„Nárast DPH vďaka svojmu plošnému záberu prinesie rýchle a pomerne vysoké príjmy do štátneho rozpočtu. Zvýšenie sadzby o jeden percentuálny bod (p.b.) je tak opatrením, ktoré minimálne berie obyvateľom a firmám, ale značne pomáha príjmom do rozpočtu,“ konštatoval pre TASR analytik UniCredit Group Dávid Dereník.
Analytik VÚB banky Martin Lenko si myslí, že „slovenská ekonomika i ceny by zniesli aj DPH na úrovni 21 %“. Predpokladá však, že pri schvaľovaní zvyšovania DPH išlo zrejme o politický kompromis.
Opačný názor na toto opatrenie má analytik INESS Richard Ďurana. „Každé zvyšovanie daní poškodzuje ekonomiku a odčerpáva zdroje od občanov a firiem. Aj 1-% zvýšenie DPH sa premietne do vyšších cien, aj keď premiérka, nevedno prečo, tvrdí opak,“ upozornil. Zvyšovanie DPH však považuje za prijateľnejšie riešenie pre ekonomiku ako pôvodne navrhované zvyšovanie zaťaženia práce. „Podľa nášho názoru však vláda zďaleka nevyčerpala priestor na šetrenie vo verejných financiách. Skôr, ako pristúpi na zvyšovanie daní, mala by si upratať na vlastnom dvore,“ domnieva sa Ďurana.
Navrhovaná zmena DPH podľa Dereníka zvýši ceny tovarov a služieb na Slovensku len minimálne a nie vo všetkých segmentoch. „Ak by sa do cien premietli v maximálnej miere, zvýšili by infláciu o 0,8 %. Predpokladám však, že časť zvýšenia absorbujú aj marže obchodníkov, takže zvýšenie cien odhadujem tak na 0,5 p.b.,“ dodala analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová.
Podľa Ďuranu ale nezáleží, či daň zaplatia spotrebitelia vo vyššej cene, alebo ju zaplatí predajca svojím nižším ziskom. „Tu ide o to, že vláda chce občanom a súkromnému sektoru zobrať ďalších 160 miliónov eur. Každý Slovák na zvýšenej DPH zaplatí ročne štátu takmer o 30 eur viac,“ podotkol.
Po pondelkovom (6. 9.) rokovaní Koaličnej rady premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS) potvrdila aj to, že znížená sadzba na lieky a knihy na úrovni 10 % sa nebude meniť. „To, že sa nezjednotil základ dane, vnímam ako premeškanú príležitosť, pretože ceny liekov sú regulované a dajú sa upraviť aj inak ako cez DPH,“ zdôraznila Valachyová.
Ďalšou zmenou je zvýšenie spotrebnej dane na tabakové výrobky a alkohol s výnimkou vína. Nepredpokladá sa, že ich spotreba by z tohto dôvodu klesla a aj v minulosti viedlo zvyšovanie týchto daní k vyšším príjmom do rozpočtu. Ďurana považuje túto zmenu za „bezdôvodné a selektívne postihovanie vybranej skupiny spotrebiteľov konkrétnych tovarov“. Podľa Lenka však „spotreba oboch artiklov určitým spôsobom zvyšuje výdavky rozpočtu pri zvýšených nákladoch na liečbu ochorení spôsobených fajčením a pitím alkoholu“. „Dodatočné zdanenie týchto tovarov je z môjho pohľadu aj po morálnej stránke správne,“ odôvodnil.
Navrhované zmeny by s pomocou rastúcej ekonomiky mohli zvrátiť trend súčasného deficitu a priblížiť sa k plánom na nasledujúce roky. „Je však možné, že celoeurópske uťahovanie opaskov prinesie nižší rast slovenskej ekonomiky a navrhované zmeny nie sú posledné, ktoré nás čakajú,“ uzavrel Dereník.