tarifných platov tak zagarantuje podmienky len v 68 strojárskych fabrikách, ktoré zastrešuje Zväz strojárskeho priemyslu. Nový minister práce Jozef Mihál (SaS) totiž zrušil výnos, ktorý rozširoval zmluvu automaticky na všetky podniky v oblasti výroby strojov a v automobilovom priemysle.
Ďalšie vyše tri stovky fabrík už zvyšovanie platov nemusia dodržať. Rozšírenie vyšších kolektívnych zmlúv na celé odvetvia presadila predchádzajúca vláda. Následne ministerka práce Viera Tomanová (Smer) v poslednej chvíli chcela dosiahnuť rozšírenie aspoň v dvoch veľmi početných častiach strojárskeho priemyslu. Vďaka tomu by štyri stovky fabrík povinne museli zvyšovať platy, ale aj odvody do sociálneho fondu.
Podľa nového ministra práce Jozefa Mihála je ekonomika v podnikoch stále oslabená a platy zvyšovať plošne nie je možné. „Firmy sa snažia opäť dostať k pôvodnému stavu spred krízy, zásah do ich mzdovej politiky by mohol ohroziť ich vzostup,“ reagoval pre Pravdu mediálny odbor ministerstva práce.
Po ministrovom zásahu zvyšovanie najmenej o spomínaných 3,2 percenta bude záväzné len v podnikoch patriacich do zväzu. Medzi ne patria napríklad automobilky ako Volkswagen, PCA Slovakia Trnava, PPS – Group Detva či Matador Automotive Púchov.
Od augusta však hrozilo, že pravidlá vyššej kolektívnej zmluvy budú platiť aj v ďalších 320 podnikoch. Tie s nimi však vôbec nesúhlasia. „Každé rozširovanie sa vždy stretne s odporom. Firma nemusí súhlasiť, dôležité je, ako dokáže pomôcť ľuďom,“ povedal Anton Mifk a, podpredseda a hlavný vyjednávač odborového zväzu Kovo. Podľa neho by zvyšovanie platov nemalo byť problémom ani pre ostatné firmy.
Republiková únia zamestnávateľov s odbormi však zásadne nesúhlasí. „Zastúpenie v Zväze strojárskeho priemyslu má okolo 17 percent podnikov. My sme pritom dostali od stoviek firiem e–maily, v ktorých zahraniční investori upozorňovali, že následne odídu do mzdovo lacnejšieho Rumunska,“ povedal Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov. Podľa jeho odhadov by tak boli ohrozené stovky pracovných miest.
Odbory dohodnuté zvyšovanie platov nepovažujú za dramatické. „Kvôli kolektívnej zmluve ešte ani jedna firma zo Slovenska neodišla,“ povedal Mifk a.
Analytik Volksbank Slovensko Vladimír Vaňo upozorňuje, že vďaka prijatiu eura máme najnižšie zvyšovanie cien tovarov a služieb v regióne. Na Slovensku bola v júni inflácia na úrovni 0,7 percenta. „Všetky požiadavky o plošné zvyšovanie miezd prevyšujúce infláciu možno považovať za tlak na zdraženie slovenskej pracovnej sily spôsobom, ktorý môže oslabiť jej konkurencieschopnosť v medzinárodnom porovnaní,“ uzavrel Vaňo.