Komisár Rehn o pomoci Grécku: Rozhodol zmysel pre solidaritu

Spomeňme si na marec 2010, na viaceré týždne intenzívnych konzultácií, telefonických rozhovorov, na celodenné a celonočné rokovania. Uviedol to v sobotu hospodársky a menový komisár EÚ Olli Rehn v komentári k vývoju v Grécku pre nemecký denník Financial Times Deutschland.

28.08.2010 17:57
Olli Rehn Foto:
Eurokomisár Olli Rehn.
debata (36)

V euroskupine, ako aj medzi našimi medzinárodnými partnermi, vládlo to najvyššie napätie. Napokon sa presadila rozhodnosť Európanov a zmysel pre solidaritu: „Alebo budeme plávať spoločne, alebo sa spoločne utopíme“.

Potom prišiel máj. Euroskupina sa zjednotila na spoločnom balíku pomoci eurozóny a Medzinárodného menového fondu (MMF) Grécku. Poskytnutie prisľúbených úverov bolo spojené s podmienkou, že Atény s dôraznou rozhodnosťou uskutočnia dôveryhodné opatrenia, ktoré znovu postavia hospodárstvo krajiny na pevný základ.

Teraz máme august. Prvá kontrola plnenia konsolidačného programu sa skončila. Grécka vláda dokázala svoju rozhodnosť, že presadzuje drastické a bolestné kroky, ktoré sú nevyhnutné, aby sa už neudržateľná situácia nedostala spod kontroly.

Výsledky sú povzbudzujúce. Konsolidácia rozpočtu napreduje, reforma vedenia rozpočtu tiež, napríklad v oblasti boja proti daňovým únikom. Uskutočňujú sa štrukturálne reformy, ktoré sa začali na trhu práce v dôchodkoch a siahajú až po rámcové podmienky pre podniky. Navyše tento trend posilnilo zriadenie nového fondu na zvýšenie odolnosti finančného systému.

Konzekventná realizácia dohodnutých pripomienok, a pokiaľ je to len možné, aj prekročenie cieľov sú pre Grékov kľúčom, aby znovu získali dôveryhodnosť a aby odstránili jestvujúce nerovnováhy. Štrukturálne reformy, vrátane ďalšej liberalizácie a deregulácie, sa musia urýchliť, čo je podmienka na dosiahnutie hospodárskeho rastu a rastu zamestnanosti, aby vzrástla grécka konkurencieschop­nosť.

Ctižiadostivý program dosiahnutia náležitej úrovne sa realizuje, čím sa v strednodobom horizonte zabezpečí návrat k makroekonomickej a finančnej stabilite, a očakáva sa aj silný a vyvážený rast.

Je jasné, že reformný elán neodstránil všetky pochybnosti, či predsa len nie je nevyhnutná reštrukturalizácia zahraničných dlhov krajiny. Tieto obavy sa však dajú rozptýliť z viacerých dôvodov.

Po prvé: Program je nepochybne nielen ctižiadostivý, ale celkom realistický. Vychádzajúc z opatrných (teda s prihliadnutím na istý vzostup rizík pre rast) makroekonomických scenárov je trvalá dlhová dynamika integrálnou súčasťou programu konsolidácie rozpočtu. Uskutočnenie vytýčených rozpočtových cieľov budú uľahčovať zásadné rozpočtové reformy.

Po druhé: Štrukturálne reformy, ktoré sa pojali do programu, cielia na to, aby sa grécky rastový potenciál v strednodobom horizonte posilnil, a tým podporil únosnosť vývoja dlhu. Ďalej verejné rozpočty dosiahnu trvalú úľavu vďaka realizácii reforiem.

Po tretie: Podporovatelia reštrukturalizácie gréckeho štátneho dlhu tým vyjadrujú, že podceňujú obrovské hospodárske a politické náklady, ktoré by boli s týmto opatrením spojené. Následky pre grécke hospodárstvo a pre finančný systém krajiny by boli vážne. Okrem toho by sa nepriaznivo prejavili aj v europriestore, ako aj vo svetovej ekonomike.

Pokiaľ ide o politickú cenu, platilo by ju nielen Grécko, ale v rovnakej miere aj eurozóna a EÚ. A tomu sa musí zabrániť.

Aj keď sa dôveryhodnosť nedá obnoviť z večera do rána, niektoré priaznivé signály, že sa vzťah trhov ku Grécku mení, sú už zrejmé.

Komisár v závere komentára vyslovil presvedčenie, že časom, ako bude pokračovať proces konsolidácie v krajine, stupeň rizikovosti Grécka bude klesať. Podľa neho štátna dlhová kríza Grécka odhalila slabé miesta v hospodárskom riadení EÚ. Bude treba vyvodiť poučenia ako ich odstraňovať, aby sa niečo podobné v budúcnosti už neopakovalo.

Grécka kríza sa stala impulzom, aby sa odstraňovali systémové slabosti hospodárskej dôveryhodnosti eurozóny a EÚ. To zvýši funkčnosť hospodárskej a menovej únie a jej stabilitu.

Informoval o tom nemecký denník Financial Times Deutschland.

36 debata chyba